Moja skúsenosť s Matrixom II.

Autor: Rudolf Pado | 23.3.2011 o 8:00 | Karma článku: 3,29 | Prečítané:  651x

Je ťažké uveriť, koľko energie, času, víkendov, papiera, slov ... je potrebné investovať do toho, aby ste na Slovensku pohli, z pozície občana či občianskeho aktivistu, akýkoľvek problém o zanedbateľný kúsok dopredu. Je ťažké uveriť, koľko úradov, inštitúcií, pracovných skupín, poradných výborov, subkomisií ... má v popise práce riešenie príslušného problému, a to za peniaze daňových poplatníkov.  Je ťažké uveriť, že väčšina z nich využíva svoju pracovnú dobu na to, aby hľadali  dôvody „prečo problém neriešiť resp. prečo je problém neriešiteľný“, nie na hľadanie riešenia problému.

Občiansky monitoring životného prostrediaObčiansky monitoring životného prostredia

Je ťažké uveriť zisteniu, že ľudia zodpovední za jeho riešenie sú často jeho súčasťou. Toto všetko zistíte až v momente, v ktorom  si vyberiete problém a venujete mu energiu, čas, víkendy, množstvo papiera , slov a kus života. Toto všetko zistíte, keď začnete odkrývať, ako archeológ, nánosy formalizmu zo slovenských zákonov, nekompetentnosť štátnych úradníkov, benevolentnosť riadiacich orgánov, nulovú koordináciu  rôznych inštitúcií  ... a „bla, bla, bla“ zaznievajúce zo všetkých strán. Ľudia neveria v Matrix, napriek tomu ho každý deň žijeme. Systém funguje pre seba, v prospech seba, z vlastnej vôle ... a bráni sa reštartu. Aj v tejto chvíli nám ponúka ilúziu o tejto krajine.         

Pre koho sú zákony?

V súvislosti so stále naliehavejším problémom šírenia sa nepôvodných druhov rastlín vo voľnej ako i v chránenej krajine, ktoré svojou vitalitou a výraznými konkurenčnými vlastnosťami ohrozujú a podstatne menia prirodzené zloženie fytocenóz, začala v roku 1997 pracovať v rámci Centra ochrany prírody a krajiny Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici gestorská skupina pre problematiku inváznych druhov rastlín. Tým príbeh, neslávne pripomínajúci známe beletristické dielo „Hlava XXII“, iba začal.

Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v § 7, ods. 3 uvádza, že „Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi podľa odseku 7) a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu“.

Ods. 4) a 5 ) § 7 zákona upresňujú: „Orgán ochrany prírody nariadi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom sa vyskytujú invázne druhy, vykonať na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu, opatrenia na odstránenie inváznych druhov. V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode a krajine môže orgán ochrany prírody vykonať na náklady pôvodcu šírenia inváznych druhov, ak je známy, inak na svoje náklady, odstránenie inváznych druhov sám.

Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. v prílohe č. 2 uvádza v zozname sedem prioritných druhov inváznych rastlín (boľševník obrovský, pohánkovec japonský, pohánkovec český, pohánkovec sachalinský, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská) a tiež spôsoby ich odstraňovania. Tie sa dajú rozdeliť do troch základných kategórií: chemické, mechanické a kombinované, pričom musím okamžite dodať, že OZ TATRY zásadne nesúhlasí s chemizáciou životného prostredia z dôvodu, že je pre nás nemysliteľné riešiť jeden „environmentálny“ problém prostredníctvom vytvárania ďalšieho.

Pokračovanie článku na: http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1087-pre-koho-su-zakony.htm


Invázne rastliny – fraška pokračuje

Žijeme na Slovensku, nie v Kocúrkove. Píše sa rok 2007. Napriek tomu, máme zákony, ktoré nie sú personálne, finančne a materiálne pokryté, a teda vykonateľné. Máme orgány štátnej správy zodpovedné za uplatnenie týchto zákonov v každodennej realite, ktoré sa v bludnom kruhu vzájomne žiadajú o usmernenia.

