Čo sa v správe (ne)dočítate?

Autor: Rudolf Pado | 25.10.2011 o 22:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  275x

Dňa 8.9.2011 bola MsZ Liptovský Mikuláš predložená Správa o stave odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš za rok 2010. Predkladám stručnú analýzu toho, čo sa v správe o stave odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš (ne)dočítate.


- Nie predraženým smetiam? 

V roku 2010 bol priemerný vyrúbený poplatok za odpady na jednu osobu 21,20 € (16,79 € poplatok na obyvateľa) a  náklady odpadového hospodárstva prepočítané na jedného obyvateľa 26,68 €. Predmetná správa na niekoľkých miestach vytvára argumentačnú pozíciu pre budúce zvýšenie poplatkov za odpady (argument „dlho sme nezdražovali“, porovnávanie poplatkov s inými mestami).

Pritom organizovanie systému odpadového hospodárstva je v každom meste či zberovej oblasti jedinečné, a to z hľadiska celej logistiky a nákladovosti na jej zabezpečenie. Domnievam sa, že v systéme zberu odpadov v meste Liptovský Mikuláš existujú obrovské vnútorné rezervy, ktoré absolútne nemajú súvis so stavom techniky Verejnoprospešných služieb (VPS) Liptovský Mikuláš.   

Paradoxný je pritom fakt, že ešte nedávno súčasný primátor mesta Liptovský Mikuláš MUDr. Alexander Slafkovský inicioval petíciu "proti zdražovaniu smetí" v súvislosti s pripravovaniu transformáciou VPS Liptovský Mikuláš, ktorú pripravoval jeho politický oponent Ing. Ján Blcháč, PhD., vtedajší primátor mesta Liptovský Mikuláš.                

- Kde je uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“?

Od obyvateľov rodinných domov a  na zberných strediskách sa v roku 2010 vyzbieralo 1 241 t  zeleného odpadu, čo predstavuje priemer 38,5 kg na obyvateľa mesta. Ak by sa však toto množstvo zeleného odpadu vydelilo počtom jeho skutočných producentov, tak toto číslo by bolo podstatne vyššie.   

Problémom je fakt, že ekonomické náklady vznikajúce pri manipulácií s tzv. zeleným odpadom nevytvárajú občania rovnakým dielom. Občania bytových domov však platia za niečo – za službu – ktorú nevyužívajú. Ako by sa vám páčilo platiť v obchode za tovar, ktorý ste si nekúpili?

V systéme odpadového hospodárstva mesta Liptovský Mikuláš neexistuje poplatková diferenciácia z hľadiska rozsahu využívania predmetnej služby, druhu vytváraných odpadov, osobnej miery  triedenia odpadov, atď. Slušní občania platia rovnako ako gauneri, občan s produkciou odpadov napr. 100 kg/rok platí rovnako ako ten, kto vyprodukuje ročne napr. 1 000 kg. Ak podľa pracovníkov VPS Liptovský Mikuláš socializmus skončil, tak by mal skončiť aj v odpadovom hospodárstve.     

A nielen to. Od roku 2013 je v odpadovej politike mesta potrebné uplatňovať „Stratégiu obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných  odpadov na skládky odpadov“ (prijatá Vládou SR v decembri 2010 v zmysle smernice 1999/31/ES o skládkach odpadu).      

Ustanovenia platné od roku 2013 (vrátane roku 2013): 

  

Opatrenie

Množstvo BRO odkloneného od skládkovania (t)

Od roku 2013

347 500

Zapojiť 40% obcí, ktoré majú do 1500 obyvateľov do komunitného kompostovania

28 000

Zapojiť 40% domácností (IBV) do domáceho kompostovania

135 500

Zvýšenie separovaného zberu papiera a lepenky na minimálne na 12 kg/obyvateľa

64 500

Zaviesť povinný separovaný zber BRO z KO do roku 2013 s minimálne 20%-nou účinnosťou

119 500

 

Opatrenie

Množstvo BRO odkloneného od skládkovania (t)

Od roku 2020

451 750

Zapojiť 60% obcí, ktoré majú do 1500 obyvateľov do komunitného kompostovania

42 000

Zapojiť 50% domácností (IBV) do domáceho kompostovania

169 000

Zaviesť povinný separovaný zber BRO z KO do roku 2013 s minimálne 40%-nou účinnosťou

240 750


Ako ideme zbierať (zhodnocovať) všetky biologicky rozložiteľné odpady od roku 2013?

