Moja skúsenosť s Matrixom I.

Autor: Rudolf Pado | 18.3.2011 o 8:00 | Karma článku: 4,33 | Prečítané:  835x

Je ťažké uveriť, koľko energie, času, víkendov, papiera, slov ... je potrebné investovať do toho, aby ste na Slovensku pohli, z pozície občana či občianskeho aktivistu, akýkoľvek problém o zanedbateľný kúsok dopredu. Je ťažké uveriť, koľko úradov, inštitúcií, pracovných skupín, poradných výborov, subkomisií ... má v popise práce riešenie príslušného problému, a to za peniaze daňových poplatníkov.  Je ťažké uveriť, že väčšina z nich využíva svoju pracovnú dobu na to, aby hľadali  dôvody „prečo problém neriešiť resp. prečo je problém neriešiteľný“, nie na hľadanie riešenia problému.

Mapovanie nelegálnych skládok odpadovMapovanie nelegálnych skládok odpadov

Je ťažké uveriť zisteniu, že ľudia zodpovední za jeho riešenie sú často jeho súčasťou. Toto všetko zistíte až v momente, v ktorom  si vyberiete problém a venujete mu energiu, čas, víkendy, množstvo papiera, slov a kus života. Toto všetko zistíte, keď začnete odkrývať, ako archeológ, nánosy formalizmu zo slovenských zákonov, nekompetentnosť štátnych úradníkov, benevolentnosť riadiacich orgánov, nulovú koordináciu  rôznych inštitúcií  ... a „bla, bla, bla“ zaznievajúce zo všetkých strán. Ľudia neveria v Matrix, napriek tomu ho každý deň žijeme. Systém funguje pre seba, v prospech seba, z vlastnej vôle ... a bráni sa reštartu. Aj v tejto chvíli nám ponúka ilúziu o tejto krajine.         

Zmizne z očí

Existuje porekadlo: „Zmizne z očí, zmizne z mysle“. Jeho obsahom je fakt, že to čo neregistrujeme očami, prestáva zamestnávať našu myseľ. Tento mentálny vzorec sa často využíva aj pri likvidácií nelegálnych skládok odpadov. To, čo zasypeme, prekryjeme, niekam zhrnieme, prestáva akoby existovať.

Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, v znení neskorších predpisov,  definuje čo sa pod pojmom zneškodňovanie odpadov,  skládkovanie  odpadov a skládka odpadov rozumie:

- Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie  životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí a ktoré je uvedené v prílohe č. 3 (§ 2 ods. 7 zákona o odpadoch).

- Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov (§ 2 ods. 11 zákona o odpadoch).

-  Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme (§ 2 ods. 18 zákona o odpadoch).

Pokračovanie článku na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=448515


Ako úrady (ne)riešia nelegálne skládky odpadov

Analýza riešenia problematiky nelegálnych skládok odpadov obvodnými úradmi životného prostredia v rokoch 2004 – 2008“ odhalila, že veľmi nízke vnímanie environmentálnej kriminality, ako vážneho spoločenského problému, zo strany samospráv a občanov, je determinované aj veľmi nízkou represívnou aktivitou orgánov štátnej správy a ich veľmi nízkym proaktívnym pôsobením.

Počas júna 2009 oslovilo Občianske združenie Tatry všetky obvodné úrady životného prostredia v SR so žiadosťou o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Obsahom našej žiadosti boli informácie o riešení problematiky nelegálnych skládok odpadov v kontexte plnenia oznamovacej povinnosti tzv. povinnými osobami a následného procedurálneho postupu úradu,  informácie o postupe úradu vyplývajúcom zo zákazu zneškodňovania biologicky rozložiteľných odpadov od 1.1.2006, ako aj informácie o akcii „Vyčistime si Slovensko“. Informácie sa týkali obdobia rokov 2004 až 2008.

Hneď na začiatku je potrebné konštatovať, že skoro všetky obvodné úrady životného prostredia na žiadosť OZ Tatry odpovedali, aj keď mnohé z nich mimo zákonnej lehoty určenej zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, a to bez oznámenia predĺženia tejto lehoty.

