Milí mladí ľudia, budíček ...

Autor: Rudolf Pado | 7.7.2011 o 11:18 | Karma článku: 6,96 | Prečítané:  761x

S istými rozpakmi čítam články mladých ľudí o tom, aký je nezáujem zamestnávateľov o ich pracovnú silu z dôvodu chýbajúcej praxe. Pisatelia sa sťažujú na nedostatok príležitosti, pochopenia, záujmu zo strany organizácii .... Veľmi málo sa však pertraktuje pohľad z druhej strany – zo strany  inštitúcií, ktoré majú záujem o odbornú a absolventskú prax, ale márne hľadajú mladých ľudí.

Naozaj netuším aké predstavy a očakávania majú mladí ľudia o svojej praxi (nieto ešte o vlastnom  živote). Má to byť platená činnosť alebo dobrovoľnícka činnosť?  Chcú sa profilovať už počas školského štúdia alebo si „prax“ nechávajú na poslednú chvíľu? Má to byť činnosť v rámci riadneho vyučovania alebo môže to byť voľnočasová činnosť?  Uspokojí ich „práca v archíve“ (len nech mám niečo v papieroch) alebo chcú byť súčasťou reálnych projektov (práce)? Je dlhodobé dobrovoľníctvo v organizácii pre nich dostatočnou praxou? Odpovede na tieto otázky sú veľmi dôležité pre nájdenie styčných bodov medzi záujemcom o prax a cieľovou organizáciou.

Bežný pohľad do životopisov mladých ľudí prezrádza minimálny záujem o akúkoľvek odbornú profiláciu. Nájdete tam všetko od vykladania tovaru v hypermarketoch, cez prácu v bufete, až po čistenie rýb v Írsku. Skoro vôbec tam nenájdete záujmy, stáže, pobyty ... súvisiace so študijným odborom, a to je už, podľa môjho osobného názoru, veľmi vážny problém.

Často mám pocit, že na študijných odboroch s prívlastkom „eko“ vegetujú ľudia, ktorí videli tri prírodopisné filmy, veľmi sa im páčili a preto sa rozhodli študovať ekológiu.

Spoločenský je zrejme ťažko akceptovateľný fakt, že  pri dnešných možnostiach a dynamike doby by už 12 – 13 ročný mladý človek mal zhruba vedieť „čo chce“, akým smerom sa bude orientovať (nie akým smerom sa budú orientovať jeho rodičia) a jeho záujmy by mali byť kompatibilné s týmto smerom.  Mnohé firmy nehľadajú „ľudské zdroje“, hľadajú skôr úspešné a logické príbehy, istý „drive“ - „ťah na bránku.“     
        
Príklad č. 1

V roku 2002 naša organizácia realizovala projekt „Expedícia Liptov“, ktorého cieľom bolo uskutočniť komplexný monitoring v tzv. kultúrnej krajine  Liptova, čo predstavovalo mapovanie v  81 k. ú. Predmetné územie je na západe vymedzené obcou Kraľovany, na východe obcou Štrba, na severe obcami Malé Borové a Huty a na juhu líniou obcí Vyšné Revúce a Liptovská Lúžna.
Monitoring pozostával zo základného chemického rozboru vody (stanovenie koncentrácie amoniaku, dusitanov, dusičnanov, fosforečnanov, pH, rozpusteného kyslíka, celkovej a uhličitanovej tvrdosti vody), určenia Trentovho biotického indexu na monitorovacom bode, mapovania výskytu inváznych druhov rastlín a nelegálnych  skládok odpadu, stanovenia charakteru brehových porastov a stavu regulácie vodných tokov. Výsledky projektu významne determinovali  následné ciele a projekty občianskeho združenia.

V roku 2002 praktický neexistoval zásadný problém získať pre túto prácu dostatočný počet dobrovoľníkov, ktorí, a dnes to môžem hodnotiť s odstupom 9 rokov, boli nadštandardne vnútorne motivovaní, iniciatívni, dôslední ... Pre informáciu, títo ľudia strávili v teréne 36 dní,   10 – 12 hodín denne. Veľká časť účastníkov „Expedície Liptov“ si následne, aj prostredníctvom kontaktov a kreditu občianskeho združenia, našla zaujímavé dlhodobé stáže v Peru, USA, Austrálii, Španielsku, Maďarsku ... , väčšina z nich dlhodobo v zahraničí dokonca žije.

V roku 2011 sme sa pokúsili „Expedíciu Liptov“ zopakovať. Našu ponuku, podmienky práce, očakávania (štandardné, aké vyžaduje každý zamestnávateľ) ... sme zaslali na 19 stredných  škôl v regióne Liptova, medzi inými aj na tzv. elitné gymnázia. Výsledok? Do projektu sa prihlásili dve študentky z jedinej školy.

Čo sa v období rokov 2002 až 2011 stalo s motiváciami mladých ľudí?

