Útok na infozákon

Autor: Rudolf Pado | 28.6.2011 o 13:42 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  336x

A je to tu. Štátne a samosprávne orgány, ktoré sa s obľubou oháňajú slovnými spojeniami ako transparentnosť, účasť občanov, vzdelanostná spoločnosť ... zrazu zistili, že aktívni občania sa naučili prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám odhaľovať ich zákulisné hry, podvody, neúprimnosť ... Riešenie je jednoduché!  V pripomienkovom konaní je práve novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá namiesto posilnenia vymáhateľnosti informácií v prospech občanov smeruje k výraznému oslabeniu infozákona.

Ministerstvá a úrady požadujú napríklad nasledovné zmeny v zákone o slobode informácií:

-  Úrad na ochranu osobných údajov navrhuje, aby bolo možné uložiť občanom pokutu až do 1650 eur (50 000 Sk), ak sa úrady budú domnievať, že občan svojou žiadosťou o informácie „zneužíva ustanovenia zákona“ vo vzťahu k nejakému úradu. To by viedlo k absurdnému odstrašovaniu občanov od toho, aby žiadali od úradov informácie.

-  Ministerstvo vnútra navrhuje, aby zamestnancom úradov už nebolo možné uložiť pokutu za porušenie zákona o slobode informácií (t.j. navrhuje, aby porušenie zákona o slobode informácií už nebolo priestupkom). Podobný návrh predložilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

-  Ministerstvo vnútra navrhuje, aby boli utajené informácie o rozhodovacej činnosti „správnych orgánov“ (t.j. úradov). To by znamenalo, že občania by napr. nemohli získať informácie o prebiehajúcom povoľovaní stavieb s vplyvom na ich zdravie a životné prostredie.

-    Ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby akciové spoločnosti založené štátom, v ktorých má štát väčšinový alebo dokonca až 100 % podiel, neboli povinné informovať o svojom hospodárení a aby neboli povinné ani zverejňovať zmluvy týkajúce sa hospodárenia s ich majetkom.

-    Ministerstvo financií navrhuje zakotviť vágne a neurčité ustanovenie, aby utajená mohla byť každá „dokumentácia, ktorej zverejnenie by ohrozilo činnosť a oprávnené záujmy povinnej osoby“ alebo každá informácia, ktorej zverejnenie by bolo v rozpore „so zmluvnými záväzkami“. Toto ustanovenie poskytuje široké možnosti zneužitia. Stačilo by, ak by úrad tvrdil, že sprístupnenie informácie by mohlo ohroziť jeho „činnosť“ alebo by sa úrad mohol dohodnúť napr. s podnikateľom na utajení ľubovoľných informácií (napr. aj zmlúv týkajúcich sa nakladania s verejnými financiami) a tieto informácie by už nebolo možné zverejniť ani poskytnúť verejnosti.

-   Ministerstvo hospodárstva a Úrad jadrového dozoru navrhujú, aby na utajenie určitej informácie stačilo, že podnikateľ túto informáciu „označí“ za obchodné tajomstvo – a to bez ohľadu na to, či informácia naozaj spĺňa náležitosti obchodného tajomstva.

-   Ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby informácie o platoch a odmenách vedúcich zamestnancov, ktoré poskytne úrad občanovi, nemohli byť ďalej týmto občanom zverejňované a šírené. Občan by nemohol napríklad získané informácie poslať iným alebo ich zverejniť na internete.

-   Úrad na ochranu osobných údajov navrhuje, aby bol zrušený jeden zo základných princípov infozákona, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť pre konkrétnych zamestnancov úradu znamená iba to, že informácie nemôžu poskytovať títo zamestnanci, ale samotný úrad ich poskytnúť môže. Mnoho zákonov totiž stanovuje povinnosť mlčanlivosti pre radových zamestnancov, čo však neznamená, že informácie nemôžu poskytovať úrady ako inštitúcie.

-   Slovenská informačná služba navrhuje svoje úplné vyňatie spod infozákona, čo znamená že by nemusela poskytovať žiadne informácie, ani o hospodárení s verejnými financiami.

-    Úrad na ochranu osobných údajov navrhuje predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti občanov o informácie zo súčasných 8 pracovných dní na 10 pracovných dní. Štatistický úrad navrhuje predĺžiť lehotu na vybavenie odvolania občanov proti nesprístupneniu informácie zo súčasných 15 dní až na 30 resp. 60 dní.

-   Úrad vlády a Ministerstvo vnútra navrhujú, aby infozákon výslovne utajoval aj informácie o procese prešetrovania sťažností občanov na nezákonné fungovanie úradov. K týmto informáciám nemajú mať prístup nielen občania, ale ani podávateľ sťažnosti.

Okrem týchto predložili úrady aj ďalšie pripomienky, smerujúce k oslabeniu infozákona a práva na informácie, ktoré sú v kompletnom znení zverejnené tu:
https://lt.justice.gov.sk/Document/PrintForm.aspx?instEID=43&matEID=4010&docEID=-1&docFormEID=-1&docTypeEID=22&format=Rtf&rOverviewAction=PreviewAll

Poznámka: V článku boli použité informácie od VIA IURIS.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?