Kým v meste  Liptovský Mikuláš sa už min. 5 rokov  hovorí o vybudovaní kompostárne, Liptovský Hrádok a Ružomberok vybudovali resp. budujú reálne kapacity a nakúpili tisíce kontajnerov na tento špecifický druh odpadu.

Ak by mesto Liptovský  Mikuláš odklonilo len 50 % nákladov na odvoz zeleného odpadu (79 416 € v roku 2010) do oblasti investícii, napr. znížením frekvencie vývozu, vedelo by v jedinom roku zaobstarať cca 2 000 ks „rodinných“ nádob na BRO.  Pri súčasnej existencií 3 760 nádob na zmesový komunálny odpad o objeme 110-litrov pri rodinných domoch, by to znamenalo, že za 2 roky by boli všetky rodinné domy vybavené aj zodpovedajúcim počtom nádob na zber BRO.                   

- Mýtus o množstvovom zbere v mestských častiach s rodinnými domami 

Aj tento mýtus je len pokračovaním príbehu neuplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“.  

V rámci vrecového systému zberu odpadov zavedeného postupne, od roku 2007, v m. č Okoličné, Liptovská Ondrašová, Iľanovo, Ploštín a Palúdzka sa v roku 2010 vyzbieralo 21,49 t vytriedených tzv. suchých zložiek odpadov (plasty, kovy, sklo, papier, viacvrstvové kombinované materiály). V týchto mestských častiach žije 6 997 obyvateľov a v roku 2010 sa realizovalo 26 vývozov vriec s vyseparovaným odpadom.

Aký je reálny výsledok takéhoto zberu? V rámci jedného vývozu sa odviezlo z oblasti kde žije cca 7 tisíc obyvateľov priemerne len 826,5 kg vytriedených odpadov (0,118 kg/obyvateľa). Ak 1 ks 1,5 litrovej PET-fľaše váži cca 35 gramov, každý obyvateľ Okoličného, Liptovskej Ondrašovej, Iľanova, Ploštína a Palúdzky dokázal počas 14 dní vytriediť len 3 ks PET-fliaš o tomto objeme.

Nízky počet kontajnerov na separovaný zber v týchto mestských častiach (56 ks) nevytvára predpoklad pre úvahu o dôslednom triedení odpadov obyvateľmi m. č. s rodinnými domami v rámci kontajnerového zberu. Okrem toho, nikde, kde sa to s množstvovým zberom odpadov myslí naozaj vážne, sa nekombinuje pouličný kontajnerový zber s vrecovým systémom.

Analýza materiálového zloženie odpadov realizovaná 28.2.2008 ukázala, že v žltom kontajnery určenom na triedenie plastov, kovov, viacvrstvových kombinovaných obalov, situovanom v m. č. Liptovská Ondrášová, sa nachádzalo vyše 54 % (39 kg zo 72 kg) odpadov, ktoré tam nepatria, okrem iného vrece zhnitých jabĺk, zemiaky ...     

OZ TATRY navrhovalo už v roku 2008 v komentári k návrhu „Optimalizácie systému separovaného zberu v meste Liptovský Mikuláš“ dve varianty pre m. č. s rodinnými domami:

1. Masívne doplnenie kontajnerov na triedenie odpadov alebo
2. Prechod na kontrolovaný vrecový množstvový zber odpadov v zmysle zásady „znečisťovateľ platí“.