Príklad č. 2

V rokoch 2009 – 2010 sme realizovali projekt, ktorého súčasťou bol aj monitoring environmentálnych záťaží v rámci  SR na úrovni jednotlivých okresov resp. mikroregiónov. Študentom sme ponúkali na DOVP: 2,00 € /hod. (súčasné publikované platové rozmedzie letných brigád sa pohybuje, podľa krajov, od 1,70 do 3,00 €/hod.), preplatenie cestovného vrátane diét, konzultácie v prípade akýkoľvek  nejasností, vstupné školenie, absolútnu voľnosť pri časovo-priestorovom plánovaní vlastnej práce v teréne ... Výsledok?  Ponuka sa stretla s minimálnym záujmom zo strany študentov, časť študentov, ktorí absolvovali vstupné školenie si nedokázalo prácu naplánovať (hrubé podcenenie časovej náročnosti práce,  neinformovanie zamestnávateľa o problémoch ...), vyskytli sa pokusy o podvody, napriek školeniu a vypísanému vzoru cestovného príkazu sa 40 % cestovných príkazov prerábalo ... Podotýkam, išlo o študentov vysokých škôl.

Moje zistenie je preto jednoznačné: Ak chýba mladým ľuďom vnútorná motivácia pre akúkoľvek prácu, finančná motivácia nie je determinujúca.

Toto zistenie umocňuje aj fakt, že od roku 1989 pribudli na Slovensku nielen vysoké školy, ale pribudli aj desiatky odborov  s prívlastkom „eko“ resp. „enviro“. Ako sa táto skutočnosť odrazila na kvalite životného prostredia, občianskom aktivizme, záujme o veci verejné zo strany absolventov týchto škôl a ich pedagógov? Koľko  reálnych problémov v životnom prostredí sa počas svojho štúdia pokúsil vyriešiť, v lokálnom merítku, priemerný absolvent  takéhoto študijného odboru alebo jeho pedagóg? Koľko „zmysluplných“ seminárok, bakalárskych či diplomových prác (nehovoriac už o prudko inflačnom období PhD.) bolo v predmetnom období vyprodukovaných?  Mám totiž pocit, že väčšina absolventov týchto odborov, ako aj ich pedagógov, nemá žiadny aktívny vzťah k životnému prostrediu. Pre študentov je to jednoducho škola a diplom, pre ich pedagógov „chlebík“ a kariérny rast. 

Príklad č. 3

Od roku 2004 umožňuje zákon o službách zamestnanosti vykonávať zákonom  vymedzeným uchádzačom o zamestnanie tzv. absolventskú prax.

Od vyššie menovaného roku sme mali na absolventskej praxi 19 absolventov škôl, väčšinou s vysokoškolským vzdelaním. 

Napriek tomu, že sme pre propagáciu absolventskej praxe v organizácii vydali leták, musím konštatovať,  že je veľmi ťažké získať absolventa na prax. Tu podotýkam, že absolútna väčšina uchádzačov o prax nás kontaktovala na základe – „dozvedel som sa od kamaráta, ktorý u vás bol ...“ resp. informačného letáku, nie ako výsledok informačnej iniciatívy ÚPSVaR (za takúto nepokladám vyvesenie zoznamu zamestnávateľov  pre absolventskú prax medzi desiatky iných papierov na chodbách úradu).

Množstvo mladých ľudí, ktorí spĺňajú podmienky pre absolventskú prax, nejaví o túto záujem. Dôvody  sú rôznorodé: nekritická ekonomická podpora zo strany rodičov (v podstate podpora „flákania sa“), totálny nihilizmus, problémy s alkoholom, drogami ..., podľa ich názoru nízke ohodnotenie  praxe (niečo cez 185 eur mesačne  za 20 hodín týždenne). ÚPSVaR na týchto ľudí v systéme „netlačia“ (na čo si robiť problémy, že, najmä ak ide o dieťa miestnej ekonomickej či politickej elity). 

Príklad č. 4

Časť stredných škôl má tzv. odbornú prax začlenenú do výchovno – vzdelávacieho procesu počas samotného stredoškolského štúdia. Človek by očakával, že študenti budú vyhľadávať zamestnávateľov, ktorí ich pripustia k odbornej práci, nie k „triedeniu archívu“, čítaniu starej elektronickej pošty ... Opak je však pravdou.

Študenti vyhľadávajú predovšetkým prax s jednoduchou činnosťou, ktorá nevyžaduje myslenie, kreativitu, iniciatívu ... prax, na ktorej je ťažšie kontrolovateľná ich prítomnosť zo strany majstra odbornej výchovy z vysielajúcej školy (bežné je krytie  neprítomnosti študenta samotným zamestnávateľom, najmä ak sú v príbuzenskom vzťahu ...). Skrátka, nech je veget. 

