O čo ide Veternej Porube?

Autor: Rudolf Pado | 24.1.2011 o 8:00 | Karma článku: 5,20 | Prečítané:  1196x

Koncom roka 2010 zablokovalo Pozemkové spoločenstvo (PS) Veterná Poruba skládku tuhého komunálneho odpadu (TKO), ktorú dlhodobo využíva mesto Liptovský Mikuláš. Provizórne ohradenie z drevených kolov a natiahnutého ostnatého drôtu zamedzuje, od 30. 12. 2010, využívaniu prístupovej cesty. „Nič sme nezablokovali, iba si v zmysle platných zákonov chránime hranicu našich pozemkov, aby boli rešpektované naše vlastnícke práva," ohradil sa predseda Pozemkového spoločenstva Veterná Poruba Vladimír Šuchtár s tým, že platnosť päťročného zmluvného vzťahu o nájme ich pozemkov pod skládku síce skončila už 25.11.2010, no doprava odpadu pokračovala cez ne aj naďalej.

Skládky TKO - koncepcie alebo krátkodobé riešenia?Skládky TKO - koncepcie alebo krátkodobé riešenia?Rudolf Pado


Nepoznám obsah zmluvy podpísanej staronovým liptovskomikulášskym  primátorom Alexandrom  Slafkovským v roku 2005, ale k predmetnej situácii si dovolím vyjadriť niekoľko názorov a postrehov.

1.

Oháňanie sa vlastníckymi právami  k predmetným pozemkom v kontexte  Ústavy SR  je v tomto prípade, mierne napísané, pritiahnuté za vlasy.

Pozemkové spoločenstvo Veterná Poruba podpísalo predmetnú zmluvu (predpokladám, že zmluvu  o užívaní pozemku) slobodne a vážne, bez nátlaku a s plným vedomím toho, že pozemok bude využívaný na „zneškodňovanie odpadu“.

Z medializovaných informácií nie je preto zrozumiteľná požiadavka pozemkového spoločenstva o „vypratanie pozemku“, ku ktorému vyzýva mesto Liptovský Mikuláš. Pýtam sa, akým spôsobom má byť vypratanie realizované? V prípade ukladania odpadov na skládku odpadov nejde totiž o prenájom pozemku na ktorom  sa umiestni akási dočasná  (drevená)  stavba,  ktorá sa po skončení  užívateľských práv jednoducho zbúra, ale o miesto s prebiehajúcim technologickým procesom – ukladaním odpadu do priestoru skládky. Okrem toho, podľa môjho názoru, je skládka odpadu stavbou vo verejnom záujme, nakoľko slúži značne veľkej a jasne definovanej (počtom obyvateľom v obslužnej oblasti) skupine ľudí -  pôvodcom odpadov.

Ďalej, podľa aktuálnych právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva, sa po telese skládky môžu pohybovať iba osoby, ktoré zabezpečujú prevádzku skládky t. j. poverení zamestnanci  firmy oprávnenej pre nakladanie s odpadmi, v tomto  prípade pracovníci Verejnoprospešných služieb (VPS) – Liptovský Mikuláš a osoby, ktoré majú súhlas od oprávnenej firmy.  Vniknutie nepovolaných osôb  na skládku TKO, aj keď s vlastníckymi právami k príslušným pozemkom,  bolo, podľa môjho názoru, nezákonné, a v prípade, ak by skládku TKO prevádzkovala niektorá zo zahraničných firiem, skončilo by to, opäť podľa môjho názoru, zásahom súkromnej bezpečnostnej služby voči narušiteľom. Túto situáciu mala okamžite vyšetrovať Slovenská inšpekcia životného prostredia a polícia SR. 

Postup PS Veterná Poruba je spochybniteľný o to viac, že jeho konaním dochádza k znemožneniu užívania vlastníckych a užívateľských práv VPS – Liptovský Mikuláš  na pozemkoch, ktorých užívanie majú  Verejnoprospešné služby – Liptovský Mikuláš zabezpečené platnými zmluvami  s ich majiteľmi. Dochádza taktiež k znemožneniu užívania technologického zariadenia skládky odpadov a uplatneniu riadne schváleného technologického postupu skládkovania odpadov.        