Asi už všetci zabudli na tlačovú správu OZ TATRY z dňa 30.6.2008 („Optimalizácia separovaného zberu v meste Liptovský Mikuláš“), ktorá prezentovala výsledky niekoľkých prieskumov a analýz:

„Občianske združenie TATRY dokončilo návrh optimalizácie separovaného zberu  v meste Liptovský Mikuláš, ktorý zaslalo primátorovi mesta Ing. Janovi Blcháčovi, PhD. a Verejnoprospešným službám  (VPS) – Liptovský Mikuláš.

Táto aktivita úzko nadväzuje na anketu k separovanému zberu v meste (marec – jún 2008, Mesto Liptovský Mikuláš a OZ TATRY) a „Analýzu obsahu 1 100 l kontajnerov na komunálny odpad a kontajnera na  separáciu  plastov, kovov a viacvrstvových kombinovaných obalov v meste Liptovský Mikuláš“ (VPS Liptovský Mikuláš, 28.2.2008, spracoval Mgr. Rudolf Pado).

Počas niekoľkotýždňového terénneho prieskumu OZ TATRY hľadalo slabé stránky v zavedenom separovanom zbere – chýbajúce kontajnery na separovaný zber (papier, sklo, plasty), nevhodné umiestnenie nádob z hľadiska ich dostupnosti občanmi a pod.

Návrh optimalizácie, ktorý pozostáva z textovej a mapovej časti, popisuje 215 navrhnutých zmien – doplnenie jednotlivých typov kontajnerov na už zriadené zberné body, vytvorenie  nových zberných bodov, premiestnenie existujúcich zberných bodov na optimálnejšie miesto z hľadiska celkovej logistiky separovaného zberu.

Podľa názoru OZ TATRY optimalizácia separovaného zberu v meste Liptovský Mikuláš vyžaduje rozmiestnenie 449 nových nádob na separovaný zber (196 na papier, 123 na sklo a 130 na plasty), čo predstavuje investíciu cca  6 mil. korún.

Tento návrh je v súlade s výsledkami ankety k separovanému zberu v meste Liptovský Mikuláš, v ktorej občania označili za najčastejšie dôvody prečo neseparujú: v bytových domoch to bola nedostupnosť kontajnerov na separovaný zber (42 % respondentov) a preplnenosť kontajnerov, v rodinných domoch to bola veľká vzdialenosť kontajnerov od domov (52 %) a výhrady k pravidelnosti a kvalite zberu (17 %)“

 

Druh odpadu

Vytriedené množstvo

(v tonách)

Papier

460,470

Sklo

672,348

Plasty

123,829

Kovové obaly

20,060

Viacvrstvové kombinované obaly 

31,117

SPOLU

1 307,824

 Vyseparované tzv. suché  zložky z tuhého komunálneho odpadu v meste Liptovský Mikuláš v roku 2010
(Zdroj: Verejnoprospešné služby – Liptovský Mikuláš, február 2011)

Ak by občania bývajúci v bytových domoch mali k triedeniu odpadov rovnaký prístup ako občania v rodinných domoch, tak po prepočítaní by sa v meste Liptovský Mikuláš vytriedilo nie 1 307,8 t odpadov (rok 2010), ale len cca 100 ton. Efektivita triedenia odpadov v m. č. s rodinnými domami je v porovnaní s obyvateľmi bytovej zástavby vyše 10-násobne nižšia.  

Kde sa odpad stráca? Na nelegálnych skládkach odpadov (223 t v roku 2010), v domácich peciach, pri spaľovaní na verejných priestranstvách a v zmesovom komunálnom odpade vyvážanom na skládku TKO Veterná Poruba.
Tento stav je aj dôsledkom chýbajúcich plánov kontrolnej činnosti, neuplatňovania represívnych opatrení a chýbajúcej vízie mesta v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia.    

