Stromy za 7 miliónov eur?

Autor: Rudolf Pado | 4.10.2011 o 15:39 | (upravené 7.11.2011 o 14:20) Karma článku: 10,16 | Prečítané:  1032x

Nemám rád rôzne ušľachtilé ciele zaodeté do mediálneho oparu, zastrešené rôznymi prapodivnými spoločnosťami a rýchlokvasenými celebritami, ponúkajúce bežnému občanovi účasť na niečom jedinečnom, veľkolepom, priam spasiteľskom …  Činnosti a ich nositelia prinášajúce skutočne hmatateľný výsledok sú väčšinou nenápadné, skromné, systematické a vytrvalé. Je to neľahký chodníček vyšľapaný uprostred džungle spoločenskej ľahostajnosti a nepochopenia.   

Najnovším pokusom o ozelenenie (a ohúrenie) Slovenska je PR aktivita „ZASAĎ STROM MAKE A HOME“  (http://www.zasadstrom.eu).  Za iba 7 eur môže každý občan prispieť na výsadbu nových lesov a mestských parkov.

Hneď prvým problémom tohto projektu je jeho všeobecnosť: „Po ukončení predaja zabezpečíme v spolupráci s kompetentnými inštitúciami ich vysadenie vo vhodne vybraných lokalitách a prispejeme tak k zveľadeniu Slovenska. Zabezpečíme, aby Náš spoločný les rástol v oblasti, ktorá nepodlieha výrubom.“

Ako človek, ktorý manažuje rôzne komunitné projekty v oblasti životného prostredia (vytváranie verejných priestranstiev, ktoré je spojené aj s výsadbou zelene) si neviem predstaviť, ktorá nadácia by podporila  projekt zadefinovaný ako  „...po ukončení predaja zabezpečíme v spolupráci s kompetentnými inštitúciami ich vysadenie vo vhodne vybraných lokalitách ...“. Každý dobrý projekt musí už na začiatku jasne pomenovávať lokality realizácie, realizované aktivity, kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele úspešnosti projektu, partnerov a ich zodpovednosť. Žiadna transparentná nadácia, firma  ... nepodporí projekt, ktorého konkrétnosť spočíva v „dajte nám peniaze a my niekde niečo spravíme“.  

Ďalším závažným nedostatkom zámeru je chýbajúce finančné členenie nákladov projektu. Aký podiel finančných prostriedkov zo sumy 7 eur predstavuje cena sadenice, cena práce, náklady na PR projektu ... ???  Tento nedostatok je ešte vypuklejší ak sa pozrieme na základný cieľ projektu „vysadíme nové lesy a mestské parky“.    

Každému, kto má skúseností s výsadbou stromov na lesnom pôdnom fonde v porovnaní s výsadbou stromov v mestských aglomeráciách, je viac než jasné, že do týchto prostredí sa sadia diametrálne odlišné sadenice z hľadiska ich spôsobu pestovania, veku, výškových parametrov, hrúbky kmienka a následných ochranných opatrení.
Voľnokorenná sadenica smreka o výške 15 - 20 cm vysadená na lesnom pôdnom fonde, ktorú čaká počas života množstvo výchovných zásahov je predsa úplne niečo iné, než sadenie vzrastlých stromov so zemným balom niekde v mestskom parku, a to nielen z hľadiska odborného prístupu, ale aj z hľadiska nákladov.    

Kým ceny okrasných drevín (medzi tieto radíme aj  hospodárske druhy drevín pestované pre okrasné účely) určených pre tzv. kultúrnu krajinu sa odvíjajú predovšetkým od výškových a hrúbkových parametrov stromu (http://www.semenoles.sk/cennik/cennik-okras-drevin.pdf), stromy pre lesný ekosystém sa predávajú v balíkoch po 100 ks s cenou okolo 0,10 € za sadenicu  (http://www.semenoles.sk/cennik/cennik-sisiek-semien-drevin-dlv.pdf) a prirodzene sa ráta so stratami spôsobenými klimatickými a inými (zver) činiteľmi. Koľko ktorých bude vysadených?  