Taktiež je potrebné konštatovať značné rozdiely v kvalite poskytnutých informácií jednotlivými obvodnými úradmi životného prostredia, ktoré zvýšili náročnosť spracovania databázy údajov.

Z „Analýzy riešenia problematiky nelegálnych skládok odpadov obvodnými úradmi životného prostredia v rokoch 2004 – 2008“ vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Pokračovanie článku na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=432824


Na čo sú nám úradníci?

Občianske združenie Tatry sa dlhodobo zaoberá nelegálnym ukladaním odpadov v krajine a na základe našich zistení, musíme konštatovať, že situácia v ukladaní odpadov „na miesta, ktoré nie sú k tomu určené“, v zneškodňovaní odpadov osobami a spôsobmi, ktoré neumožňuje platný zákon o odpadoch sa prakticky nemení.

Za príčinu tohto stavu pokladáme benevolentnosť štátnych orgánov a samospráv voči  znečisťovateľom životného prostredia, neuplatňovanie platnej dikcie zákona v každodennej praxi, zbavovanie sa zodpovednosti za riešenie tejto problematiky zo strany iných štátnych orgánov a inštitúcií, prípadne osôb  a ich vzájomná nespolupráca,  preceňovanie dopadu výchovno – vzdelávacích aktivít na neprispôsobivých občanov, firmy... a podceňovanie dopadu uplatňovaných represívnych opatrení, veľká váha lokálnych a regionálnych väzieb  medzi znečisťovateľmi životného prostredia a úradmi  zodpovednými za štátnu správu životného prostredia resp. samosprávne riadenie.        
     
Preto si v tomto článku dovoľujem zhrnúť naše doterajšie skúseností.

Pokračovanie článku na:  http://www.changenet.sk/?section=forum&x=427543

Kolaps?

Nebudem polemizovať o tom, čo je skutočnou príčinou celosvetovej hospodárskej krízy, aj keď môj názor je jednoznačný a nemenný: je to kríza morálky. Spôsobili ju konkrétni ľudia, v konkrétnych finančných inštitúciách, ktorí nás dlhé roky balamutili výrokmi „o všemocnej ruke trhu“, pričom mali skôr na mysli vlastné ruky - tie, ktoré vo virtuálnom svete počítačov vytvárali a vytvorili neexistujúce ekonomiky, uzatvárali fiktívne obchody a emitovali bezcenné papiere. Na ich životný štýl sa dnes skladáme všetci.

To, čo sa ma však bezprostredne a hlboko dotýka je fakt, že kríza morálky ohrozuje akýkoľvek pokrok dosiahnutý v environmentálnom správaní sa obyvateľstva, pokrok, ktorý bol dosiahnutý nie vďaka ministerským úradníkom, ale vďaka každodennej práci mnohých aktivistov, pracovníkov verejnoprospešných spoločností  ... na mnohých miestach Slovenska. Áno, hovorím o situácii v odpadovom hospodárstve.

Podľa štatistiky Recyklačného fondu sa v roku 2007 vytriedilo z TKO 212 000 ton odpadov a spracovalo sa 134 000 ton. V tomto sektore sa vytvorilo cca 1 000 nových pracovných miest. Ešte v decembrovom čísle odborného časopisu Odpady sa Ing. Ján Líška, riaditeľ Recyklačného fondu, vyjadril: „Slovensko má nedostatok surovinových zdrojov a tie by mohlo získať zvýšením podielu separácie odpadov. A to z vlaňajších 134 000 ton na 1 milión ton ročne vytriedeného a zrecyklovaného odpadu v roku 2015  a 1,5 mil. ton v roku 2020. Prinieslo by to vytvorenie dlhodobo udržateľných pracovných miest  - cca 7 000 do roku 2015 a cca 10 000 do roku 2020. Slovensko by tak dosiahlo 80- až 95 %-né zhodnotenie odpadov podľa jednotlivých komodít v roku 2015 a trvalé plnenie limitov stanovených EÚ a vládou SR.“  Vo chvíli, keď sa tieto slová dostávali na tlačiarenský papier, bolo už viac – menej  jasné, že dlhodobo budovaný a finančne podporovaný systém triedeného zberu komunálnych odpadov  kolabuje na odbyte vytriedených surovín.