Skutočný množstvový zber odpadov je taký systém v ktorom sa dôsledne kontrolujú toky odpadov v jednotlivých domácnostiach, miera triedenia odpadov, ochota odpady kompostovať na svojom pozemku ... a od týchto atribútov sa odvíja cenová politika poskytovanej služby. Tento systém však vyžaduje  zodpovedajúce pracovné nasadenie zo strany mestských úradníkov, pracovníkov odpadovej spoločnosti a mestskej polície.

Mimochodom, podľa platného zákona o odpadoch a VZN mesta Liptovský Mikuláš o odpadoch a drobných stavebných odpadoch by pracovníci VPS Liptovský Mikuláš nemali vyprázdniť nádobu obsahujúcu nevytriedené zložky odpadov (plasty, kovy, sklo, papier, nebezpečné odpady, zelený odpad) a v právnom štáte by to mala okamžite riešiť mestská polícia. V koľkých prípadoch bol tento prístup uplatnený, najmä ak vo väčšine nádob sa nachádzajú nevytriedené zložky?         

- Tvorba účelovej rezervy na uzatvorenie a monitoring skládky TKO Veterná Poruba 

V prvom polroku 2011 bolo uložených na skládke  TKO Veterná Poruba 3 889 t odpadov. Po zarátaní odpadu o objeme 1 939 t vyvezeného do Liptovského Hrádku mohlo byť počas šiestich mesiacov roku 2011 uložených na skládke TKO Veterná Poruba 5 828 t odpadov (Poznámka: Správa „Výsledky hospodárenia Verejnoprospešných služieb Liptovský Mikuláš k 30.6.2011“ obsahuje odlišné čísla).
V roku 2010 to bolo za celý rok 18 328 t, v roku 2009 - 24 669 t, v roku  2007 – 21 894 t ... Ide teda o významný pokles záujmu o ukladanie odpadov na skládke  TKO Veterná Poruba.

Legitímne sú preto nasledovné otázky:

- Koľko obcí (producentov odpadov) vystúpilo zo systému zneškodňovania odpadov Verejnoprospešných služieb Liptovský Mikuláš od decembra 2010?

- Koľko obcí (producentov odpadov) vystúpilo zo systému zberu recyklovateľných  odpadov Verejnoprospešných služieb Liptovský Mikuláš od decembra 2010?

- Aký je predpokladaný vývoj tvorby účelovej rezervy pre uzatvorenie a monitoring skládky TKO Veterná Poruba?

- Aký dopad má zvýšenie odvodu na tvorbu účelovej rezervy (podľa informácií, ktoré má  OZ TATRY k dispozícii, na 13 €/tonu) pre uzatvorenie a monitoring skládky TKO Veterná Poruba na ekonomiku Verejnoprospešných služieb Liptovský Mikuláš.

-  Akým spôsobom bude vyriešený logistický rozpor medzi potrebou ukladania odpadov na skládku TKO Veterná Poruba a ambicióznymi cieľmi triedenia odpadov, ktoré  súvisia aj s doteraz nerealizovaným projektom „Zvýšenie kvality separovaného zberu odpadov v okrese Liptovský Mikuláš“?    

**********

Správa obsahuje mnohé číselné nezrovnalostí a štatistiku vychádzajúcu z rozporuplnej metodiky.
 
Zo správy sa môžeme dozvedieť, že v roku 2010 bolo v meste Liptovský Mikuláš vyprodukovaných 15 097 t odpadov, čo predstavuje priemer 468 kg/obyvateľa (celoslovenský priemer je 328 kg).

Množstvo zmesového komunálneho odpadu v meste dosiahlo hodnotu 7 399 t (229 kg/obyvateľa). Pre porovnanie: miera triedenia odpadov  v meste Palárikovo dosiahla 65,5 % a množstvo zmesového komunálneho odpadu kleslo z 285 kg/obyv. na 75 kg/obyv. Dôležitým štatistickým ukazovateľom preto nie je len miera triedenia, ale celkové zmeny v odpadovom hospodárstve mesta či zberovej oblasti.        

Vykazovaná miera triedenia odpadov (18,2 %, 85 kg/obyvateľa) používa neštandardnú metodiku, nakoľko do triedenia zahrnula aj tzv. zelený odpad.
V štandardných metodikách sa uvádza percentuálna miera triedenia tzv. suchých zložiek alebo povinných zložiek v zmysle zákona o odpadoch (papier, plasty, kovy, sklo) oddelene od biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré štatistiku medziročne skresľujú. Aj v správe publikovaná štatistika EUROSTATU  uvádza mieru recyklácie komunálnych odpadov v SR na úrovni 3 % a recykláciu v hodnote 5 % (priemer EU 27 – 23 % a 17 %), nemieša teda tzv. suché zložky s BRO.                 
 
Najväčším nedostatkom správy sú chýbajúce  vízie mesta v odpadovom hospodárstve a nekonkrétnosť riešení.  V tejto súvislosti je nepochopiteľné uznesenie MZ zo dňa 8.9.2011 č. 84 k bodu „Správa o stave odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš“, ktoré znie „zabezpečiť výber dodávateľa na poskytnutie služby v oblasti odpadového hospodárstva – odbornú  pomoc pri spracovaní Koncepcie odpadového hospodárstva pre mesto  Liptovský Mikuláš s výhľadom na 5, 10 a 20 rokov s variantným riešením a ekonomickými dopadmi.“   

Od roku 2007 bolo v meste vykonaných množstvo prieskumov a analýz, ktoré odhalili  slabé a silné stránky systému odpadového hospodárstva. Riešenia sú všade okolo nás, len je ich potrebné vidieť.
          
 

Informačné zdroje:

- Správa o stave odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš  (http://www.mikulas.sk/files/File/msz/067091)

- Uznesenie MZ zo dňa 8.9.2011 č. 84/2011 k bodu „Správa o stave odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš“ (http://www.mikulas.sk/files/File/uznesenia/2011/uz0842011.pdf)    

- Správa „Výsledky hospodárenia Verejnoprospešných služieb Liptovský Mikuláš k 30.6.2011“ (http://www.mikulas.sk/files/File/msz/067122

- Reakcia Ing. J. Blcháča na petíciu „Nie predraženým smetiam“ (mesačník Mikuláš, mim. číslo 6/2011, str. 9 – 10,   http://www.mikulas.sk/files/noviny/mim062010.pdf)

- „Pokračujú v prípravách kompostárne v Okoličnom“  (mesačník Mikuláš, číslo 9/2011,   http://www.mikulas.sk/files/noviny/09-10.pdf)

http://bratislava.sme.sk/c/6087652/v-bratislavskej-spalovni-zhorela-uz-aj-vybusnina.html

- Prieskum materiálového zloženia odpadu v kontajneroch realizovaný dňa 28.2.2008:

 

 

 

Druh odpadu

 

1 100 litrová nádoba na komunálny odpad -  m. č.  sídlisko Podbreziny

 

(v kg/ %)

 

1 100 litrová nádoba na komunálny odpad  - m. č. centrum Liptovského Mikuláša

 

(v kg/ %)

 

1 100 litrová nádoba  na separovaný zber plastov, kovov a viacvrstvových kombinovaných obalov –   m. č. Liptovská Ondrašová

 

(v kg/ %)

 

Papier

18,82 / 28,87

17,94 / 21,17

7,15 / 9,87

Sklo

5,94 / 9,11

13,26/ 15,65

24,70 / 34,13

Viacvrstvové kombinované obaly

5,94 / 9,11

4,68 / 5,52

5,20/ 7,18

Plasty

9,18 / 14,08

39,00/ 46,01

26,00 / 35,91

Kovové obaly

7,02 / 10,77

4,68/ 5,52

1,95 / 2,69

Organický odpad

8,10 / 12,42

0,00 / 0,00

0,00 / 0,00

Elektronický odpad

1,50 / 2,30

0,00 / 0,00

0,00 / 0,00

Ostatný komunálny odpad

8,70 / 13,34

5,20/ 6,13

7,40 / 10,22

SPOLU

65,20 / 100,00

84,76 / 100,00

72,40 / 100,00

 

