O zlomenej dôvere

Autor: Rudolf Pado | 17.2.2011 o 8:00 | (upravené 18.2.2011 o 11:30) Karma článku: 10,86 | Prečítané:  1803x

Kto má vychovávať deti? Škola? Rodičia? Ulica? Naivne si myslím, že deti vychováva pozorovanie sveta. Myslím si to preto, pretože deti nepodceňujem. Preto, lebo jedine 6-roční, dogmami nepoznačení géniovia, majú odvahu zakričať: „Kráľ je nahý!“  A dospelí sa pritom pozerajú do zeme.

Dilema života - tvoriť či ničiť?Dilema života - tvoriť či ničiť?Rudolf Pado


Je možné deťom rozprávať o poctivosti v krajine,  kde sa z generácie na generáciu s materským mliekom vstrebáva „Kto nekradne, okráda svoju rodinu.“

Je možné deťom rozprávať o spravodlivosti v krajine, kde vymáhateľnosť práva je determinovaná majetkom a politickou príslušnosťou?   

Je možné deťom rozprávať o potrebe nadobúdať nové schopností a zručností v krajine,  kde o vašom úspechu či neúspechu  aj tak nerozhodne vzdelanie?

Je možné deťom rozprávať o skromnosti v krajine, kde si jeden z ministrov školstva kúpi tereňák za 1,2 milióna (Sk) a v grantovom kole pre environmentálnu výchovu rozdelí 2,5 milióna (Sk)?

Je možné deťom rozprávať ...

Áno, je to možné.  Je možné realitu utopiť v akýchkoľvek klamstvách, ale ona aj tak ostáva realitou. Ďalej klíči, nabaľuje sa, zaberá životný priestor, dusí nás, ovplyvňuje  ... a stále viac posúva medze našej spoločenskej, deformovanej,  tolerancie. 

Éterom sa nesie „Aj tak nič nezmeníš“, „Hlavou múr neprerazíš.“, „Tak sa žilo a  tak sa bude žiť“, „Nebuď hlúpy ... a nestaraj sa.“, „To sa nemôže podariť.“, „Aj iní to skúšali a ako dopadli. “, „Prečo práve ty?“  ...      

Výsledkom tohto posunu sú zdevastované sídliská, dolámané lavičky, zlomené stromy v alejach a parkoch, mladí ľudia, ktorí nevedia čo a prečo majú žiť ... pasivita, alibizmus a nihilizmus prerastajúce spoločnosťou.

Rozpor medzi slovami a činmi stále viac otvára priepasť straty dôvery vo svet, ktorý nás obklopuje. Stále viac ľudí do tejto priepasti padá a na jej dne ležia v troskách vlastných dolámaných snov, predsavzatí a zásad.  

Zlomené stromy z obrázku sú metaforickým podobenstvom zápasu medzi silami dobra a zlá, medzi pravdou a lžami, medzi dôverou a nedôverou, medzi aktivitou a nihilizmom, medzi tvorením a ničením.

Je na Vás, na ktorú stranu sa pridáte. Deti sa pozerajú ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?