O vlastníckych a užívateľských právach VPS – Liptovský Mikuláš v kontexte práv PS Veterná Poruba sú oprávnené rozhodovať iba súdy a nie „partizánske“ akcie.      
         

2.

To, že sa obec Veterná Poruba rozhodla ukladať svoje odpady na inú skládku, než skládku TKO Veterná Poruba, je jej legitímnym rozhodnutím. Prestala však vytvárať odpady? Samozrejme, že nie.  Urobila iba to, že pre obec vizuálne viditeľný problém – skládku vo vlastnom k. ú. vymenila za skládkovanie odpadov v k. ú. inej obce.  Odpady nezmizli, iba sa presunuli. 
 
Problémom väčšiny Slovákov je neschopnosť dospieť k pochopeniu toho, že odpady  vysypaním  ich vlastného smetného  koša miznú iba z dohľadu ich očí, nemiznú fyzický. Títo ľudia odpadovo kolonizujú iné katastrálne územia, kde sa odpady každý deň skládkujú resp. spaľujú.

Podľa „Správy o stave  životného prostredia  Slovenskej republiky v roku  2009“ (http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2009-sk/Sprava_2009.pdf): „ ... V roku 2009 vzniklo v SR celkom 1 745 494,06 t komunálnych odpadov (KO), v prepočte cca 332 kg KO na obyvateľa.  ... V roku 2009 bolo dominantnou činnosťou nakladania s KO skládkovanie s 81,8 % podielom. ... energetické zhodnocovanie cca 6,8 %, recyklácia a kompostovanie cca 5,3 % a recyklácia alebo spätné získavanie anorganických materiálov cca 2,1 % ...“   
 
Zhrnuté a podčiarknuté:  Slovenské odpadové hospodárstvo je postavené na vyše 80 %-nom skládkovaní odpadov a malom podiele spaľovania odpadov, mizernej miere triedenie odpadov a kompostovania,  zanedbateľnom uplatňovaní prístupov predchádzania vzniku odpadov a znovupoužívania.

Väčšina občanov nechce vo vlastnom k. ú. skládku odpadov a ani spaľovňu odpadov, nechce však ani rozmýšľať nad tým, ako minimalizovať množstvo vlastného odpadu. Väčšina  občanov  si naivne myslí, že nekonaním sa problém sám  od seba akosi vyrieši, prípadne ho vyriešia „za to platení ľudia.“ 
Nevyriešia, a to z niekoľkých dôvodov:  Aj tie najdokonalejšie programy odpadového hospodárstva (poznámka: SR v tejto chvíli nemá platný POH na roky 2011 - 2015) sú principiálne závislé od slušnosti každého z nás, od schopností vykonávať, priam rituálne,  spoločenský prospešné činností – napr. triediť a kompostovať odpad. Je potrebné si pritom uvedomiť, že iba mála časť týchto návykov sa dá vynucovať represívnymi opatreniami, ktoré sú veľmi nákladné, spoločenský frustrujúce a v bežnej praxi minimálne vykonávané. Pre uplatňovanie väčšiny represívnych opatrení neexistuje na národnej i miestnej úrovni akákoľvek politická vôľa,  finančné krytie  a ani operatívne plány. Represia je totiž skoro vždy cestou k nezvoleniu v budúcom funkčnom období. Ľud tejto krajiny vždy miloval a miluje rozdávajúcich a hladkajúcich populistov než politikov uplatňujúcich zákony krajiny  na celoštátnej či miestnej úrovni.        

Čas však plynie a problém sa prehlbuje. Kým ešte v roku 1992 bolo na Slovensku povolených 686 skládok odpadov, k 31.12.2009 ich bolo 136 (z toho 106 na TKO,   http://enviroportal.sk/spravy-zp/zoznam-sprav?typ=1), pričom  značnej časti končí životnosť (úložná kapacita) v horizonte roku  2020 (napr. zoznam na http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100285/skladky-odpadov.aspx) .

Smernica Rady 1999/31/ES  z 26.4.1999 o skládkach odpadov predpokladá zníženie ukladania  biologicky rozložiteľných odpadov na skládky komunálneho odpadu  o  25 % do roku 2010, 50 % do roku 2013, 65 % do roku 2020 oproti referenčnému obdobiu 1995 a EÚ taktiež požaduje od SR významné zníženie množstva akýchkoľvek odpadov ukladaných  na skládky  odpadov. 

