reklama

Na skládky nie sme krátki! (II. časť)

V ostatnom čase slovenskú krajinu hyzdia desiatky tzv. divokých, čiernych alebo nelegálnych skládok odpadov. Vo všeobecnosti sa aj medzi osvietenými ľuďmi traduje, že neexistujú účinné opatrenia k predchádzaniu a odstraňovaniu nežiaducich odpadov z krajiny.  Pozrime sa na túto problematiku bližšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov, ak sa takáto činnosť plánuje vykonávať na území s II. a III. stupňom ochrany t. j. v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch.

Na území so IV. stupňom ochrany t.j. v chránených areáloch je zakázané umiestňovať a rozširovať skládky odpadov a na území s V. stupňom ochrany tzn. na území prírodných rezervácii a prírodných pamiatok, je taktiež zakázané znečisťovať územie nielen odpadmi, ale aj odpadkami. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia, ktorí nájdu v takomto území skládku odpadov väčšinou argumentujú pri podaniach napr. k Slovenskej inšpekcii životného prostredia tým, že bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny, nakoľko nebol daný súhlas orgánu ochrany prírody na „skládkovanie odpadov“. Aká je však skutočnosť?

Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch definuje čo sa pod pojmom skládka, skládkovanie a zneškodňovanie odpadov rozumie:

- Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí.
- Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku.
- Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

U definície uvedených pojmov vyplýva, že súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na ukladanie odpadov na skládku t. j. na miesto určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia.

Protiprávneho konania na úseku ochrany prírody sa teda nedopustí občan, ktorý umiestňuje odpad do prírody, nakoľko takéto konanie nemožno charakterizovať ako „skládkovanie odpadov“, pretože občan neumiestňoval odpad na skládku ale práve naopak, mimo skládku tzn. na miesto, ktoré nie je určené na zneškodňovanie odpadov.

Používaný pojem „skládka“ si verejnosť vysvetľuje tak, že ide o akékoľvek miesto na ktorom sa živelne umiestňujú odpady. Opak je však pravdou. Vychádzajúc zo zákonnej definície pojmu „skládka“, je treba tento objekt chápať v pozitívnom zmysle, nakoľko ide o priestor, objekt, zariadenie ..., ktoré je určené na trvalé zneškodňovanie odpadov bez možnosti priameho ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, ale ani zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch „de jure“ nepozná pojem „divoká skládka“, pretože vyžaduje ukladanie odpadov na skládku t.j. na miesto určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov sa vyžaduje v povoľovacom procese iných orgánov štátnej správy, napr. v územnom alebo stavebnom konaní, v ktorom stavebný úrad rozhoduje o umiestnení skládky ako stavby alebo rozhoduje o využití územia. Takýmto súhlasom je však stavebný úrad viazaný, nakoľko podľa zákona o ochrane prírody a krajiny povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody.

V prípade, ak by stavebný úrad povolenie na umiestnenie skládky vydal bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody, takéto rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom o ochrane prírody krajiny, ako aj so stavebným zákonom. Subjekt, ktorý na základe takéhoto rozhodnutia realizoval stavbu, sa nezbavuje týmto zodpovednosti za protiprávne konanie na úseku ochrany prírody a krajiny. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

Ako však riešiť prípady živelného umiestňovania odpadov v krajine, ak takáto činnosť nie je upravená zákonom o ochrane prírody a krajiny, a teda nemôže byť protiprávnym konaním na úseku ochrany prírody?

Zopakujme si: zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch definuje čo sa pod pojmom skládka, skládkovanie a zneškodňovanie odpadov rozumie:

- Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí. 
- Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.
- Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.

Podľa § 18 ods. 3) zákona o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 5) je pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov povinný ukladať komunálne odpady na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci. 

Ak teda ktokoľvek umiestňuje odpad v rozpore s § 18 a § 39 zákona o odpadoch, bez ohľadu na stupeň ochrany územia, tzn. aj v I. stupni ochrany, dopúšťa sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva.

