reklama

Mýty a neznáme v kauze skládky TKO Veterná Poruba

OZ TATRY zaujalo koncom marca 2011 stanovisko ku kauze skládky TKO Veterná Poruba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nakoľko udalostí okolo skládky TKO Veterná Poruba majú svoju história, ktorá sa dnes rôzne interpretuje, nakoľko „Nájomná zmluva medzi PS Veterná Poruba a mestom Liptovský Mikuláš“, Návrh na uznesenie – „Správa k návrhu nájomnej zmluvy medzi mestom Liptovský Mikuláš a Pozemkovým spoločenstvom Veterná Poruba“ a záznam mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 17.3.2011 obsahujú množstvo rôznorodých interpretácií, klamstiev a politických manipulácií, dovoľujeme si predostrieť niekoľko mýtov o skládke TKO Veterná Poruba a udalostiach, ktoré sa odohrali v minulosti, budúcnosti či sa ešte v budúcnosti odohrajú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mýtus č. 1: Obec Veterná Poruba čelila v minulosti „útlaku“ a výnimočnej situácií

Nie je pravda.

História skládky siaha do roku 1977, obdobia existencie ČSSR, teda do obdobia, kedy táto krajina patrila medzi 15 krajín z najhorším životným prostredím na svete. Predstavitelia obce Veterná Poruba (Pozemkového spoločenstva Veterná Poruba) a mesta Liptovský Mikuláš akosi zabudli na to, že krajinu ovládala jediná strana – KSČ, ktorej prístup k ľudských a environmentálnym právam bol determinovaný mocenským nezáujmom.

V tých časoch sa odpad vyvážal na tisíce lokalít „za dedinou“, bez ohľadu na environmentálne dopady takejto činnosti. V tých časoch sa do ovzdušia vypúšťali milióny ton oxidov síry a dusíka, s následným dopadom na zdravotný stav lesov a zakyslenie pôd. V tých časoch vznikla halda kalov za Žiarom nad Hronom a stovky iných priemyselných záťaží za mestami a obcami (Slovinky, Krompachy, Sereď, Bratislava ...). V tých časoch sa zasypávali polia tisíckami ton pesticídov, hnojív ... pod rôznymi budovateľskými heslami heslom („Ani zrno nazmar!“), zúrodňovali sa vysokosklonné svahy Liptova, Oravy, Spiša ..., kde dnes čelíme brutálnej vodnej erózii, splachu živín do vodných recipientov a zosuvom. Staré a nevyužité pesticídy a hnojivá sa vhadzovali napr. do závrtov v Slovenskom krase. Bola to doba environmentálneho temna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je paradoxné, že politickými nositeľmi vtedajšieho strachu, ľuďmi, ktorí presadzovali „boj s prírodou“ boli ľudia, ktorí sa dnes roztrúsili do iných politických strán a oháňajú sa demokraciou, súkromným vlastníctvom a pod. 

Obec Veterná Poruba čelila iba tomu, čomu v tých časoch čelila celá spoločnosť. Občania Veternej Poruby, ak by boli našli odvahu, mohli tieto veci pomenovať a postaviť sa proti nim rovnako, ako to urobilo bratislavské hnutie vydaním správy „Bratislava nahlas“.


Mýtus č. 2: Občania Veternej Poruby „doplácajú“ na mesto Liptovský Mikuláš

Nie je pravda.

Skládka odpadu, ktorú vybudovalo mesto Liptovský Mikuláš na rozhraní územia patriaceho mestu Liptovský Mikuláš, Smrečanom a Veternej Porube, je na mieste, kde sa pred rokmi spontánne začala vytvárať divoká skládka všetkých druhov odpadov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1993 tu bol vyhlásený havarijný stav a hrozila havária:

- vodohospodárska (do potoka pretekajúceho týmto územím sa dostávali znečistené vody, ktoré z nahromadeného odpadu začali vytekať a mali nebezpečné vlastnosti),

- geologická (voľne sypaný odpad sa zosúval aj s odtrhávajúcim sa územím, pretože v tejto lokalite sa nachádzajú zosuvné plochy a mnoho vyvierajúcich vôd) 

- dopravná (zosúvala sa časť štátnej cesty vedúcej do Obce Veterná Poruba).

