Vraj nie je práca ...

Autor: Rudolf Pado | 26.10.2011 o 4:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  769x

V súvislosti s návrhom zákona o dávkach v hmotnej núdzi z dielne MPSVaR, ktorý predpokladal viazanie časti dávky na pracovnú aktivitu, som predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej a ministrovi životného prostredia SR Józsefovi Nagyovi zaslal dňa 6.9.2011 list, v ktorom som si dovolil predostrieť za OZ TATRY niekoľko návrhov na zapojenie nezamestnaných poberateľov dávok v hmotnej núdzi do aktivít spojených s ochranou  a tvorbou životného prostredia. Tento list som dňa 7.10.2011 poslal aj štátnej tajomníčke  MPSVaR SR Lucii  Nicholsonovej.  Nezdieľam totiž  názor, že v SR je nedostatok práce pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Stačí sa obzrieť okolo seba.  

Návrh vychádza z mojich 12-ročných skúseností z terénu a z poznatkov o praktickej ochrane a tvorbe životného prostredia. Žiaľ, musím konštatovať, že mnohé ustanovenia platných zákonov SR týkajúce sa ochrany a tvorby životného prostredia, ktoré obsahuje napr. zákon o odpadoch, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon o vodách ... sa prakticky nevykonávajú a dochádza k masívnemu (vedomému) porušovaniu slovenskej legislatívy.              

Dôvody k takémuto konaniu sú mnohoraké. Okrem značnej benevolencie orgánov štátnej správy životného prostredia, obvodných pozemkových úradov ...  k porušovateľom zákonov, alibizmu samospráv ... je jednou z príčin nedostatok ľudí pre tak rozsiahle programy „starostlivosti o krajinu“.


A. Monitoring a likvidácia inváznych druhov rastlín

Likvidácia  tzv. inváznych druhov rastlín je  dotknutá min. dvoma platnými zákonmi SR. Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny determinuje problematiku inváznych druhov rastlín v § 7:

   § 7
Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov

(1) Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa

a) reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných druhov za hranicami zastavaného územia obce, 19)
b) sledovanie výskytu, veľkosti populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov,
c) odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť (ďalej len „invázne druhy“).

(2) Nepôvodné druhy s výnimkou druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva, druhov uvedených v schválenom programe starostlivosti o lesy [§ 54 ods. 4 písm. d)] a druhov pestovaných v poľnohospodárskych kultúrach a energetických porastoch možno za hranicami zastavaného územia obce rozširovať len so súhlasom orgánu ochrany prírody; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.19a) Orgán ochrany prírody takýto súhlas vydá, ak rozšírenie nepôvodného druhu nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy rastlín alebo živočíchov.

(3) Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.

(4) Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi podľa odseku 8 a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.

(5) Orgán ochrany prírody nariadi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom sa vyskytujú invázne druhy, vykonať na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu, opatrenia na odstránenie inváznych druhov.

(6) V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode a krajine môže orgán ochrany prírody vykonať na náklady pôvodcu šírenia inváznych druhov, ak je známy, inak na svoje náklady, odstránenie inváznych druhov sám. Ak takýmto konaním orgánu ochrany prírody vznikne vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku škoda, vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku má nárok na náhradu škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.20)

(7) Na účel uvedený v odseku 6 orgán ochrany prírody a ním poverené osoby sú oprávnení vstupovať na cudzie pozemky na nevyhnutne potrebný čas po predchádzajúcom upozornení vlastníka (správcu, nájomcu) dotknutého pozemku, ak sa nevyžaduje povolenie na vstup podľa osobitného predpisu.21) Pritom sú povinní dbať na to, aby užívanie týchto pozemkov bolo rušené čo najmenej a aby vstupom a činnosťami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný vstup na pozemok strpieť; tým nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.20)

(8) Zoznam inváznych druhov a spôsoby ich odstraňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
        
 
Podľa príslušnej vyhlášky MŽP SR sa medzi prioritné druhy inváznych druhov rastlín zaraďujú: boľševník obrovský, pohánkovec japonský, pohánkovec český, pohánkovec sachalinský, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská, slnečnica hľuznatá, ambrózia palinolistá

Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy ... prikazuje vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pôdy brániť jej fyzikálnej, chemickej a biologickej degradácii.   