Ak sa takéhoto konania dopustí fyzická osoba, orgán odpadového hospodárstva, v tomto prípade obec, jej môže uložiť pokutu. V prípade, ak takúto činnosť vykonáva právnická osoba, pokutu môže ukladať Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpekcia odpadového hospodárstva alebo obvodný úrad životného prostredia. Súčasne s pokutou môže orgán odpadového hospodárstva uložiť aj vykonanie opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.   

Obrázok blogu

 

Uvedenú situáciu s odpadmi v obciach a ich katastroch nie je možné riešiť ani zneškodňovaním nepohodlného odpadu spaľovaním, nakoľko spaľovanie suchého lístia, drobných konárikov a ostatného odpadu zo záhrad a domácností je zakázané. Tento zákaz upravujú tieto zákony:

- zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov. 

Podľa § 18 ods. 3) písm. b) zákona o odpadoch je zakázané zneškodňovať (spaľovať, skládkovať) odpad inde, ako v zariadeniach na to určených, tzn. v spaľovniach alebo na skládkach odpadov. 

Od 1. januára 2006 podľa § 18 ods. 3) písm. m) platí taktiež zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov, cintorínov, verejnej zelene a pod. Tento „zelený“ odpad je možné iba zhodnocovať, napr. kompostovaním.

Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí, že sa nesmie zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu, a ďalej sa nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov.

Podľa občianskeho zákonníka nikto nesmie nad mieru, prípustnú pomerom, obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami ...Ak teda niekto spaľuje odpad zo záhrady – lístie, trávu, konáre ..., odpad z domu – plastové fľaše, papiere, kartóny, gumu ... dopúšťa sa protiprávneho konania. 

(Ne)riešenie takto vzniknutej situácie podlieha niekoľkým mýtom.

Obrázok blogu

Mýtus prvý: Nie je možné zistiť konkrétneho vinníka

Vytvárať nelegálne skládky odpadov je zakázané v zákone NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, vo VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch resp. v obdobnom dokumente miest a obcí, v zákone NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách, v zákone NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, atď.

Ministerstvo životného prostredia vydalo dokument „Usmernenie ako postupovať pri nájdení nedovolene uloženého odpadu, tzv. opustený odpad“ (http://www.minzp.sk/oblasti/odpady-obaly/odborno-metodicke-usmernenia/), ktorý upravuje postup Obvodných úradov životného prostredia pri obdržaní podnetu na nelegálnu skládku odpadov od povinných osôb (vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov) a iných osôb (občanov, organizácií ...). 

Za skládku nepovažujeme niektoré kopy odpadov, ktoré sú na staveniskách, v záhradách, vo dvoroch a majú iba dočasný charakter. Zaznamenávajte len tie nelegálne skládky odpadov, na ktorých je odpad evidentne hromadený dlhší čas alebo je odpadu väčšie množstvo (roztrúsený odpad sa pokladá za znečistenie životného prostredia resp. znečistenie verejného priestranstva, nie za nelegálnu skládku odpadov).

Samozrejme, že ukladať pokuty za umiestňovanie odpadov na miesta, ktoré nie sú na to určené, ako aj nariadiť odstránenie nedostatkov, je možné iba v prípadoch, ak sa orgánom kontroly podarí zistiť konkrétneho vinníka.

Častý argument, že nie je možné zistiť konkrétneho vinníka nelegálneho ukladania odpadov je irelevantný. Zákon o odpadoch predvídal takúto možnosť a v § 18 ukladá povinnosť vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa takýto odpad nachádza:

„Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.“

Protiprávneho konania sa teda dopúšťajú aj občania obce, ktorí odpad síce neuložili, ale o uložení odpadu na pozemkoch v katastrálnom území vedeli (nachádza sa na pozemkoch v ich správe) a túto skutočnosť neoznámili.

