reklama

Hlavová vŕba

Výskyt hlavových vŕb je výsledným produktom i svedectvom mnohoročnej ľudskej činnosti v kultúrnych krajinách Európy. Pretože v minulosti boli oveľa bežnejšie, stali sa dôležitou súčasťou prírody, v ktorej vytvárali stanovištia pre výskyt zaujímavých druhov živočíchov rastlín. Hlavové vŕby,  posledných desaťročiach stratili svoju ekonomickú využiteľnosť a preto, v dnešnej dobe, majú skôr ekologický  a krajinársko-estetický význam, podobne ako vysokokmenné ovocné sady.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Hlavová vŕba
Hlavová vŕba (zdroj: Rudolf Pado)

Väčšina druhov vŕb je plne využívaná človekom, odkedy potrebuje príbytok, oplotenie, drevené nástroje a pletivo. Archeologické vykopávky dobre dokumentujú ich všestranné používanie a rozsiahlosť územia výskytu od dávnych čias. Skúsenosti ukázali, že vŕba je rýchlo sa regenerujúci zdroj energie a stavebného materiálu. Už v minulosti poznali aj jej liečivé vlastnosti. Uznával ju napr. aj grécky lekár Hippokrates a civilizácia starého Egypta.

Hlavová vŕba je výsledkom špeciálneho spôsobu využívania vŕby, založeného na jej regeneračnej schopnosti a vitalite. Početné maľby poukazujú na to, že hlavové vŕby zohrávali dôležitú úlohu hlavne v dedinskom a roľníckom živote. Roľnícke zvyky, verše, porekadlá a legendy dokazujú jej význam v mystike.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od polovice tohto storočia sa postupne vytráca. Trvalé lesné hospodárenie, ťažba uhlia, ropy, zemného plynu, využívanie cementu a priemyselných stavebných materiálov prevzali úlohu vŕby ako ”nevyčerpateľného” zdroja dreva a stavebného materiálu.

V súčasnosti miznutím prírodných biotopov hlavová vŕba nadobúda nové postavenie v druhovej a krajinárskej ochrane. V kultúrnych krajinách má rovnaký význam ako staré ovocné stromy.

Vŕba ako domov

Hlavová vŕba, pre mnohých na prvý pohľad absolútne nezaujímavá drevina, poskytuje až neuveriteľné prostredie pre život iných rastlinných a živočíčnych druhov. 

Pozoruhodné je osídlenie neparazitujúcimi rastlinami, ktoré sa usídlili na vŕbe vďaka nahromadenému prachu, spráchnivenému drevu a vhodnej vlhkosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Holandsku našli na hlavových vŕbach 112 druhov rastlín, najhojnejší bol ľuľok sladkohorký. Okrem vyšších cievnatých rastlín na nej možno nájsť aj celý rad lišajníkov, machorastov a stromových húb.

Hlavové vŕby sú nesmierne dôležité pre veľký počet živočíchov, ktoré ich obývajú. Výskumníci našli na 5 skúmaných druhoch vŕb až 450 druhov roztočov a hmyzu.

Staršie hlavové vŕby poskytujú živé aj odumierajúce drevo v rôznom stupni rozpadu. Preto tu nájdeme aj chrobáky viazané na drevo - xylobiontné druhy. V Nemecku štvrtina týchto druhov chrobákov patrí k obyvateľom hlavových vŕb a jej húb.

Aj u nás obývajú hlavové vŕby vzácne druhy chrobákov. Nájdeme tu pižmovca hnedého, kováčika hrubého, žltočierneho a krížikového, fúzača pižmového, vŕbového a dvojbodkového, krasoňa lúčneho i roháčika obyčajného, atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tieto vŕby obývajú aj iné drobné živočíchy, nápadné sú napr. niektoré druhy slimákov. Ako denné úkryty alebo brlohy využívajú duté kmene vŕb kuny, králiky, ondatry, užovky fŕkané, včely, osy, sršne a iné živočíchy.

V dutinách často nájdeme netopiere a mnohé druhy vtákov - obývajú dokonca aj vrch hlavy. Napríklad oriešok obyčajný, žltochvost hôrny, žltochvost domový, červienka obyčajná, muchár sivý, trasochvost biely, rôzne druhy sýkoriek, vrabec poľný, ďateľ malý, kačica divá, holub plúžik, myšiarka ušatá, sokol myšiar a sova obyčajná.

Hlavové vŕby a kuvik 

V mnohých krajinách majú hlavové vŕby veľký význam pre prežitie kuvikov, pretože tieto typy dutín kuvikom vyhovujú na hniezdenie. U nás na Slovensku žije veľmi silná populácia kuvikov na hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov. Avšak pre veľké zmeny v systéme hospodárenia budú mať hlavové vŕby pre kuvikov aj u nás stále väčší význam ako útočisko po rozpade týchto veľkých hospodárskych dvorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, že ochranou hlavových vŕb kuvikom poskytujeme len možnosť hniezdenia. Ak chceme, aby prežili, okolité plochy im musia poskytnúť dostatok potravy a umožniť im typický spôsob lovu nízkym letom. Podobne akou ovocných alebo vysokokmenných sadoch, aj v tomto prípade treba okrem starostlivosti o staré hlavové vŕby a pestovanie mladších zabezpečiť aj typické extenzívne využívanie okolitej krajiny ako lúk alebo pasienkov. Ak sa okolité plochy začnú v podstatnej miere poľnohospodársky využívať alebo sa nechajú zarásť kríkmi a stromami, potom už nemajú tieto hlavové vŕby pre kuvika význam hniezdnej ponuky. Okrem toho je tiež dôležité, aby vŕby boli viac-menej roztrúsené a netvorili len súvislý rad.

