Kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov

Autor: Rudolf Pado | 14.2.2011 o 8:00 | Karma článku: 7,28 | Prečítané:  2982x

Viete že, 35 – 40 % obsahu smetných nádob predstavujú kompostovateľné zložky, ktoré zbytočne končia na skládkach a v spaľovni? Viete, že od 1.1.2006 je podľa zákona o odpadoch zakázané spaľovať a ukladať na skládky biologické odpady – tzv. zelený odpad, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov?  Pritom existuje zaručený spôsob, ako tento bioodpad – surovinu využiť v prospech človeka i prírody. Je ním kompostovanie.

Obecné kompostoviskoObecné kompostoviskoRudolf Pado

Pri zakladaní domáceho kompostoviska doporučujeme dodržiavať tieto zásady:

- kontakt zo zemou, umožníte tým prístup k pôdnym organizmom, ktoré pomáhajú pri rozklade bioodpadu,
- donášková vzdialenosť by nemala byť príliš veľká,
- okolo kompostoviska by mal byť dostatočný priestor na manipuláciu,
- umiestnenie do polotieňa (pod stromy, k živému plotu),
- možnosť prikryť proti dažďu (strieška, celta).
 
Proces kompostovania

Kompostovanie je riadený mikrobiálny rozklad, výsledkom ktorého hmota - kompost, plyny - CO2 a teplo. Dno kompostoviska pokryjeme hrubým materiálom, aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduch a odtok nadbytočnej vody. Veľké kusy (konáre, byle, drevo, korene) posekáme alebo rozdrvíme a zmiešame s iným materiálom. Miešame suchý materiál s mokrým, hrubý s jemným, tvrdý s mäkkým. Rozklad materiálov v komposte spôsobujú mikroorganizmy, ktoré k svojmu životu potrebujú kyslík. Ten zabezpečíme vetraním (zboku, zospodu) a prehadzovaním hromady. Kompost bez vzduch zapácha a je nezdravý. Rozklad neprebieha ani v suchom prostredí (povrch plesnivie). Preto je potrebné, hlavne v horúcich dňoch, pri prehadzovaní hromadu dovlhčiť. Ale pozor - príliš premočený kompost hnije a zapácha. Aj teplo urýchľuje rozkladné procesy. V chladnejších mesiacoch môžeme hromadu prikryť starým kobercom, celtou. Kompostovaný materiál uje vhodné po každých 20 cm vrstviť zeminou. Tá obsahuje mikroorganizmy, viaže vlhkosť a pomaly ju uvoľňuje do okolia, zabezpečuje hrudkovitú štruktúru a viaže zápach. Vhodné je pridať staré vápno (omietku).

Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoducho: hrsť materiálu stisneme v ruke, pričom by sa medzi prstami malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny.

Fázy rozkladu

Odbúravanie - trvá 1-3 týždne, rýchlo stúpa teplota (môže až do 70 °C) rozmnožujú sa baktérie, väčšina jednoduchých látok ostáva v komposte.

Prestavba - trvá 3-7 týždňov, nastáva rozklad hubami, uvoľňuje sa amoniak, teplota dosahuje 30-40 °C, hromada klesá.

Výstavba - v 8.-12. týždni od založenia nastupuje tvorba humusových látok, rozmnožujú sa drobné živočíchy, prichádzajú dážďovky, zodpovedné za tvorbu stabilných hrudiek.                                      

Stabilizácia a dozrievanie - tvorba humusu sa končí, dážďovky opúšťajú kopu. V tejto fáze už neprekopávame hromadu.

Hotový kompost

Asi po roku je kompost vyzretý. Je hnedej až tmavohnedej farby, má jemnozrnú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako humus. Hotový kompost sa preoseje a nespracované časti vložíme na spodok novej kopy. Zrelosť kompostu najlepšie zistíme testom klíčivosti. Plytkú misku naplníme preosiatym kompostom a dobre ho navlhčíme. Najprv vysejeme semienka (rýchlo klíči žerucha, fazuľa) pritlačíme ich a zakryjeme fóliou, aby sme udržali vlhkosť. Ak po 3-4 dňoch semená vyklíčia, je kompost zrelý. Zelené klíčne lístky svedčia o dobrej kvalite, zatiaľ čo žlté a hnedé o nedostatočne vyzretom - surovom komposte (uvoľňujúci sa čpavok zabraňuje rastu rastlín).

Čím rôznorodejší materiál sme do kompostu dávali, tým je kvalitnejší a tým lepšie sú aj výsledky klíčivosti.