A aby bola fraška dokonalá, Ministerstvo životného prostredia a jemu podriadené orgány štátnej správy majú v ostatnom čase zaujímavú filozofiu: na jednej strane presadzovať zasahovanie tam, kde to nie je žiadúce, napr. v najvyššom stupni ochrany v Tatrách a formalizovať zákonom vyžadované zásahy podľa § 7 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. na strane druhej.
 
Ostatné mesiace ukázali alebo potvrdili, že najväčším porušovateľom zákonov tejto krajiny je štát. Ten štát, ktorého orgány sú Vás schopné šikanovať za akúkoľvek administratívnu chybu, ktorý neberie v prípade právnych aktov ohľad na možný súbeh rôznych nečakaných tragických rodinných udalostí, chorobu... pokiaľ ide o jeho záujmy, respektíve záujmy privilegovanej skupiny ľudí, ktorých nazvem štátna byrokracia.

Tento štát však už netrvá na tom, aby dodržiaval zákony, ktoré sám inicioval, vymyslel a niekedy v cvale prehnal legislatívnym procesom. Často až potom zisťuje, že svoje vízie nemá personálne, finančne a materiálne pokryté, že neexistujú jasné dohody a postupy medzi rôznymi orgánmi štátnej správy a inými inštitúciami, ktorých zriaďovateľom je štát.

Píše sa rok 2007 a § 7 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. ochrane prírody a krajiny, platný od 1.1.2003, je vinou štátu nevykonateľný, ak za právny postup nepokladáme aktivity nadšených jednotlivcov, zanietencov zo ŠOP SR či občas prefinancované zásahy vykonávané Obvodnými úradmi životného prostredia. Tento stav má však ďaleko od niečoho čo môžeme nazvať cieľavedomou činnosťou usmernenou zákonom.
 
Pokračovanie článku na:  http://www.changenet.sk/?section=forum&x=277366

 

Invázne rastliny – nekonečný príbeh

Prešla jar, leto a je tu jeseň. Migrujúce vtáctvo odlieta do teplých krajín. Invázne rastliny tu zostávajú. Hľadia na nás od potokov, riek, zo smetísk, železničných násypov, z tzv. hnedých zón, ... rozrastajú sa a spokojne sa vysmievajú našim zákonom, vyhláškam a inštitúciám, ktoré sú za ich likvidáciu zodpovedné.

Prešiel rok. Občianske združenie Tatry zaslalo listom z 21.8.2007 Obvodným úradom životného prostredia v Ružomberku a v Liptovskom Mikuláši žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadalo opis opatrení vykonaných Obvodným úradom životného prostredia v Liptovskom Mikuláši (Ružomberku) v roku 2007 na všetkých lokalitách zaznamenaných a podnetom odstúpených  vášmu úradu OZ TATRY v roku 2006.

V liste z Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku sa konštatuje: „Obvodný  úrad životného prostredia v Ružomberku: Obdržal v roku 2006 deväť podnetov Občianskeho združenia TATRY, resp. pracovníka tejto organizácie Mateja Šiculiaka. Požiadal listami č. OP 2006/736-1 z 12.5.2006 + OP 2006/736-2 z 7.6.2006 Krajský úrad životného prostredia v Žiline o usmernenie, aké činnosti (práce, materiál, doprava ...) zahrnúť  do nákladov na odstránenie inváznych druhov rastlín, a ako tieto náklady vyčísliť a preplatiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, resp. osobám povereným odstránením. Usmernenie doteraz vydané nebolo. Požiadal listom č. OP 2006/1583-2 z 21.11.2006 Krajský úrad životného prostredia v Žiline o vytvorenie osobitnej rozpočtovej kapitoly pre obvod Ružomberok na rok 2007, o vytvorení ktorej nemá tunajší úrad vedomosť. 

Viac na: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=308096

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?