§ 3
Starostlivosť o poľnohospodársku pôdu

(1) Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník") alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ") je povinný
a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch ak osobitný predpis2b) neustanovuje inak,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, 3)
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.

§ 2
Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

...
e) trvalo udržateľným využívaním poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy využívanie a ochrana vlastností a funkcií takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala jej biologická rozmanitosť, úrodnosť, schopnosť obnovy a schopnosť plniť všetky funkcie,
f) degradáciou fyzikálne, chemické a biologické poškodenie a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy, ako je vodná erózia a veterná erózia, zhutnenie, acidifikácia, kontaminácia rizikovými látkami, škodlivými rastlinnými organizmami a živočíšnymi organizmami a mikroorganizmami, 2) zníženie obsahu humusových látok v pôde, obmedzenie tvorby mikrobiálnej biomasy a neprirodzené zníženie biologickej aktivity v pôde,
g) rizikovými látkami v pôde prvky a zlúčeniny, ktorých prítomnosť z prírodných alebo antropických zdrojov v pôdach v určitej koncentrácii priamo alebo nepriamo vyvoláva alebo môže vyvolať nežiaduce zmeny fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy,
...

Napriek jasnej dikcii príslušných zákonov sú stovky hektárov slovenskej krajiny porastené inváznymi druhmi rastlín, zaburinené ..., čo cez tzv. efekt škrídľovej strechy vedie k zvýšenému povrchovému odtoku a značnému príspevku vo vytváraní povodňovej vlny.    

Veľkú úlohu v tomto prípade zohráva aj benevolentnosť orgánov štátnej správy – obvodných úradov životného prostredia a obvodných pozemkových úradov na úseku monitoringu pozemkov a vyvodzovania priestupkovej zodpovednosti.

Navrhujeme preto zapojiť do programu likvidácie inváznych druhov rastlín poberateľov dávok v hmotnej núdzi.

Realizované činností:

- Permanentný monitoring výskytu inváznych druhov rastlín.

- Likvidácia inváznych druhov rastlín na predmetných lokalitách (spolupráca s vlastníkmi pozemkov, dotknutými organizáciami ...).

- Osvetovo – propagačné aktivity v predmetnej oblasti.  

Národný koordinátor: Ministerstvo životného prostredia SR

Miestna zodpovednosť - riadenie: obce, obvodné úrady životného prostredia, obvodné pozemkové úrady

Potenciál z hľadiska ľudských zdrojov: 

138 miest x  4 ľudia = 552 ľudí
2 883 obcí x 2 ľudia = 5 776 ľudí 


B. Monitoring a likvidácia  nelegálnych skládok odpadov

Logistiku likvidácie nelegálnych skládok odpadov (podľa definície MŽP SR tzv. opustený odpad) determinuje § 18 zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch:

    
§ 18
Spoločné ustanovenia

...
 (6) Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

(7) Obvodný úrad životného prostredia na základe oznámenia podľa odseku 6, z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu štátnej správy alebo obce začne konanie o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom; takto zistená osoba je povinná zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zistená osoba je povinná na vlastné náklady zabezpečiť ich zhodnotenie alebo zneškodnenie osobou, ktorá má na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 39 ods. 7, alebo obcou, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama.

(8) Ak sa podľa odseku 7 nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom, obvodný úrad životného prostredia začne konanie na zistenie, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti
a) je pôvodcom odpadu,
b) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov, 26)
alebo nesplnil povinnosti podľa rozhodnutia súdu, 27) alebo
c) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech.

