Nakoľko zo strany úradov som si už zvykol na kadečo, pripravoval som sa na odpoveď, ktorá zrejme nebude ideálna. List novej prednostky Obvodného úradu životného prostredia v Žiline RNDr. Evy Stankovej, PhD. bol však šokujúci: „... Po doručení Vašej žiadosti som preverila stav spisov, ktoré boli otvorené na základe Vášho podnetu zo dňa 15.11.2010. žiaľ, musím konštatovať, že pracovníčka zodpovedná za spis a riešenie Vami zaslaného podnetu sa ním kvalifikovane a dostatočne nezaoberala. S podnetom sa vysporiadala iba odoslaním odpovede na Váš list, z ktorej vyplýva, že sa úrad bude podnetom zaoberať po zlepšení poveternostných podmienok (t.j. keď nebudú skládky zasnežené. Týmto bol spis uzatvorený a nepokračovalo sa v jeho riešení (ani po zlepšení počasia), čo je v rozpore s platnými predpismi týkajúcimi sa vybavovania doručených podnetov. Keďže bol spis nesprávnym postupom uzatvorený v evidencii pošty/registratúry, jeho nevybavenie sme nezistili ani pri pravidelnej kontrole stavu vybavenosti doručených podaní ...“
Toto spoliehanie sa pracovníčky OÚŽP v Žiline na to, že oznamovateľ na svoj podnet jednoducho zabudne a nebude žiadať úrad o informácie, pokladám za brutálne podceňovanie občanov a ich schopností aktívne sa zaujímať o veci verejné. Myslím si taktiež, že úradníci s týmto prístupom k práci nemajú čo hľadať v štátnozamestnaneckom pomere, ak samozrejme neobhajujeme nasledovný model práce v štátnej službe: „V organizácii pracovali štyria ľudia, ktorí sa volali Každý, Niekto, Hocikto a Nikto. Bolo potrebné vykonať dôležitú prácu a Každý si bol istý, že ju Niekto urobí. Mohol ju urobiť Hocikto, ale neurobil ju Nikto. Niekto sa nahneval, pretože to bola práca pre Každého. Každý si myslel, že Hocikto by ju urobiť mohol ale nikoho nenapadlo, že Každý sa na ňu vykašle. Dopadlo to tak, že Každý vinil Niekoho, že Nikto neurobil niečo, čo mohol urobiť Hocikto.“
