Spomienky: Expedícia Liptov

Autor: Rudolf Pado | 17.6.2011 o 15:12 | (upravené 20.6.2011 o 9:42) Karma článku: 3,22 | Prečítané:  926x

Občianske združenie Tatry zorganizovalo počas leta 2002 (36 monitorovacích dní)  terénny výskum pod názvom „Expedícia Liptov“. Cieľom monitoringu bolo realizovať v  tzv. kultúrnej krajine chemický rozbor vody, stanovenie Trentovho biotického indexu, mapovanie výskytu inváznych rastlín, divokých skládok odpadu,  charakteru brehových porastov a stavu regulácie vodných tokov. Predmetné územie je na západe vymedzené obcou Kraľovany, na východe obcou Štrba, na severe obcami Malé Borové a Huty a na juhu líniou obcí Liptovské Revúce a Liptovská Lúžna.

Zhrnutie výsledkov:

Pre chemický rozbor vody (stanovenie koncentrácie amoniaku, dusitanov, dusičnanov, fosforečnanov, pH, rozpusteného kyslíka, celkovej a uhličitanovej tvrdosti vody) bolo použité kompaktné laboratórium pre analýzu vody AQUAMERCK.

Monitorovacie odbery a analýzy vody boli situované pod jednotlivými obcami tak, aby bolo možné sledovať vplyv jednotlivých obcí na kvalitu vody v toku, ako aj samočistiacu schopnosť vody medzi jednotlivými obcami predmetného územia.

Zo 78 vykonaných chemických analýz vyplýva: 17 analyzovaných úsekov tokov patrí do najhoršieho V. kvalitatívneho stupňa čistoty vody,   37  úsekov tokov do IV. stupňa, 21 úsekov tokov do III. stupňa a iba 1 úsek (rieka Revúca, Liptovská Osada) do II. stupňa.  Na celom predmetnom území, ktoré bolo monitorované,  sa nenachádza v kultúrnej krajine ani jeden úsek s kvalitatívnym stupňom čistoty I.

Znečistenie je spôsobené predovšetkým zvýšeným obsahom amoniaku, dusitanov, dusičnanov a fosforečnanov, ktorých zdrojom sú hnojivá používané v poľnohospodárstve, nespevnené hnojiská, pasenie dobytka, vypúšťané septiky rodinných domov, fosfátové prípravky na pranie a nedostatočné odkanalizovanie a čistenie vôd v dotknutých obciach.

Pre stanovenie biologickej aktivity bola využitá metodika Trentovho biotického indexu založená na výskyte makrobezstavovcov. Pozorovania boli realizované na miestach odberu chemickým znečistením a biologickou aktivitou toku.

17.JPG

25.jpg

Zo 78 pozorovaní  výskytu bezstavovcov signalizovalo 12 pozorovaní (15,39 %) zlú kvalitu vody (Trentov biotický index 0 až 1), 5 pozorovaní (6,41 %) kvalitu vody na hranici únosnosti (Trentov biotický index  2 až 4), 43 pozorovaní (55,13 %) strednú kvalitu vody (Trentov biotický index 5 až 6) a 18 pozorovaní (23,07 %) dobrú kvalitu vody (Trentov biotický  index 7 až 8). Na celom predmetnom území, ktoré bolo monitorované,  sa nevyskytla ani jedna analyzovaná vzorka, ktorá by cez biologickú aktivitu (Trentov biotický index 9 až 10) odrážala veľmi dobrú kvalitu vody. Zarážajúca je aj skutočnosť, že 6 skúmaných vzoriek signalizovalo veľmi nízku biologickú aktivitu (Trentov biotický index 1) a  6 vzoriek vykázalo nulový Trentov biotický index (Brostová – Závažná Poruba, Štiavničianka – Štiavnica, Ižipovčianka – Ižipovce, Boca – Kráľova Lehota, potok vo Vlkolínci, Váh – Hrboltová).   
Lepšie výsledky na niektorých úsekoch automaticky nesignalizujú lepšiu kvalitu vody, pretože výskyt  indikátorových skupín bezstavovcov na niektorých pozorovaných miestach bol spôsobený skôr splachom týchto organizmov v daždivom medziobdobí a čiastočnými adaptačnými schopnosťami týchto organizmov.