Mesto začalo budovať pod kopcom, na ktorom bol nahromadený, pomaly tlejúci odpad, riadenú skládku. Potok v údolí bol uložený do betónového potrubia a spodné vrstvy skládky boli vybudované podľa vtedajších noriem tak, aby tu mohol byť ukladaný akýkoľvek odpad.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na dno vybudovanej skládky bola počas zimy 1993 –1994 preložená divoká skládka, ktorej objem bol 168 000 m3. Tú v tom čase tvoril už zväčša vyhorený odpad, ktorý absorboval mnoho zrážkových vôd. 

Mesto Liptovský Mikuláš si na riešenie tejto situácie zobralo úver 160 miliónov Sk (viac než 5,3 mil. eur), z ktorého, podľa dostupných informácií, ostáva zaplatiť ešte 380 tisíc eur. Počin mesta v tej dobe je výnimočný a dnes by ašpiroval na niektorú z významných environmentálnych cien. Počin mesta bol altruistický, nakoľko neriešil iba situáciu na pozemkoch mesta, ale v celom problémovom priestore a dovolím si tvrdiť, že zabránil kontaminácií toku Váhu a následne vodného diela Liptovská Mara.

Tvrdiť, že mesto Liptovský Mikuláš akýmkoľvek spôsobom „vykorisťuje“ občanov obce Veterná Poruba je vysoko nemorálne.

Mesto Liptovský urobilo niečo, čom do dnešných dní neurobili pre svojich občanov stovky miest a obcí v SR, ktoré čakajú na peniaze štátu, aby zabezpečili občanom kvalitnejšie životné prostredie. Je preto paradoxné, že ten kto sa v minulosti obetoval, kto naďalej na sebe nesie nemalé finančné bremeno, je obviňovaný a vydieraný.

Mýtus č. 3: Skládka TKO Veterná Poruba je „problematická“

Nie je pravda.

SR doteraz nemá zákon o environmentálnych záťažiach ako základný právny predpis pre ich likvidáciu. 

S riešením problematiky starých ekologických záťaží na Slovensku sa začalo na začiatku 90-tych rokov v súvislosti s odstraňovaním ekologických škôd, spôsobených pobytom jednotiek bývalej Sovietskej armády na našom území.

Pod pojmom environmentálna záťaž rozumieme takú úroveň znečistenia, alebo iného poškodenia životného prostredia, kedy nemožno vylúčiť negatívne účinky na zdravie človeka alebo jednotlivé zložky životného prostredia.

Pod starou environmentálnou záťažou sa chápe taký antropogénny zásah do prostredia, ktorý vznikol v minulosti a pretrváva dodnes, pričom zdroj znečistenia môže byť odstránený, alebo je stále aktívny. Do starých environmentálnych záťaží sa zahrňujú:

- staré skládky odpadov
- staré banské diela
- haldy
- odkaliská
- iné objekty banskej a úpravárenskej činnosti
- územia znečistené armádnou činnosťou
- areály podnikov a priemyselné odpady
- biologické odpady
- hnojiská a poľnohospodárske dvory
- chemické odpady, ťažké kovy, ropné látky a iné zdroje znečistenia podzemnej a povrchovej vody, pôdy, horninového prostredia a ovzdušia.

Do Registra environmentálnych záťaží SR bolo v rámci úlohy Systematická identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky v rokoch 2006 - 2008 zaradených:

- 878 pravdepodobných environmentálnych záťaží, z toho 124 vysoko rizikových, 600 stredne rizikových a 154 nízko rizikových lokalít. 124 pravdepodobných environmentálnych záťaží bolo z poľnohospodárskej činnosti.

- 257 environmentálnych záťaží, z toho 95 vysoko rizikových, 134 stredne rizikových a 28 nízko rizikových lokalít. 3 environmentálne záťaže boli z poľnohospodárskej činnosti.

- 684 sanovaných (rekultivovaných lokalít), z toho 6 z poľnohospodárskej činnosti.
Skládka TKO sa nenachádza v zozname environmentálnych záťaží, nakoľko na takéto zaradenie neexistuje dôvod.

V okrese Liptovský Mikuláš pritom existuje niekoľko lokalít, ktoré predstavujú jednoznačne identifikovanú environmentálnu záťaž. 


II.


Skládka TKO Veterná Poruba má právoplatne vydané integrované povolenie.

Integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa určujú podmienky vykonávania činností v prevádzkach a povoľujú nové prevádzky s cieľom dosiahnuť integrovanú ochranu životného prostredia a jeho zložiek a udržať mieru znečistenia v normách kvality životného prostredia.

Správny orgán, ktorým je podľa zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (zákon o IPKZ), Slovenská inšpekcia životného prostredia, vydá povolenie na činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa zákona č. 245/2003 Z. z. a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania. Čo je obsahom povolenia, určuje § 18 zákona č. 245/2003 Z. z.