(9) Ak sa v konaní podľa odseku 8 preukáže vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, niektorá zo skutočností uvedených v odseku 8 písm. a) až c), prejde povinnosť zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na tohto vlastníka, správcu alebo nájomcu
nehnuteľnosti; odsek 7 druhá veta platí rovnako.

(10) Ak sa podľa odseku 7 nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom alebo sa v konaní podľa odseku 8 nepreukáže niektorá zo skutočností uvedená v odseku 8 písm. a) až c), zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného
prostredia; ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom.

(11) Kto zabezpečil zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu v súlade s odsekom 9 alebo 10, má nárok na náhradu vynaložených nákladov voči osobe, ktorá je zodpovedná za uloženie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom.

(12) Odpad určený na zhodnotenie je druhotnou surovinou; nakladá sa s ním ako s odpadom až do začatia jeho zhodnocovania činnosťami R1 až R12 podľa prílohy č. 2.
...

Ministerstvo životného prostredia vydalo dokument „Usmernenie ako postupovať pri nájdení nedovolene uloženého odpadu, tzv. opustený odpad“ (dátum vydania 9.12.2009 pod číslom 2835/2009-3.3  60 624/2009), ktorý  upravuje postup Obvodných úradov životného prostredia pri obdržaní podnetu  na nelegálnu skládku odpadov od povinných osôb (vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov)  a iných osôb (občanov, organizácií ...).                  

Dovoľujeme si upozorniť na fakt, že vytváranie nelegálnych skládok odpadov je v rozpore s ustanoveniami zákona NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko zákon č. 220/2004 Z. z. prikazuje vlastníkovi (nájomcovi,  správcovi) „ ...zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí. Každý, kto má podozrenie, že môže dôjsť k poškodeniu poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, alebo zistí poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, je povinný túto skutočnosť ohlásiť“.  

Nelegálne skládky odpadov situované v blízkosti vodného toku resp. vodného zdroja sú v rozpore so zákonom NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách (je ich možno  z hľadiska protipovodňovej ochrany definovať ako „prekážka v toku“).  

Napriek jasne určenej zodpovednosti vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov  z hľadiska ich oznamovacej povinnosti nelegálne uloženého odpadu, pristupujú obce a štátna správa k neplneniu si oznamovacej povinnosti značne  benevolentne.
Oznamovateľmi týchto objektov sú najmä agilní občania a MVO.
Aj v prípadoch oznámenia výskytu nelegálnych skládok odpadov sú však procedurálne úkony jednotlivých obvodných úradov životného prostredia svojské, často nezákonné, vyskytujú sa prípady zasypávania odpadu „in situ“ (zákon požaduje odstránenie skládky a odovzdanie odpadu na zneškodnenie resp. zhodnotenie) ... , na čo sme už niekoľkokrát upozornili MŽP SR.

Navrhujeme preto zapojiť do permanentného monitoringu a likvidácie nelegálnych  skládok odpadov v jednotlivých k. ú. poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Máme za to, že pri trvalom, dôslednom monitoringu a okamžitej likvidácii zistených nelegálnych skládok odpadov  („malá kopa pýta viac“) sa téme nelegálnych skládok odpadov primeraná spoločenská vážnosť.     

Realizované činností:

- Permanentný monitoring výskytu nelegálnych skládok odpadov v príslušnom katastrálnom území obce.

- Likvidácia nelegálnych skládok odpadov – odovzdanie odpadu na zhodnotenie resp. zneškodnenie, úprava predmetnej  plochy (vykosenie, výsadba stromov a krovín ...).

- Permanentný monitoring vytvárania nelegálnych skládok odpadov a spaľovania odpadov občanmi a firmami (priestupkové konania).

- Osvetovo – propagačné aktivity viazané na predmetnú problematiku.          