5.JPG

6.JPG

Počas monitoringu bolo vymapovaných na 146  formulároch  vyše 250 divokých skládok odpadu. Informácie o týchto skládkach boli zaslané príslušným obciam, oddeleniam životného prostredia mestských úradov v Ružomberku, Liptovskom  Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Dolnom Kubíne, taktiež na vedomie odborom životného prostredia OÚ v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku.

aktivita7.JPG

V predmetnom území bol zistený výskyt inváznych rastlín (pohánkovec japonský a sachalínsky, zlatobyľ kanadská, boľševník obrovský a i.) na 90 lokalitách (Nižná Revúca, Liptovská Osada, Ružomberok, Likavka, Ľubochňa, Stankovany, Komjatná, Ludrová, Liptovská Štiavnica, Sliače, Lisková, Turík, Liptovská Teplá, Lúčky, Ižipovce, Prosiek, Kvačany, Liptovské Matiašovce, Gôtovany, Dúbrava, Ľubeľa, Partizánska Ľupča, Pavlova Ves, Liptovský Mikuláš, Demänová, Liptovský Ján, Jamník,  Dovalovo, Liptovská Kokava, Hybe)  s akútnym rizikom ich masívneho šírenia sa do prostredia národných parkov a následnej degradácie pôvodného faunistického zloženia rastlinných spoločenstiev. Tieto informácie boli taktiež poskytnuté vyššie spomínaným subjektom ochrany prírody.

PB300033.JPG

Stav brehových porastov vo voľnej krajine predmetného územia sa dá hodnotiť ako dobrý, aj keď už aj v tomto biotope sa vyskytujú na niektorých miestach výrazné zásahy.
Ako výrazne zlý hodnotíme stav brehových porastov v intravilánoch jednotlivých obcí, kde v mnohých obciach došlo k praktickej likvidácii brehových porastov pri reguláciách  miestneho toku alebo k ich nahradeniu novou výsadbou  nie vždy s optimálnym druhovým zložením.

clanok_foto_811_orig.JPG

Alarmujúca je aj pokračujúca (často extrémne technokratická) regulácia vodných tokov v obciach a melioračné zásahy v poľnohospodárskej krajine, ktoré vôbec nekorešpondujú napr. s prognózami vývoja kapacity vodných zásob v predmetnom území  v dôsledku globálnej klimatickej zmeny, kde sa napríklad očakáva pokles využiteľných množstiev podzemných vôd v kryštalinických pohoriach do roku 2075 až o 70 % oproti súčasnosti.  Klimatická zmena taktiež zvýši variabilitu ročných prietokov (striedanie období s extrémnym prietokom s obdobiami s podpriemerným prietokom) a spôsobí pokles počtu dní s priemerným  prietokom. Takýto vývoj nielenže nedokáže uspokojiť kvantitatívne požiadavky na vodu, ale nízke prietoky v tokoch v spojení s vysokým odberom a znečistením okrem ohrozenia samotnej biologickej podstaty vodného prostredia môžu viesť k masívnej eutrofizácii tokov.

Zabezpečenie územia pred dopadom extrémnych klimatických javov (napr. povodne) vidíme skôr v kombinácii uplatňovania tzv. mäkkých technických opatrení  (napr. suché poldre, zasakovacie pásy) s posilňovaním ekologickej stability krajiny, a tým zároveň aj jej retenčnej schopnosti, zmeneným prístupom k jej jednotlivým zložkám  (lesy, podhorské lúky, oráčinová krajina,  nelesná drevinová vegetácia, mokrade,  intravilány obcí a pod.).

PB300054.JPG

A čo bolo ďalej?

 

OZ TATRY začalo v regióne realizovať aktivity kampane  „Toky nie sú stoky!“, ktorá sa okolo roku  2006 rozčlenila na dve samostatné kampane – „Neseparujte sa! Separujte s nami“ a „Na skládky nie sme krátki!“

Poznámka: Fotografie v tomto blogu nesúvisia s „Expedíciou Liptov“, sú len ilustračné. V roku  2002 bol digitálny fotoaparát značne nedostupným prístrojom.

Detailné výsledky "Expedície Liptov" (2002)

Poznámka:

- Klasifikácia kvality povrchových vôd podľa STN 75 72 71: 1. veľmi čistá voda, 2. čistá voda, 3. znečistená voda, 4. silne  znečistená voda, 5. veľmi silne znečistená voda

- Trentov biotický index: 0 - 1 zlá kvalita, 2 - 4 na hranici únosnosti, 5 - 6 stredná kvalita, 7- 8 dobrá kvalita, 9 - 10 veľmi dobrá kvalita

- Chemický monitoring vody ukazuje momentálny stav vo vodnom recipiente, monitoring makroskopických bezstavovcov dlhodobé trendy vývoja  (zhroršujúce sa, zlepšujúce sa, stagnujúce)

 

51.JPG

52.JPG

53.JPG

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?