Prvá krajina je krajinou farebných fotografií turistických destinácií lákajúcich dovolenkárov k pobytu, krajinou reportingov pre bruselské inštitúcie, krajinou implementácií a preberaní európskych smerníc, krajinou politickej korektnosti, kde sa nikdy nepomenovávajú príčiny, skutky, páchatelia a nevyvodzujú konzekvencie. Je to krajina alibizmu, obštrukcií, fráz a nevykonateľných – objektívne či subjektívne – zákonov, vyhlášok, usmernení … Je to krajina uplatňovania politickej či ekonomickej nadradenosti, selektívnej spravodlivosti a morálneho relativizmu.
Druhou krajinou je krajina reality. Krajina nelegálnych skládok odpadov, krajina dynamicky sa šíriacich inváznych druhov rastlín, krajina tečúcich žúmp, septikov a močovky, krajina podpaľačov trávnych porastov, krajina zoštiepkovaných brehových porastov a „zrevitalizovanej“ obecnej zelene, krajina stoviek hektárov degradujúcich pôd, krajina, ktorej existencia v tomto stave (a v tomto čase) bola determinovaná existenciou tej prvej. Je to krajina čínskych opíc, kde nikto nič nevidí, nepočuje a nehovorí, nikto nenesie zodpovednosť a od nikoho nie je táto zodpovednosť ani vyžadovaná, lebo skoro všetkým tento stav vyhovuje.
Podpísali sme Európsky dohovor o krajine, máme zákon o odpadoch, zákon o vodách, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu … máme vymedzenú zodpovednosť nájomcov, správcov a vlastníkov pozemkov, samospráv, obvodných úradov životného prostredia, obvodných pozemkových úradov, štátnych a mestských polícií … A predsa sa krajina stráca.
Na stenu zavesíme preambulu Ústavy SR a vyzývame ľudí k národnej hrdosti. Na internetových stránkach rôznych ministerstiev zriadime antikorupčné linky. Hrdo sa hlásime k výročiam podpísania rôznych medzinárodných dohovorov a chválime sa kvalitou vnútroštátnej legislatívy. Bez mihnutia oka ratifikujeme Európsky dohovor o krajine, vyhlásime súťaž „Dedina roka“ ... a myslíme si, že to stačí. Dovtedy, kým akékoľvek malé dieťa, niekde spoza nelegálnej skládky odpadov, od tečúcej žumpy či z porastu inváznej slnečnice hľuznatej, s nevinnou odvahou nezakričí: „… ale veď kráľ je nahý!“ Čo potom urobí kráľ?