Smernica  o odpadoch z roku 2008, zatiaľ nezáväzné, odporúča vládam členských krajín EÚ  vytvoriť do roku 2020 podmienky pre recykláciu  aspoň 50 % komunálneho odpadu z domácností a aspoň 70 % stavebného odpadu, a to uplatnením nasledovnej hierarchie v odpadovom  hospodárstve:  predchádzanie vzniku odpadov,  znovupoužívanie, triedenie odpadov pre recykláciu a kompostovanie, energetické zhodnocovanie odpadov,  skládkovanie odpadov. Skládkovanie odpadov je v hierarchii až na poslednom mieste.

Čo s tým ideme robiť?

 

3.

Prevádzkovateľ skládky  je povinný zo zákona platiť obci, v. k. ú. ktorej sa skládka nachádza, poplatky za ukladanie odpadu na skládke. Ich výška závisí od množstva a druhu ukladaného odpadu. Tento príjem je, v zmysle zákona, účelovo viazaný iba na odpadové hospodárstvo.

Podľa medializovaných informácií obec Veterná Poruba mala ročný príjem z ukladania odpadov na skládku od 200-tisíc do 1,5 milióna korún (od 6 640 do 50-tisíc eur), pričom sama neplatila prevádzkovateľovi  skládky TKO poplatky za uložený odpad vyvážaný z obce. Platila  iba za vývoz odpadu (dopravu) a ukladanie iného než komunálneho odpadu, čo predstavovalo v ročných nákladoch sumu 50 až 70-tisíc korún (od 1 660 do 2 320 eur). Mimochodom, ročný poplatok za odpady v obci je 5 eur na obyvateľa (podľa autora tohto článku sú dnešné reálne ekonomické náklady na zabezpečovanie všetkých zákonných činností akoukoľvek obcou v SR medzi 15 až 20 eurami).

Legitímna otázka preto znie: Akým spôsobom využila obec Veterná Poruba prebytky finančných prostriedkov za skládkovanie odpadov?  Táto otázka vyplýva z toho, že už pri bežnej prechádzke  obcou je zjavné, že táto sa ničím neodlišuje od tých obcí, ktoré nemôžu počítať s tak lukratívnym príjmom zo skládkovania  odpadov.

Podľa skúseností autora tohto článku sa za sumu 10-tisíc eur dá vybudovať veľmi slušné obecné kompostovisko s kapacitou do 10 t produkcie kompostu ročne, za sumu  50 000 eur sa dá získať vyše 600 ks  kvalitných 720-litrových kompostérov pre podporu domáceho kompostovania alebo 150 až 250 ks 1 100 až 1 300-litrových nádob na triedenie odpadov.

Obec Veterná Poruba, pri týchto príjmoch, mala mať ambíciu stať európskym vzorom pre triedenie odpadov a kompostovanie. Prečo sa tak nestalo? 


Spor medzi mestom Liptovský Mikuláš a PS Veterná Poruba, nech už dopadne akokoľvek,  nie je principiálnym sporom. Je to spor dvoch malých chlapcov na pieskovisku  o to, kto má právo sa na ňom hrať. Spor nerieši miestne a regionálne disparity v nakladaní s odpadom, nezaoberá sa principiálnymi zmenami v pomeroch zhodnocovania a zneškodňovania  odpadov v regióne a v meste, nemá ambíciu povedať ľuďom pravdu o odpadovom hospodárstve a jeho nákladoch. Ide len a len o odsunutie problému na pár rokov, odovzdanie nevoňavej štafety budúcim politickým zástupcom mesta či regiónu. A práve preto, že je to spor o jednom politickom období je to spor pre Slovensko typický.

        
Poznámka:

- Autor článku požiadal obec Veterná Poruba, listom z dňa 8.1.2011, o poskytnutie kópií dokladov, ktoré preukazujú zákonné využitie finančných prostriedkov získaných obcou z ukladania odpadov na skládku, a to v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

- Autor článku odpad vytrvalo a dôkladne separuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?