Starostlivosť o hlavové vŕby

Našťastie ešte aj dnes môžeme nájsť hlavové vŕby. Najčastejšie sú veľmi zanedbané a zarastené vo vegetácii ich ľahko prehliadneme.

Prv než začneme vysádzať nové, musíme sa postarať o staré, zanedbané hlavové vŕby, pretože majú veľkú hodnotu pre druhovú ochranu. Možno aj túto zimu sa ďalšie vŕby zlomia pod ťarchou svojich konárov. Možnosť ich revitalizácie je jedine odvetvením. Silnejšie konáre po orezaní týchto starých vŕb používame na pestovanie.

Predtým než pristúpime k ošetreniu, musíme získať súhlas majiteľa alebo správcu. S nimi treba dohodnúť spôsob využitia odrezaných konárov, termíny a spoluprácu. To isté platí aj pre vysádzanie.

Pri práci treba odrezaný materiál ukladať pekne na kopy a zväzovať tenšími prútmi. Ak by sme konáre nechali pod stromom neuložené, sťažovali by nám ďalšiu činnosť. Podľa možností by sme mali hľadať spôsob využitia týchto odrezkov. Dnes sa ponúka možnosť ich využitia vysádzaním na brehoch, na svahoch alebo v rámci rekultivácií.

Využiteľnosť odrezkov je ovplyvnená dĺžkou intervalov medzi jednotlivými rezmi. Každoročné orezávanie zabezpečí košikársky materiál, dvoj- až trojročné intervaly sú vhodné na raždie. Interval nesmie prekročiť päť rokov. Tie hlavové vŕby, ktoré sa už rozpadávajú, je vhodné odvetvovať v dvoj-, trojročných intervaloch. Optimálne je pravidelné dodržiavanie týchto intervalov.

K starostlivosti o hlavové vŕby patrí aj výrub alebo presvetľovanie tieniaceho porastu v bezprostrednej blízkosti.

Pri odvetvovaní starých vŕb musíme dávať pozor, aby sme v žiadnom prípade neodstránili epifytické rastliny, machorasty alebo huby. Staré rozpadnuté vŕby treba ponechať do úplného rozpadu. Vedľa nich môžeme založiť nové.

Konáre musíme odrezávať čo najtesnejšie pri hlave, len tak zabezpečíme zväčšovanie hlavy. Nemusíme sa obávať nedostatku rašiacich konárov. Ak neodrežeme konáre tesne pri hlave, sťažuje nám to ďalšie ošetrovanie a ani hlava nebude tak intenzívne rásť.

Tesne pri hlave neodvetvujeme len v prípade, ak zachraňujeme veľmi zanedbaný starý strom s obrovskými konármi. V takom prípade nechávame 10-20 cm časti konárov, aby mal takýto strom možnosť vyhnať mladé prúty.

Nie je žiaduce urýchľovať proces práchnivenia hlavy, potrebná je len trpezlivosť. S odvetvovaním by sa nemalo začať pred koncom septembra. Orezávať možno počas celej zimnej polovičky roka, ak nie je mráz. Veľmi dobré výsledky sa dosahujú rezaním tesne po odkvitnutí vŕb. Počas kvitnutia neodvetvujeme z toho dôvodu, že kvety slúžia ako prvá potrava pre včely. Nevýhodou je iba neskoršie vyháňanie prútov. Existujú však aj krajiny, kde je od 1. marca zakázané odvetvovať vŕby.

Nie je hlava ako hlava

Postupný vznik hlavovej vŕby cieleným orezávaním je závislý od veľkosti zasadených konárov a od zvolenej výšky miesta vytvárania sa budúcej hlavy.

Veľmi rozšírený je názor, že vŕba musí niekoľko rokov rásť a až potom, keď dosiahne dostatočnú výšku, z nej možno začať vytvárať hlavovú vŕbu. Napriek tomuto všeobecne rozšírenému názoru možno s výchovným rezom začať už v prvom roku po vysadení, v ktorom dostatočne dlhé konáre treba vo vybranej výške odrezať.

Po náraste zvyčajne veľkého množstva výhonkov v najvyššej časti ”stromu” je dôležité koncom mája odstrániť bočné výhonky a púčiky, a to od zeme do výšky asi 20 cm pod koncom hlavy (šírka dvoch dlaní).