Aká je potom odborná hodnota takejto „odbornej“ praxe? 

******
         

Polovicu života som prežil v socializme a druhú polovicu v nepomenovanej dobe (Ako totiž nazvať režim, v ktorom ľudia so socíkom v hlave sa chcú kapitalistický mať?).  
Som z generácie, ktorá mala 10 % súčasných možností. Nebol internet, mobil (na zavedenie pevnej linky sa bežne čakalo 2 – 3 roky), sociálne siete (sociálnou sieťou bola ulica – ako spieva Elán „ulica je krásny dom ...“), blog, hip-hop a drsňacké reči pouličných núl.        

Vyrastali sme a písali do relácie „SOS z hôr lesov a lúk“, boli sme súčasťou  hnutia Stromu  života (áno, to sú tie opravené tajchy nad Banskou Štiavnicou, zachránená Čiernohronská železnička, Dubnické opálové bane ...) či Brontosaurus (v oboch prípadoch išlo o stovky pracovno – zážitkových táborov počas leta, odmenou za prácu bolo tričko s logom tábora), prenášali sme žaby cez cestu, rátali netopiere, zúčastňovali sa akcií typu „Čisté hory“, po večeroch sme  hltali investigatívneho Josefa Veleka („Jak jsem bránil přírodu”, “Příběhy pro dvě nohy”, “Muž přes plot”), čítali “Mladý svět”, združovali sa v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny (žiadne mimovládne organizácie neexistovali a vládna bola jedna) ...

V horách sme fungovali s absolútne ťažkým a dokonale premokavým výstrojom (kvalitné batohy neexistovali, stan pod 15 kg bol luxus, variče: zinková krabička a tabletky tuhého liehu v balení po 100 g, oblečenie v zime chladilo a v lete zahrievalo ...) ... Všetko to sme však nadávajúc, ale s úsmevom na tvári, milovali. 

Gymnázia „brali“ čistých jednotkárov, na slušné stredné školy sa robili písomné skúšky ... prihláška na vysokú školu sa podávala jedna a v prípade, že to nevyšlo (a nevyšlo to väčšine) sa rok čakalo na druhý, tretí, x-tý pokus (poznám človeka, ktorý sa dostal na medicínu na 7 pokus, tak veľmi to chcel študovať)  ...        

... a žili sme ....

Dnes je všetko akési zmäkčilé, samozrejmé, vyžadované, latku podliezajúce, bez cieľov a vízií, bez sebareflexie  a hodnôt, schopnosti trpieť, bojovať, obetovať, so slovníkom „ja, ja, ja ...“

... Vyrastá jedná generácia „kde ma položíte, tam ma nájdete“, „je mi to jedno“, „... a načo“, bez zápalu (nemysliac zápal kĺbov, sedacieho svalu  ...), iniciatívy ... len každého odr....ť, oj....ť (vo fyzickej či mentálnej rovine) ... obklopená mudrujúcimi príslušníkmi generácie „NIEKTO-BY-TO- MAL“, „MA-LO-BY-SA-TO“ (zrejme Japonci) spomínajúcimi na mladomanželské pôžičky, „každý mal prácu“ (30 % skôr pečiatku o práci v občianskom preukaze, než reálny výsledok práce) ... ale už si nespomínajúca na Jáchymov,  sobotné povinné šichty, drôty okolo hraníc  ... a aj na to, že sme mali najväčší počet obyvateľov na jeden banán na svete (raz neboli banány, inokedy olej, potom servítky, dámske vložky ... vždy sa niečo čakalo, stálo v radoch ... ).

Toto je najúžasnejšia doba v akej som zatiaľ žil. Napriek  kradnutiu emisií, problémom s generálnym prokurátorom, x-tým neúspešným hlasovaním o poslaneckej imunite ... mám každý deň šancu o sebe rozhodnúť, niečo zmeniť, iniciovať, pokúsiť sa  ... 
Mám doma spotrebiče o ktorých moji  rodičia mohli len snívať, nestojím v radoch na olej, banány ... Mám možnosť čítať  úžasné knihy a štúdie z celého sveta ..., môžem cestovať, podnikať ... čokoľvek.  Môžem dokonca (ne)komunikovať ľubovoľným spôsobom.     
 
Každý je tým, čím chce naozaj byť a čo je ochotný pre to urobiť. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, denno – denne nás obklopujú životné šance, problém je iba vtom, že množstvo ľudí stratilo schopnosť ich vidieť.


P.S: Ďakujem všetkým mladým ľuďom, ktorých sa fakty a konštatovania z tohto článku netýkajú, že hľadajú a nachádzajú svoju cestu.  

P.S.: Práve na mojich súkromných blogoch sa snažím prezentovať to ohromné množstvo projektov, aktivít, výziev ... do ktorých sa môžu ľudia zapojiť a zmeniť svet ktorý ich obklopuje.   
      

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?