Národný koordinátor: Ministerstvo životného prostredia SR

Miestna zodpovednosť - riadenie: obce, obvodné úrady životného prostredia, obvodné pozemkové úrady, ŠOP SR – správy NP a CHKO, správcovia tokov

Potenciál z hľadiska ľudských zdrojov: 

138 miest x  4 ľudia = 552 ľudí
2 883 obcí x 2 ľudia = 5 776 ľudí 


C.  Implementácia  smernice  Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov na miestnej úrovni 
           
Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov stanovila členským štátom EÚ podľa čl. 5 povinnosť vypracovať najneskôr do dvoch rokov odo dňa ustanoveného v čl. 18(1) smernice národné stratégie pre realizáciu redukcie množstva biologicky rozložiteľného odpadu smerujúceho na skládky odpadov a túto stratégiu oznámiť Európskej komisii. Stratégia stanovuje nasledovné ciele:

- najneskôr do piatich rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 1) sa množstvo biodegradovateľného komunálneho odpadu idúceho na skládky musí znížiť na 75 % celkového množstva (hmotnosti) biodegradovateľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú k dispozícii štandardizované údaje Eurostat;

- najneskôr do ôsmych rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 1) sa množstvo biodegradovateľného komunálneho odpadu idúceho na skládky musí znížiť na 50 % celkového množstva (hmotnosti) biodegradovateľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú k dispozícii štandardizované údaje Eurostat;

- najneskôr do 15 rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 1) sa množstvo biodegradovateľného komunálneho odpadu idúceho na skládky musí znížiť na 35 % celkového množstva (hmotnosti) biodegradovateľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú k dispozícii štandardizované údaje Eurostat.

Smernica o skládkach odpadu však zároveň umožnila členským štátom, ktoré v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú dostupné štandardizované údaje z EUROSTAT, ukladali viac ako 80 % zozbieraného komunálneho odpadu na skládky, odloženie dosiahnutie cieľov ustanovených v odsekoch  a),  b) alebo  c) maximálne po dobu štyroch rokov.

V SR boli pre splnenie tejto požiadavky vytvorené základné právne podmienky v  § 5 ods. 1 písm. d) vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z., podľa ktorého má záväzná časť programu odpadového hospodárstva príslušných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva obsahovať opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov, vyjadreného v jednotkách hmotnosti vo východiskovom a cieľovom roku s cieľom dosiahnuť znižovanie ukladania týchto odpadov na skládky odpadov nasledujúcim spôsobom:

- do 9 rokov od nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 283/2001 Z. z. sa zníži množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 75 % (-25%) z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995 – rok 2010,

- do 12 rokov od nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 283/2001 Z. z. sa zníži množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 50 % (-50%) z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995 – rok 2013,

- do 19 rokov od nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 283/2001 Z. z. sa zníži množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 35 % (-65%) z celkového množstva (hmotnosti) biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vzniknutých v roku 1995 – rok 2020.

Biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom sú všetky druhy biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý je možné zaradiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 14 zákona o odpadoch do skupiny 20 – Komunálne odpady, podľa prílohy č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z.
Uvedenú kategóriu odpadov tvoria tzv. zelený odpad, kuchynský odpad a ostatné biologicky rozložiteľné komunálne odpady. Ide najmä o biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, t. j. odpad z domácností, reštaurácií, jedální, bufetov, kaviarní, nemocníc, školských jedální a pod., biologicky rozložiteľné odpady, ktoré vznikli ako dôsledok činnosti obce pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev v správe obce, odpady zo súkromných záhrad, verejných parkov a plôch, cintorínov (biologicky rozložiteľný odpad vznikajúci v intraviláne obce). Súčasťou biologicky rozložiteľných komunálnych je aj odpad z papiera, lepenky, textílií, odpadové kaly a drevný odpad.

Na dosiahnutie cieľa pre znižovania množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov boli prijaté niektoré podporné opatrenia. Jedným zo základných legislatívnych opatrení prijatými v SR na dosiahnutie uvedených cieľov je ustanovenie § 18 ods. 3 písm. m) zákona o odpadoch, ktoré zakazuje zneškodňovanie  (napr. spaľovanie, ukladanie na skládkach)  biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov zo záhrad, parkov, cintorínov a ďalšej zelene.

V súvislosti s týmto zákazom bola do zákona o odpadoch prijatá výnimka, podľa ktorej sa za zariadenie na zhodnocovanie odpadov nepovažuje také zariadenie, ktoré produkuje menšie množstvo ako 10 ton kompostu ročne. Jedná sa o výnimku pre tzv. malé kompostárne, ktoré pre svoju prevádzku nepotrebujú súhlas orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva.

V súvislosti so zákazom zneškodňovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov podľa § 18 ods. 3 písm. m) zákona o odpadoch je dôležitým ustanovením § 39 ods. 15 zákona o odpadoch, podľa ktorého je obec povinná separovať biologicky rozložiteľný odpad v súlade so stratégiou nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom, po jej schválení vládou SR.

Podmienkou záväznosti tejto stratégie pre obce je však zahrnutie uvedenej stratégie do systému programov odpadového hospodárstva. V súlade s uvedeným vznikne každej obci povinnosť separácie všetkých druhov biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Obec tak bude povinná separovať každú biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu, tzn. nie len, tzv. „zelený biologicky rozložiteľný odpad“, ale aj tzv. „kuchynské“ biologicky rozložiteľné odpady ako aj ostatné biologicky rozložiteľné komunálne odpady (napr. odpady z papiera, lepenky, dreva a pod.).

Dňa 15. decembra 2010 schválila vláda SR materiál s názvom "Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov". Vypracovanie materiálu vyplynulo  z povinností, ktoré ustanovuje smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, podľa ktorej sú členské štáty povinné vypracovať národné stratégie pre realizáciu redukcie množstva biologicky odbúrateľného odpadu idúceho na skládku a túto stratégiu oznámiť Európskej komisii.

Potreba stratégie je zakotvená aj v slovenskom zákone o odpadoch, podľa ktorého je obec povinná separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa stratégie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou. V tomto prípade ide o biologicky rozložiteľný komunálny odpad. 

Predmetný materiál, ktorý bol schválený vládou, obsahuje viaceré opatrenia pre naplnenie cieľov, ktoré boli navrhnuté v stratégii. Ich zámerom je zabezpečiť splnenie základných cieľov, ktoré vyplývajú z príslušnej smernice o skládkach odpadu, konkrétne:

 

Opatrenie

Množstvo BRO odkloneného od skládkovania (t)

Od roku 2013

347 500

Zapojiť 40% obcí, ktoré majú do 1500 obyvateľov do komunitného kompostovania

28 000

Zapojiť 40% domácností (IBV) do domáceho kompostovania

135 500

Zvýšenie separovaného zberu papiera a lepenky na minimálne na 12 kg/obyvateľa

64 500

Zaviesť povinný separovaný zber BRO z KO do roku 2013 s minimálne 20%-nou účinnosťou

119 500

 

Opatrenie

Množstvo BRO odkloneného od skládkovania (t)

Od roku 2020

451 750

Zapojiť 60% obcí, ktoré majú do 1500 obyvateľov do komunitného kompostovania

42 000

Zapojiť 50% domácností (IBV) do domáceho kompostovania

169 000

Zaviesť povinný separovaný zber BRO z KO do roku 2013 s minimálne 40%-nou účinnosťou

240 750

Navrhujeme preto zapojiť do implementácia  smernice  Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov na miestnej úrovni  poberateľov dávok v hmotnej núdzi.

Realizované činností:

- Výroba kompostovísk pre podporu domáceho kompostovania z odpadového dreva, starých paliet ...

- Zavádzanie systémov komunálneho a komunitného kompostovania (obecné a miestne kompostoviská).

- Zber a príprava materiálu na kompostovanie.