Množstvo nevyseparovaných zložiek z komunálneho odpadu

 

56,50 kg / 86,65 %

 

 

79,56 kg / 93, 87 %

 

-

 

Miera znečistenia kontajnera na separovaný zber

 

 

-

 

-

 

39,25 kg / 54,21 %


Analýza obsahu 1 100 l kontajnerov na komunálny odpad a kontajnera na  separáciu  plastov, kovov a viacvrstvových kombinovaných obalov v meste Liptovský Mikuláš (VPS Liptovský Mikuláš, 28.2.2008, spracoval Mgr. Rudolf PADO)

Poznámka:

OZ TATRY nakúpilo v roku 2010 nádoby na triedený zber odpadov, vďaka transparentnému prieskumu trhu, v nasledovnej cene:

- 1 100-litrová plastová nádoba: 189,21 € s DPH/ks (katalógová cena – 373,32 s DPH/ks) 
- 120-litrová plastová nádoba: 18,92 € s DPH/ks (katalógová cena – 34,92 s DPH/ks)  

Katalógové ceny nádob určených k zberu BRO:

- 120-litrová plastová nádoba BIO: 36,84 s DPH/ks
- 240-litrová plastová nádoba BIO: 51,00 s DPH/ks
- 120-litrová plastová nádoba GASTRO: 62,88 s DPH/ks
- 240-litrová plastová nádoba GASTRO: 78,12 s DPH/ks
- Domáca Bio-nádoba – 7 litrov: 3,24 s DPH/ks
- Domáca Bio-nádoba – 10 litrov: 4,32 s DPH/ks      


Vzor motivačných nástrojov pre triedenie a kompostovanie odpadov (obec Košeca):

Dohoda o domácom a komunitnom kompostovaní číslo: .........

uzatvorená medzi

Obcou Košeca, zastúpenou starostom obce p. Radomírom Brtáňom
Hlavná 36/100, 018 64  Košeca
IČO: 00317390
a
Fyzickou osobou
Meno a priezvisko: .................................................................

Ulica a číslo: ....................................................................


Platiteľ poplatku za vývoz komunálneho odpadu si môže uplatniť zľavu 20 % zo zľavnenej sadzby pre fyzické osoby, ktoré preukážu spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov zo svojej domácnosti v zmysle uznesenia OZ č. 38/2009. Táto zľava môže byť uplatnená len jedným členom domácnosti.

Fyzická osoba sa zaväzuje dodržiavať nasledovné podmienky uplatnenia zľavy:
- biologicky rozložiteľný odpad zhodnocovať výlučne na domácom, alebo komunitnom kompostovisku minimálne po dobu jedného /aktuálneho/ roka,
- preukázať sa kompostovaním, umožniť poverenej osobe kontrolu kompostoviska,
- udať raz ročne množstvo vyprodukovaného kompostu,
- separovať komunálny odpad,
- nespaľovať akýkoľvek odpad,
- vlastniť smetnú nádobu,
- zaplatiť poplatky za vývoz komunálneho odpadu /nemať nedoplatky po splatnosti voči obci/.

Zľava 20 % je nárokovateľná len pre fyzickú osobu, ktorá sa v roku 2009 zapojila do systému separovaného zberu v zmysle § 14 VZN č. 7/2009. V prípade, že sa fyzická osoba nezapojila v roku 2009 do systému separovaného zberu, nemá nárok na pridelenie 20 % zľavy z poplatku za vývoz komunálneho odpadu.

Pre uplatnenie zľavy je potrebné splniť všetky hore uvedené podmienky. Pri zistení porušenia akejkoľvek podmienky môže obec od plnenia dohody s okamžitou platnosťou odstúpiť a nárokovať si od fyzickej osoby doplatenie už uplatnenej zľavy. Dohoda je vyhotovená v dvoch origináloch, pričom každá strana dostane po jednom.

V Košeci, dňa .................................

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?