Bočné konáre musíme odrezávať tesne pri kmeni. Nesmú nám ostať tzv. vešiaky. Potom odporúčame vykonať kontrolu v auguste s opakovaním horeuvedeného postupu. Hlavu môžeme prvýkrát odvetvovať už v zimnej polovičke prvého roka od novembra do začiatku marca.

Hlava sa začne vytvárať po vyrašení nových výhonkov a po zacelení okrajov rán. Skúsenosti ukazujú, že týmto skorým odvetvovaním hláv sa vyvoláva zosilnená tvorba koreňov, čo prispieva k vitalizácii rastliny. Tvorba biomasy v nasledujúcom roku je neporovnateľne väčšia ako pri nerezaných exemplároch.

Aj v druhom roku je žiaduce odstránenie bočných výhonkov až po konáre hlavy (máj/jún). V zimnej časti roka znovu odvetvujeme hlavu.

V treťom roku už vŕba nevyháňa toľko bočných výhonkov. Treba ich však pri pravidelných kontrolách v máji/júni odstraňovať. Ak má kmeň priemer 10 cm a viac, od tretieho roka striháme hlavu v 2-3-ročných intervaloch. Podľa pomeru kmeňa a váhy i priemeru hlavových konárov rozhodneme, kedy máme prejsť k 5-ročnému intervalu - ak si povaha využitia nevyžaduje častejší rytmus.

Ak vŕba nedosahuje žiadanú výšku, pri prvej strihačke hlavy necháme neodrezaný jeden vybraný konár, čo možno najsilnejší. Všetky ostatné konáre odstránime vyššie uvedeným spôsobom. V nasledujúcom roku ostriháme všetky výhonky s výnimkou tohto hlavného. Ak konár dosiahne v mieste svojej päty priemer kmeňa, možno ho, opäť v zimnej polovičke roka, odvetviť v požadovanej výške budúcej hlavy. Takisto odstránmime bočné konáriky. Po zhodení vedúceho konára postupujeme vo výchovných rezoch tak, ako je to opísané vyššie.

Prv než začneme z vŕb vytvárať hlavové alebo skôr ako začneme sadiť nové s cieľom vypestovať z nich hlavové, musíme si ujasniť, na čo budeme používať odrezaný materiál. Na základe toho si musíme zvoliť aj druh vŕby (napr. vŕba biela nie je vhodná na košikárske účely). Tým sa zabezpečí i dlhodobá starostlivosť.

Vŕbové konáre a kôra sú maškrtou pre dobytok i pre zver. Preto treba na pasienkoch zabezpečiť ich ochranu.

Mladá vŕba je krajinársky atraktívna už od prvého roku, pre vtáctvo a iné zvieratá až s pribúdajúcim vekom.

Pestovanie hlavových vŕb

Pre vypestovanie hlavových vŕb používame najhrubšie konáre z odvetvených vŕb z okolia alebo z regiónu. Vhodné sú konáre vŕby bielej (Salix alba), vŕby košikárskej (Salix viminalis), vŕby purpurovej (Salix purpurea) a vŕby krehkej (Salix fragilis).

Sadíme ich na brehy vôd alebo pozdĺž ciest. Možno ich tiež sadiť do húštin, inak minimálne v 2 m odstupoch.

Hlavové vŕby a biodiverzita

Hlavové vŕby poskytujú životný priestor pre množstvo živočíšnych druhov, z ktorých veľká časť je zákonom chránená a má z tohoto dôvodu finančne vysoku spoločenskú hodnotu.

- Chrobáky

bystruška fialová (Carabus violaceus), bystruška vráskatá (Carabus intricatus), húseničiar pižmový (Calosoma sycophanta), pižmovec hnedý (Osmoderma eremita), kováčik hrubý (Elater ferrugineus), kováčik žltočierny (Ampedus elegantulus), kováčik krížikový (Betarmon ferrugineum), fuzáč pižmový (Aromia moschata), fuzáč vŕbový (Lamia textor), fuzáč dvojbodkový (Oberea oculata), krasoň lúčny (Agrilus pratensis), roháčik obyčajný (Dorcus parallelopidedus)

- Obojživelníky

hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), rosnička zelená (Hyla arborea)

- Vtáky

dudok chochlatý (Upupa epops), krakľa belasá (Coracias garrulus), lelek obyčajný (Caprimulgus europaeus), ďateľ malý (Dendrocopos minor), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), ďateľ veľký (Dendrocopos major), žlna zelená (Picus viridis), ďateľ čierny (Dryocopus martius), kuvik plačlivý (Athene noctua), myšiarka ušatá (Asio otus), myšiarka močiarna (Asio flammeus), plamienka driemavá (Tyto alba), sova lesná (Strix aluco), výrik obyčajný (Otus scops), výr skalný (Bubo bubo), kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), muchár sivý (Muscicapa striata), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes), strakoš kolesár (Lanius minor), svrčiak riečny (Locustella fluviatilis), sýkorka belasá (Parus caeruleus), sýkorka bielolíca (Parus major)

Cicavce

bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon), dulovnica menšia (Neomys anomalus), jež východoeurópsky (Erinaceus concolor), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), večernica malá (Pipistrellus pipistrellus), pch záhradný (Eliomys quercinus)


 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu