Niekoľko poznámok k bioodpadu

Autor: Rudolf Pado | 16.1.2011 o 8:00 | Karma článku: 0.00 | Prečítané  305-krát

Od 1.1.2006 je zakázané, v zmysle § 18 ods. 3) písm. m) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, zneškodňovanie biologicky rozložiteľného odpadu, tzv. zeleného odpadu: „Zakazuje sa zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak  sú súčasťou komunálneho odpadu.“

K 1.1.2010 sa na území SR mal v obciach zaviesť zber biologický rozložiteľný odpadov, vrátane tzv. kuchynského odpadu, a to uplatnením dikcie § 39 ods. 14) zákona o odpadoch.

Dňa 13.2.2009 bolo prijaté „Memorandum o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť medzi Vládou Slovenskej republiky  a Združením miest a obcí Slovenska“, v ktorom sa vláda SR v článku I., odseku 6) zaviazala „Novelou zákona o odpadoch posunúť povinnosť miest a obcí separovať biologický odpad na rok 2013“, a to aj napriek tomu, že prvé návrhy v tejto veci zazneli už v roku 2001. Táto povinnosť bola do zákona doplnená novelou zákona č. 24/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch  Táto novela nadobudla účinnosť 1.2.2004.
 
Novelizácia zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 386/2009  povinnosť obcí  separovať biologický odpad od 1.1.2010 zrušila, a to novelizáciou  § 39 ods. 14), ktorého nová podoba znie „Obce sú povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla, tým nie je dotknutá povinnosť obce podľa odseku 3) písm. b).“

Citovaná novelizácia však kodifikovala v § 39 nový odsek 15) – „Obec je povinná separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa stratégie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou slovenskej republiky.“, a to bez ohľadu na fakt, že takáto stratégia až do decembra 2010 neexistovala. Zákon sa tým stal zmätočným a nevykonateľným.

Tu treba taktiež uviesť, že zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi zakazuje zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu, taktiež zakazuje plošné vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov (možná pokuta pre fyzické osoby do výšky 166 € a právnické osoby do výšky 16 600 €), zároveň však pozná inštitút tzv. kontrolovaného spaľovania (spaľovanie na záhrade, verejnom priestranstve ... musíte vopred ohlásiť na čísle 150 v opačnom prípade sa vystavujete pokute 331 €). Umožňovanie tzv. kontrolované spaľovania však svojou filozofiou podkopáva  povinnosť zhodnocovať  tzv. zelený odpad, ktorá je určená v zákone o odpadoch.

Okrem toho, iný zákon, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (občiansky zákonník) deklaruje, že „Nikto nesmie nad mieru prípustnú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi a parami.“    

Bolo  by zaujímavé zistiť, akým spôsobom by sa štátna správa alebo samospráva vysporiadala s podnetom občana, ktorý by poukazoval na tzv. kontrolované spaľovanie  takých materiálov z kategórie zeleného odpadu, ktoré sú zhodnotiteľné a zároveň by v sťažnosti deklaroval, že sa cíti spaľovaním predmetného občana obťažovaný.

A aby to bolo úplne komplikované, Slovenská republika sa pri vstupe do EÚ zaviazala implementovať do národnej legislatívy európske smernice, normy a predpisy, a tieto aj prakticky vykonávať.  Prvé správy o tom, ako to zvládame, už presakujú na povrch:    

http://www.sme.sk/c/5297001/slovensko-celi-zalobe-za-neefektivne-skladky.html

Po týmto tlakom vláda SR schválila v predvianočnom čase  "Stratégiu obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov" (Vypracovaná podľa článku 5(1) smernice 1999/31/ES). Čo tam potom, že neprebehli žiadne intenzívne konzultácie s budúcimi vykonávateľmi tejto stratégie (obcami), neboli  realizované žiadne konzultačné stretnutia ...

Je preto celkom možné, že máme ďalšiu "stratégiu", z ktorej si nikto nič nebude robiť, nikto jej plnenie nebude kontrolovať ... a to až do času, kým si na nás EÚ opäť nespomenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

KOMENTÁRE

Politikov zaujíma len chrumkavé sústo v alobale

Problémom Slovenska nie sú len netransparentné dotácie na hnedé uhlie.


Už ste čítali?