- Monitoring nelegálneho spaľovania tzv. zeleného odpadu (neskoršie aj akýchkoľvek BRO).

- Kontrola vyhadzovania zeleného odpadu  (neskoršie aj akéhokoľvek BRO) do nádob na odpad (aktivity „od domu k domu“ – kontrola kontajnerov, vzor napr. obec  Zábiedovo, kde tieto aktivity vykonáva Detská ekopolícia).

- Osvetovo – propagačné aktivity zamerané na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov.            

Národný koordinátor: Ministerstvo životného prostredia SR

Miestna zodpovednosť - riadenie: obce, obvodné úrady životného prostredia

Potenciál z hľadiska ľudských zdrojov: 

138 miest x  10 ľudia = 1 380 ľudí
2 883 obcí x 4 ľudia = 11 532 ľudí 


D. Logistické  zabezpečenie odpadového hospodárstva na miestnej úrovni

Podľa § 39 zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch je obec povinná:

(3) Obec je okrem povinností podľa § 19 ods. 1 a 2 povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov
a) zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky komunálnych
odpadov v rámci separovaného zberu,
b) zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov.

(4) Obec upraví podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností všeobecne záväzným nariadením, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, o spôsobe separovaného zberu jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, ako aj miesta určené na ukladanie týchto odpadov a na
zneškodňovanie odpadov.

(14) Obce sú povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla; tým nie je dotknutá povinnosť obce podľa odseku 3 písm. b).

(15) Obec je povinná separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa stratégie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou Slovenskej republiky.

(16) Obec je povinná umožniť výrobcovi elektrozariadení alebo kolektívnej organizácii (§ 54ga ods. 2) na ich náklady
a) zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností,
b) užívať v rozsahu potrebnom na tento účel existujúce zariadenia na zber komunálnych odpadov.

Okrem vyššie uvedeného, ustanovenie § 18 ods. 3 písm. m) zákona o odpadoch zakazuje zneškodňovanie (napr. spaľovanie, ukladanie na skládkach)  biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov zo záhrad, parkov, cintorínov a ďalšej zelene.

V značnej časti slovenských obcí nie sú plnené ustanovenia zákona o odpadoch v značnom rozsahu  resp. v niektorých ustanoveniach (netriedia všetky štyri povinné  zložky, a pod.).

Navrhujeme preto zapojiť do logistického zabezpečenia odpadového hospodárstva na miestnej úrovni poberateľov dávok v hmotnej núdzi.

Realizované činností:

-  Triedenie komunálnych odpadov.

-  Zavádzanie systémov triedenia odpadov na miestnej úrovni.

-  Zber a príprava vytriedených komodít pre odberateľov.

-  Monitoring porušovania platného zákona o odpadoch a miestneho VZN z hľadiska povinného triedenia odpadov (aktivity „od domu k domu“ – kontrola kontajnerov).

- Budovanie a prevádzka zberných dvorov, zberných miest ...

- Osvetovo – propagačné aktivity zamerané na predmetnú oblasť.

- Poznámka: Ďalšie činností sú popísané v bode B. a C. 

Národný koordinátor: Ministerstvo životného prostredia SR

Miestna zodpovednosť – riadenie: obce, obvodné úrady životného prostredia

Potenciál z hľadiska ľudských zdrojov: 

138 miest x  10 ľudia = 1 380 ľudí
2 883 obcí x 4 ľudia = 11 532 ľudí 


D. Program obnovy krajiny v SR – implementácia na miestnej úrovni

Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny „ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.“

Podľa vyššie citovaného  zákona:

(1) Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

(2) Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie.

(3) Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia14) a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.15)

(4) Podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia.

(5) Podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa osobitných predpisov.16)
  
Pod ekologickou stabilitou rozumieme schopnosť krajiny odolávať dynamickým zmenám, napr. klimatickým ..., schopnosť v maximálnej  možnej miere saturovať vplyvy obdobia sucha či extrémnych zrážok na sociálne a ekonomické štruktúry krajiny.   

