O vode a stromoch

Autor: Rudolf Pado | 13.2.2011 o 8:00 | Karma článku: 8,48 | Prečítané:  833x

Nemám rád komáre. Napriek tomu mám rád lužné lesy. A lužné lesy bez komárov by neboli lužnými lesmi. Bolo to v časoch o ktorých môžete rozprávať každému. Nikto, pod dvadsaťpäť rokov, vám však neuverí. 

Ivachnovský luhIvachnovský luhRudolf Pado

Bolo to v časoch, v ktorých sme  mali najväčší počet obyvateľov na jeden banán na svete, v časoch sušienok Indiánky a Marína, v časoch, keď najakčnejšie  hry sa neodohrávali vo virtuálnom svete počítačov, ale v reálnom priestore zvanom ULICA.

Bolo to v časoch hlinených guličiek, plátených a mrkajúci bábik, v časoch cukrovej vaty, nedeľného kina .... V časoch, keď sme žili a mysleli podľa textov skupiny Elán, od „Ulica je krásny dom ...“, cez „Kamarát ti prihrávku vráti ...“, až po „Sme valiace sa kamene, nám nezáleží na mene“ (dnes sa ten istý pocit  predáva ako „Imidž je nanič, počúvaj svoj smäd“). Neboli sme lepší, boli sme iný.

A tým časom, počas bezsenných nocí, ktoré sa nedajú vopred naplánovať, keď človek rozmýšľa, rekapituluje, spomína a hodnotí, pri fľaši môjho obľúbeného tokajského vína, mi bežia spomienky.

Na kalný, počas povodňových  stavov aj sedem metrov vysoký, stĺpec vody rieky Laborec, unášajúci, tak ako Níl, tony a tony sedimentov z Východoslovenskej nížiny.

Na ten istý Laborec, malého chlapca na jeho brehu, s vŕbovým prútom a natiahnutým vlascom za 5 korún ... vraj rybačka.

Na zamokrené lúky pod Vihorlatom so soliternými stromami.

Na Popradské rašelinisko v časoch, keď Poprad bol provinčným mestečkom s 20 000 obyvateľmi. Na sídlisko Juh s piatimi bytovkami v obklopení močiarov.  Mojím svetom boli vtedy rašeliniská, večne mokré „číňanky“, cíbiky  chochlaté v povetrí, skákakanie po bultoch (trávne ostrovčeky v rašelinisku), brodenie vôd a podvodné, vopred   netušene, dotyky s kadejakou vodnou „háveďou“.    

Na pioniersky tábor na Bielych vodách v bezprostrednej blízkosti Slovenského raja a nočné hry z vody vyskakujúcich pstruhov.

Na prvé splavy Hrona a Lužnice.

Na bodícke ramená pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo.

Na ....

Na každom z týchto miest, dochádzalo k intímnemu vzťahu medzi vodou a stromami. Ako malý chlapec som to nevnímal, bral som to ako samozrejmosť. Jedinečnosť tohto vzťahu, vzťahu stromov a vody, hodnotu môjho detstva, som pochopil až ako dospelý muž. Stromy a voda začala miznúť, ich vzťah sa trhal ..., krajina začala strácať svoje čaro.

Aj preto by som svoje detstvo nikdy nevymenil za akúkoľvek virtuálnu hru. Rád príbehy žijem, aj keď to občas bolí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?