Ďalší postup vedúci až k odstráneniu nelegálnej skládky odpadov jednoznačne upravuje § 18 zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch:

(7) Obvodný úrad životného prostredia na základe oznámenia podľa odseku 6, z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu štátnej správy alebo obce začne konanie o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom; takto zistená osoba je povinná zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zistená osoba je povinná na vlastné náklady zabezpečiť ich zhodnotenie alebo zneškodnenie osobou, ktorá má na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 39 ods. 7, alebo obcou, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama.

(8) Ak sa podľa odseku 7 nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom, obvodný úrad životného prostredia začne konanie na zistenie, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti
a) je pôvodcom odpadu,
b) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov, 26) alebo nesplnil povinnosti podľa rozhodnutia súdu, 27) alebo
c) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech.

(9) Ak sa v konaní podľa odseku 8 preukáže vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, niektorá zo skutočností uvedených v odseku 8 písm. a) až c), prejde povinnosť zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na tohto vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti; odsek 7 druhá veta platí rovnako.

(10) Ak sa podľa odseku 7 nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom alebo sa v konaní podľa odseku 8 nepreukáže niektorá zo skutočností uvedená v odseku 8 písm. a) až c), zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného prostredia; ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom.

Obrázok blogu


Mýtus druhý - Obec nemá na likvidáciu nelegálnych skládok odpadov finančné prostriedky

Finančným nástrojom pre riešenie problematiky odpadového hospodárstva v katastrálnom území obce je miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Tento poplatok by mal pokrývať reálne náklady poskytovanej služby – v tomto prípade odpadového hospodárstva obce – pod ktorým rozumieme činnosti ako zhromažďovanie a zvoz odpadov, zabezpečenie zneškodnenia odpadov, tvorbu rezervného fondu pre konečnú rekultiváciu riadenej skládky, na ktorú je obecný odpad odvážaný, náklady separovaného zberu, náklady likvidácie nelegálnych skládok odpadov, a pod.

Žiaľ, niektoré obce „umelo“ znižujú tento poplatok vyrúbovaný voči občanom, napr. čiastočnou dotáciou skutočných nákladov odpadového hospodárstva z rozpočtu obce, stanovením poplatku vo výške, ktorá nepokrýva všetky činnosti odpadového hospodárstva a pod., a potom sa vyhovárajú na nedostatok finančných prostriedkov.

Každá obec má dostatok logistických možností, ktoré môže pri riešení odpadového hospodárstva využiť:

- Stanoviť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške, ktorá 100 %-ne saturuje všetky náklady na zabezpečenie odpadového hospodárstva obce.

- V prípade menších obcí vytvárať združenia obcí, ktoré môžu vytvoriť obecný podnik na logistické pokrytie výkonu tejto činnosti.

- Budovať efektívny systém separovaného zberu, otvoriť zberný dvor pre zber nebezpečných a veľkoobjemových odpadov (podľa zákona sa musí zber nebezpečných odpadov a objemných odpadov realizovať v obci min. 2-krát ročne), vybudovať obecné kompostovisko.

- Realizovať permanentnú osvetu občanov obce (formou verejných zhromaždení, obecného rozhlasu a obecných novín, osobným kontaktom s občanmi, využitím miestnej školy ako prirodzeného centra a iniciátora výchovno – vzdelávacích aktivít v obci, atď.). 

- Dôsledne riešiť nelegálne ukladanie odpadov podľa vyššie opísaného postupu, a týmto prejavovať úctu občanom, ktorí majú záujem o veci verejné. 

Obrázok blogu

Záver

Zákon o odpadoch obsahuje účinné opatrenia upravujúce nakladanie s odpadmi a procesný opis odstraňovania nelegálnych skládok odpadov z krajiny.

Stav krajiny nie je len výsledkom benevolentnosti samospráv a orgánov štátnej správy v problematike odpadového hospodárstva, ale predovšetkým výsledkom ľahostajnosti slušných občanov, ktorí im túto benevolentnosť umožňujú aplikovať v každodennom živote. 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu