Stromy za 7 miliónov eur?

Autor: Rudolf Pado | 4.10.2011 o 15:39 | (upravené 7.11.2011 o 14:20) Karma článku: 10,16 | Prečítané:  1029x

Nemám rád rôzne ušľachtilé ciele zaodeté do mediálneho oparu, zastrešené rôznymi prapodivnými spoločnosťami a rýchlokvasenými celebritami, ponúkajúce bežnému občanovi účasť na niečom jedinečnom, veľkolepom, priam spasiteľskom …  Činnosti a ich nositelia prinášajúce skutočne hmatateľný výsledok sú väčšinou nenápadné, skromné, systematické a vytrvalé. Je to neľahký chodníček vyšľapaný uprostred džungle spoločenskej ľahostajnosti a nepochopenia.   

Najnovším pokusom o ozelenenie (a ohúrenie) Slovenska je PR aktivita „ZASAĎ STROM MAKE A HOME“  (http://www.zasadstrom.eu).  Za iba 7 eur môže každý občan prispieť na výsadbu nových lesov a mestských parkov.

Hneď prvým problémom tohto projektu je jeho všeobecnosť: „Po ukončení predaja zabezpečíme v spolupráci s kompetentnými inštitúciami ich vysadenie vo vhodne vybraných lokalitách a prispejeme tak k zveľadeniu Slovenska. Zabezpečíme, aby Náš spoločný les rástol v oblasti, ktorá nepodlieha výrubom.“

Ako človek, ktorý manažuje rôzne komunitné projekty v oblasti životného prostredia (vytváranie verejných priestranstiev, ktoré je spojené aj s výsadbou zelene) si neviem predstaviť, ktorá nadácia by podporila  projekt zadefinovaný ako  „...po ukončení predaja zabezpečíme v spolupráci s kompetentnými inštitúciami ich vysadenie vo vhodne vybraných lokalitách ...“. Každý dobrý projekt musí už na začiatku jasne pomenovávať lokality realizácie, realizované aktivity, kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele úspešnosti projektu, partnerov a ich zodpovednosť. Žiadna transparentná nadácia, firma  ... nepodporí projekt, ktorého konkrétnosť spočíva v „dajte nám peniaze a my niekde niečo spravíme“.  

Ďalším závažným nedostatkom zámeru je chýbajúce finančné členenie nákladov projektu. Aký podiel finančných prostriedkov zo sumy 7 eur predstavuje cena sadenice, cena práce, náklady na PR projektu ... ???  Tento nedostatok je ešte vypuklejší ak sa pozrieme na základný cieľ projektu „vysadíme nové lesy a mestské parky“.    

Každému, kto má skúseností s výsadbou stromov na lesnom pôdnom fonde v porovnaní s výsadbou stromov v mestských aglomeráciách, je viac než jasné, že do týchto prostredí sa sadia diametrálne odlišné sadenice z hľadiska ich spôsobu pestovania, veku, výškových parametrov, hrúbky kmienka a následných ochranných opatrení.
Voľnokorenná sadenica smreka o výške 15 - 20 cm vysadená na lesnom pôdnom fonde, ktorú čaká počas života množstvo výchovných zásahov je predsa úplne niečo iné, než sadenie vzrastlých stromov so zemným balom niekde v mestskom parku, a to nielen z hľadiska odborného prístupu, ale aj z hľadiska nákladov.    

Kým ceny okrasných drevín (medzi tieto radíme aj  hospodárske druhy drevín pestované pre okrasné účely) určených pre tzv. kultúrnu krajinu sa odvíjajú predovšetkým od výškových a hrúbkových parametrov stromu (http://www.semenoles.sk/cennik/cennik-okras-drevin.pdf), stromy pre lesný ekosystém sa predávajú v balíkoch po 100 ks s cenou okolo 0,10 € za sadenicu  (http://www.semenoles.sk/cennik/cennik-sisiek-semien-drevin-dlv.pdf) a prirodzene sa ráta so stratami spôsobenými klimatickými a inými (zver) činiteľmi. Koľko ktorých bude vysadených?  

Pre porovnanie niekoľko projektov OZ TATRY spojených s výsadbou zelene a ich nákladovosť:

- „Úspešný projekt 10 000 stromov Liptova“ (Changenet, 10.4.2011): „Občianske združenie TATRY spolu s množstvom spolupracujúcich partnerov v dňoch 6. – 8. apríla 2001 vysadili viac ako 13 000 stromov a krov v rámci projektu „10 000 stromov Liptova“. Cieľom akcie bolo podporiť zvýšenie ekologickej stability poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Liptovskej kotline a zlepšenie životného prostredia liptovských miest a obcí. Počas týchto dní bolo vysadených 13 785 stromov a krov v 20 katastroch obcí na vyše 40 lokalitách, 10,5 km remízok, brehových a izolačných porastov a 1,7 ha hlúčikov stromov. Ekonomická hodnota vysadených stromčekov je 50 000,- korún ...“ (http://www.changenet.sk/?section=spr&x=21886#ixzz1Zi83nBL0)  

-  Park pátra Linčovského“ (http://pado.blog.sme.sk/c/276665/Park-s-pribehom.html) – náklady celého projektu 7 000 eur (vrátane všetkých zemných prác, lomového kameňa, dopravných nákladov, lavičiek, ...)

- Zelená oáza pri vode (http://pado.blog.sme.sk/c/253791/Zelena-oaza-pri-vode.html) – náklady celého projektu 7 000 eur (vrátane lavičiek informačných tabúľ, mulčovacieho materiálu, dopravných nákladov  ...) 

- Prírodná záhrada pri ZŠ Janka Kráľa  (http://pado.blog.sme.sk/c/276671/Jazierko-pri-ZS-Janka-Krala.html) – náklady projektu cca 2 000 eur  

Myslím si preto, že slušne vyzerajúce verejné priestranstvo -  s lavičkami a drobnou architektúrou -  sa dá vytvoriť za 5 až 10 000 eur. Samotná výsadba stromov a krovín predstavuje pritom 30 – 40 % nákladov projektu.  

Mojou ostatnou  výhradou je mediálne prekrytie (a priživenie sa?) na dlhodobej aktivite Lesoochranárskeho zoskupenie VLK – „Kúp si svoj strom“  (http://www.wolf.sk/sk/kup-si-svoj-strom).

 1.JPG

Stanovisko Lesoochranárskeho zoskupenia VLK z dňa 29.9.2011

Záverom moja osobná skúsenosť: Za 12 rokov pôsobenie v treťom sektore sa nám ani raz nestalo, že by akákoľvek firma z Liptovského Mikuláša alebo inej časti Slovenska prišla za nami s ponukou financovania akéhokoľvek verejnoprospešného projektu. Práve naopak. Aj firmám, ktoré sme  aktívne oslovili a z ktorých mnohé sa vychvaľujú „spoločenskou zodpovednosťou“, rôznymi cenami za filantropiu,  ktorým sme predostreli jasný zámer (napr. na DVD), sme v 70 % prípadoch nestali ani za písomnú odpoveď. Asi preto, že nie sme celebritami a  naozaj nám ide o stromy.         

 P.S:  Taktiež si dovolím tvrdiť, že pesničku „Milión stromov“ (http://www.youtube.com/watch?v=fBlVMPHkbmY&NR=1)  nenapísal, ale len upravil Peter Cmorík. Jej autorom je Janko Majerčík z Liptovského Mikuláša
( http://liptov.sme.sk/c/5964241/pesnickar-janko-majercik-rozpraval-detom-o-prirodnych-bytostiach.html), môj sused a vynikajúci človek.

Rozhovor v Teleráne (http://www.youtube.com/watch?v=3nIh3nRDpFE&feature=player_embedded#!)
je ukážkou toho ako sa dá najprv „nesmelo“ priznať autorstvo niekomu inému, potom sa urobí slovný šum a  pokračuje sa otázkou na celebritu „Ako si pesničku písal?“ Tak napísal, upravil alebo čo? A kde je Janko Majerčík?  

Doplnené dňa 7.11.2011 - Stanoviská spoločnosti Delfín TEAM s.r.o. k projektu: http://www.zasadstrom.eu/sk/dolezite-informacie 
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?