Čerstvý (surový) kompost starý 2-6 mesiacov obsahuje veľké množstvo aktívnych mikroorganizmov, čo zabezpečuje urýchlenie rozkladu v pôde a uvoľňovanie živín. Dá sa použiť ako nástielka, ktorá sa zapracuje do pôdy.

Zrelý kompost obsahuje trvalý humus. Môžeme ho použiť pri zakladaní nových plôch (vrstva niekoľkých cm). V záhrade je vhodný na hnojenie zeleninových záhonov, ovocných stromov a okrasných rastlín. Tu stačí použiť vrstvu 1 cm, t.j. 2-3 l na m2. Kompost navozíme na pôdu v zime alebo skoro na jar.
 

DSC01512.JPG

Jednoduché kompostovisko

Výhody kompostovania

V porovnaní s inými hnojivami (umelé hnojivá, maštaľný hnoj, močovina) má kompost mnoho výhod. Má schopnosť zadržiavať vodu, prevzdušňuje pôdu, má veľké množstvo výživných látok. Má schopnosť regenerovať pôdu, to znamená, že ak je pôda vyčerpaná alebo zamorená dlhoročným používaním chemických postrekov, použitím kompostu sa jej vlastnosti výrazne zlepšia.

Ak sa vaša záhradka nachádza v oblasti, kde je pôda zamorená priemyselnými škodlivinami a ťažkými kovmi, použitím kompostu pri hnojení dosiahnete, že väčšina škodlivín zostáva v pôde a nedostávajú sa do rastlín, ktoré konzumujeme.

Kompostovisko nemusí byť len nevzhľadná kopa materiálu. Môžete ho skrášliť vysadením rastlín ako sú napr.: láskavec, tekvica, ozdobné tekvičky, kapucínka, vysoké georgíny, cirok, nechtík, aksamietnica vysoká, paradajky.

Základné výhody kompostovania:

- získame kvalitné hnojivo pre svoju záhradku,
- ušetríme peniaze za drahé hnojivá (nie je potrebné žiadne doplnkové hnojenie),
- ušetríme peniaze za odvoz a likvidáciu smetí,
- znížime množstvo a škodlivosť odpadov,
- pomôžeme zlepšiť životné prostredie.

Výroba kompostovacieho zásobníka

Plastové kompostovacie zásobníky o objeme od 200 do 400 litrov je na trhu možné kúpiť od 50 do 100 €.

Najlacnejšie a najviac používané sú drevené zásobníky, ktoré pri troche šikovnosti môžu byť aj pekné. Dajú sa vyrobiť napr. zo starých paliet. Ako príklad uvedieme jednoduchý drevený zásobník z latiek s prednou vyberateľnou stenou. Potrebujeme k tomu tento materiál :

- 4 hranolčeky 120x6x6 cm
- 24 dosák 100x10x2 cm
- 1 lištu 100x3x3 cm
- 2 lišty 60x3x3 cm
- 2 lišty 60x6x2 cm.


Pracovný postup:

Najprv zašpicatíme stĺpy. Na dva,  ktoré budú tvoriť prednú stenu pribijeme lišty tak, aby tvorili drážku pre dosky, ktoré sa do nej budú zakladať. Potom postupne popribíjame dosky na bočné steny a to tak, aby medzi jednotlivými doskami zostávala 5 cm medzera. Tá bude slúžiť na vetranie kompostovacieho materiálu. Nasleduje zadná stena a lišta na prednú stenu, ktorá udržiava správny rozostup bočných stien. Položíme zhotovené kompostovisko na miesto a jemne ho zatlačíme, alebo zatlčieme do zeme. Prednú stenu budú tvoriť samostatne vyberateľné dosky, ktoré od seba oddelíme tak, že do každej (až na posledú – najvrchnejšiu) z vrchu pribijeme klince tak, aby vyčnievali 5 cm.

Ideálne je mať v záhrade 3 kompostovacie zásobníky. Jeden slúži na zber bioodpadu, druhý na kompostovanie a dozretie kompostu a tretí na prehadzovanie kompostu.

K príprave tohto článku boli použité texty Priateľov Zeme – SPZ (http://www.priateliazeme.sk/spz).  

Komiks o kompostovaní

http://www.priateliazeme.sk/spz/sk/informacie/tematicke-clanky/dazdovka-zofka-a-jej-zazitky-pozrite-si-zaujimavy-komiks-o-kompostovani

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?