Pokračovanie  článku na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=414433

 

BIObordel

Odohráva sa to podľa tej istej šablóny. Najprv pripravíme pomerne kvalitný zákon. Do toho sa obujú rôzne lobistické skupiny, ktoré ak zákon úplne nezrušia, tak minimálne dosiahnu oddialenie účinností niektorých jeho ustanovení. Dôvody sú vždy rovnaké: finančná náročnosť opatrení, nedostatočné personálne kapacity, nejasná metodika, získanie času pre dôkladne logistické zabezpečenie príslušného ustanovenia. Prejdú roky. Predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť a zrazu zisťujeme, že sme presne tam, kde sme boli v čase schválenia zákona. Dôvod je vždy rovnaký: nedostatočné právne vedomie a právne ignorantstvo.

Presne podľa tohto scenára sa vyvíja postoj väčšiny mestských a obecných zastupiteľstiev, a prostredníctvom ich nekonania aj postoj občanov miest a obcí, k § 18 ods. 3) písm. m) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z., ktorý po 5-ročnej oddialenej platnosti nadobudol 1. 1. 2006 právnu účinnosť.

Podľa citovaného ustanovenia sa k 1. 1. 2006 zakazuje „zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov, vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu.“

Viac na:  http://www.changenet.sk/?section=forum&x=242815

Na skládky nie sme krátki (1. časť)

V ostatnom čase slovenskú krajinu hyzdia desiatky tzv. divokých, čiernych alebo nelegálnych skládok odpadov. Vo všeobecnosti sa aj medzi osvietenými ľuďmi traduje, že neexistujú účinné opatrenia k predchádzaniu a odstraňovaniu nežiaducich odpadov z krajiny. Pozrime sa na túto problematiku bližšie.

V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov, ak sa takáto činnosť plánuje vykonávať na území s II. a III. stupňom ochrany, t. j. v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch.

Na území so IV. stupňom ochrany, t.j. v chránených areáloch je zakázané umiestňovať a rozširovať skládky odpadov a na území s V. stupňom ochrany, tzn. na území prírodných rezervácii a prírodných pamiatok, je taktiež zakázané znečisťovať územie nielen odpadmi, ale aj odpadkami.

Ľudia, ktorí nájdu v takomto území skládku odpadov väčšinou argumentujú pri podaniach napr. k Slovenskej inšpekcii životného prostredia tým, že bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny, nakoľko nebol daný súhlas orgánu ochrany prírody na „skládkovanie odpadov“. Aká je však skutočnosť?

Pokračovanie článku  na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=214534

Poznámka: Jednou zmenou, ktorá sa v zákone jeho aplikačnej praxi udiala je to, že obvodné úrady životného prostredia už nemusia požiadať policajný zbor SR o zistenie osoby zodpovednej za uloženie odpadov na pozemkoch právnických či fyzických osôb.
  

Na skládky nie sme krátki (2. časť)

V prvej časti článku Na skládky nie sme krátki bol predstavený postup likvidácie nelegálnych skládok odpadov z krajiny, ktorý sa opieral o zákon o odpadoch. Slovenská legislatíva však po novelizácii Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.) vytvára možnosť riešiť danú problematiku aj cestou vyvodzovania trestno-právnej zodpovednosti.

§ 302 trestného zákona, ktorý upravuje neoprávnene nakladanie s odpadmi, v ods. 1 hovorí: „Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ So zväčšujúcim sa rozsahom protiprávnej činnosti na úseku odpadového hospodárstva, ktoré upravujú ods. 2 až 4, sa zväčšujú aj možné trestno-právne postihy páchateľa a to v intervale od 6 mesiacov až po osem rokov.

Je potrebné si uvedomiť kontext § 302 Tr. zákona s § 124 ods. 3, § 125 ods. 1 a § 126 ods. 1 až 3. Tr. zákona.

Pokračovanie článku na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=215195

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?