Pre porovnanie niekoľko projektov OZ TATRY spojených s výsadbou zelene a ich nákladovosť:

- „Úspešný projekt 10 000 stromov Liptova“ (Changenet, 10.4.2011): „Občianske združenie TATRY spolu s množstvom spolupracujúcich partnerov v dňoch 6. – 8. apríla 2001 vysadili viac ako 13 000 stromov a krov v rámci projektu „10 000 stromov Liptova“. Cieľom akcie bolo podporiť zvýšenie ekologickej stability poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Liptovskej kotline a zlepšenie životného prostredia liptovských miest a obcí. Počas týchto dní bolo vysadených 13 785 stromov a krov v 20 katastroch obcí na vyše 40 lokalitách, 10,5 km remízok, brehových a izolačných porastov a 1,7 ha hlúčikov stromov. Ekonomická hodnota vysadených stromčekov je 50 000,- korún ...“ (http://www.changenet.sk/?section=spr&x=21886#ixzz1Zi83nBL0)  

-  Park pátra Linčovského“ (http://pado.blog.sme.sk/c/276665/Park-s-pribehom.html) – náklady celého projektu 7 000 eur (vrátane všetkých zemných prác, lomového kameňa, dopravných nákladov, lavičiek, ...)

- Zelená oáza pri vode (http://pado.blog.sme.sk/c/253791/Zelena-oaza-pri-vode.html) – náklady celého projektu 7 000 eur (vrátane lavičiek informačných tabúľ, mulčovacieho materiálu, dopravných nákladov  ...) 

- Prírodná záhrada pri ZŠ Janka Kráľa  (http://pado.blog.sme.sk/c/276671/Jazierko-pri-ZS-Janka-Krala.html) – náklady projektu cca 2 000 eur  

Myslím si preto, že slušne vyzerajúce verejné priestranstvo -  s lavičkami a drobnou architektúrou -  sa dá vytvoriť za 5 až 10 000 eur. Samotná výsadba stromov a krovín predstavuje pritom 30 – 40 % nákladov projektu.  

Mojou ostatnou  výhradou je mediálne prekrytie (a priživenie sa?) na dlhodobej aktivite Lesoochranárskeho zoskupenie VLK – „Kúp si svoj strom“  (http://www.wolf.sk/sk/kup-si-svoj-strom).

 1.JPG

Stanovisko Lesoochranárskeho zoskupenia VLK z dňa 29.9.2011

Záverom moja osobná skúsenosť: Za 12 rokov pôsobenie v treťom sektore sa nám ani raz nestalo, že by akákoľvek firma z Liptovského Mikuláša alebo inej časti Slovenska prišla za nami s ponukou financovania akéhokoľvek verejnoprospešného projektu. Práve naopak. Aj firmám, ktoré sme  aktívne oslovili a z ktorých mnohé sa vychvaľujú „spoločenskou zodpovednosťou“, rôznymi cenami za filantropiu,  ktorým sme predostreli jasný zámer (napr. na DVD), sme v 70 % prípadoch nestali ani za písomnú odpoveď. Asi preto, že nie sme celebritami a  naozaj nám ide o stromy.         

 P.S:  Taktiež si dovolím tvrdiť, že pesničku „Milión stromov“ (http://www.youtube.com/watch?v=fBlVMPHkbmY&NR=1)  nenapísal, ale len upravil Peter Cmorík. Jej autorom je Janko Majerčík z Liptovského Mikuláša
( http://liptov.sme.sk/c/5964241/pesnickar-janko-majercik-rozpraval-detom-o-prirodnych-bytostiach.html), môj sused a vynikajúci človek.

Rozhovor v Teleráne (http://www.youtube.com/watch?v=3nIh3nRDpFE&feature=player_embedded#!)
je ukážkou toho ako sa dá najprv „nesmelo“ priznať autorstvo niekomu inému, potom sa urobí slovný šum a  pokračuje sa otázkou na celebritu „Ako si pesničku písal?“ Tak napísal, upravil alebo čo? A kde je Janko Majerčík?  

Doplnené dňa 7.11.2011 - Stanoviská spoločnosti Delfín TEAM s.r.o. k projektu: http://www.zasadstrom.eu/sk/dolezite-informacie 
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Trump ide lákať späť americké firmy. Ako to ovplyvní Slovensko?

V USA by mohli klesnúť korporátne dane. Americká administratíva zvažuje pokles daní z príjmov právnických osôb z 35 na 15 či 20 percent.


Už ste čítali?