Podľa Európskeho dohovoru o krajine, ktorý ratifikovala aj SR:

a "Krajina" znamená časť územia, tak ako ju vnímajú ľudia, ktorej charakter je výsledkom činností a vzájomného pôsobenia prírodných a/alebo ľudských faktorov;
b "Krajinná koncepcia" znamená vyjadrenie všeobecných zásad, stratégií a metodických usmernení kompetentnými orgánmi verejnej správy, ktoré umožňujú prijatie špecifických opatrení zameraných na ochranu, manažment a plánovanie krajiny;
c "Cieľová kvalita krajiny" znamená prianie a požiadavky verejnosti týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny v ktorej žije, formulované pre danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej správy;
d "Ochrana krajiny" znamená činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania a/alebo ľudskej aktivity;
e "Manažment krajiny" znamená činnosť, ktorá má z hľadiska perspektívy udržateľného rozvoja zabezpečiť pravidelnú starostlivosť o krajinu s cieľom usmerňovať a zosúladiť zmeny, ktoré sú spôsobené sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi procesmi;
f "Krajinné plánovanie" znamená cieľavedomé činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality, k obnove alebo k tvorbe krajiny.

Navrhujeme preto začať vnímať krajinu ako celok, bez ohľadu na stupeň ochrany, a zapojiť do  „Programu obnovy krajiny v SR“  poberateľov dávok v hmotnej núdzi, a to na miestnej úrovni.

Realizované činností:

- Poznámka: Všetky aktivity opísané v bodoch A) až  D) sa  bezprostredne týkajú stavu krajiny, ekologickej stability krajiny, procesov prebiehajúcich v krajine ... , čiže mali by byť súčasťou „Programu obnovy krajiny v SR“.     

- Obnova nelesnej drevinovej vegetácie (remízky, vetrolamy, ovocné aleje okolo ciest, zasakovacie pásy ... ).

- Manažment  nelesnej  drevinovej vegetácie (údržba a ošetrovanie).

- Kosenie opustených pozemkov a pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu (zabránenie zaburineniu, biologickej degradácií pôdy, efektu škrídľovej strechy ...).

- Manažmentové opatrenia v krajine (kosenie horských a podhorských lúk, obnova mokradí a vodného režimu v narušených územiach, výsadba tradičných druhov stromov a krovín, hlavových vŕb, zhotovovanie vtáčích búdok, podložiek ... pre vtáctvo a ich osadzovanie v krajine ...).

- Obnova vizuálneho stavu krajiny – obnova, oprava a údržba  pietnych miest, Božích múk, drobných sakrálnych stavieb, tajchov, označenia historických ciest ... čistenie verejných priestranstiev, priekop okolo ciest, brehov vodných tokov od roztrúsených odpadov, čistenie brehov vodných nádrží, tajchov ...

- Vytváranie, obnova a údržba infrašruktúry podhorského a nížinného cestovného ruchu – značenie historických ciest, lavičky, altánky ..., budovanie peších   a cyklistických tras vo voľnej krajine ...

- Obnova tradičného ducha dediny – údržba a oprava drobnej architektúry v obciach, čistenie a obnova verejných priestranstiev (výsadba stromov a krovín, lavičky, vertikálna zeleň ..., „prepojenie obce“ s voľnou krajinou).         

Národný koordinátor: Ministerstvo životného prostredia SR

Miestna zodpovednosť – riadenie: obce, obvodné úrady životného prostredia, obvodné pozemkové úrady, ŠOP SR – správy NP a CHKO, správcovia tokov ...

Potenciál z hľadiska ľudských zdrojov: 

138 miest x  20 ľudia = 2 760 ľudí
2 883 obcí x 10 ľudia = 28 830 ľudí 
 

 

 

13.JPG

 14.JPG

 Odpoveď z Úradu vlády SR z dňa 13. októbra 2011 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?