Registre obsahujú niektoré vybrané údaje o prevádzkovateľoch a prevádzkach, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o IPKZ, a to v súvislosti s integrovanými povoleniami, ktoré boli pre tieto prevádzky vydané a sú právoplatné.

III.


Poslancami schválená nájomná zmluva medzi Pozemkovým spoločenstvom Veterná Poruba a mestom Liptovský Mikuláš je postavená na irelevantnej terminológii.

V zmluve sa používajú výrazy, ktoré nemajú oporu v žiadnom zákone, nieto ešte v zákone NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch:

- „likvidácia“ (zákon pozná iba zhodnotenie alebo zneškodnenie, likviduje mafia ...),

§ 2 - Vymedzenie základných pojmov

(7) Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia 10) alebo ohrozovanie zdravia ľudí a ktoré je uvedené v prílohe č. 3.

 (11) Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.

(14) Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa; za odpady z domácnosti sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení.

 (17) Zariadenie na zneškodňovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 3, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných podľa dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zneškodňovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

(18) Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa považuje aj miesto, na ktorom pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby (interná skládka) , ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov. Za skládku odpadov sa nepovažuje zariadenie, kde sa ukladajú odpady na účel ich prípravy pred ich ďalšou prepravou na miesto, kde sa budú upravovať, zhodnocovať alebo zneškodňovať, ak čas ich uloženia pred ich zhodnotením

- „problematická skládka odpadov" (legislatíva pozná len skládky riadené a ostatné - neriadené, „de facto“ sa mesto priznalo schválením zmluvy k tomu, že skládka „predstavuje problém“, čo je „de jure“ nezmysel, nakoľko žiadna skládka s platným integrovaným povolením nemôže byť „problematická“, nakoľko sa to vzájomne vylučuje)

Mýtus č. 4: O vlastníckych právach bez obmedzení

Oháňanie sa vlastníckymi právami k predmetným pozemkom v kontexte Ústavy SR je v tomto prípade, mierne napísané, pritiahnuté za vlasy.

Pozemkové spoločenstvo Veterná Poruba podpísalo predmetnú zmluvu (nájomnú zmluvu) slobodne a vážne, bez nátlaku a s plným vedomím toho, že pozemok bude využívaný na „zneškodňovanie odpadu“.

Z medializovaných informácií nie je preto zrozumiteľná požiadavka pozemkového spoločenstva o „vypratanie pozemku“, ku ktorému vyzývalo dlhodobo mesto Liptovský Mikuláš. Pýtam sa, akým spôsobom malo byť vypratanie realizované?

V prípade ukladania odpadov na skládku odpadov nejde totiž o prenájom pozemku na ktorom sa umiestni akási dočasná (drevená) stavba, ktorá sa po skončení užívateľských práv jednoducho zbúra, ale o miesto s prebiehajúcim technologickým procesom – ukladaním odpadu do priestoru skládky. Okrem toho, podľa môjho názoru, je skládka odpadu stavbou vo verejnom záujme, nakoľko slúži značne veľkej a jasne definovanej (počtom obyvateľom v obslužnej oblasti) skupine ľudí - pôvodcom odpadov.

Ďalej, podľa aktuálnych právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva, sa po telese skládky môžu pohybovať iba osoby, ktoré zabezpečujú prevádzku skládky t. j. poverení zamestnanci firmy oprávnenej pre nakladanie s odpadmi, v tomto prípade pracovníci Verejnoprospešných služieb (VPS) – Liptovský Mikuláš a osoby, ktoré majú súhlas od oprávnenej firmy. Vniknutie nepovolaných osôb na skládku TKO, aj keď s vlastníckymi právami k príslušným pozemkom, bolo, podľa môjho názoru, nezákonné, a v prípade, ak by skládku TKO prevádzkovala niektorá zo zahraničných firiem, skončilo by to, opäť podľa môjho názoru, zásahom súkromnej bezpečnostnej služby voči narušiteľom. Túto situáciu mala okamžite vyšetrovať Slovenská inšpekcia životného prostredia a polícia SR.

Postup PS Veterná Poruba je spochybniteľný o to viac, že jeho konaním dochádzalo k dlhodobému znemožneniu užívania vlastníckych a užívateľských práv VPS – Liptovský Mikuláš na pozemkoch, ktorých užívanie majú Verejnoprospešné služby – Liptovský Mikuláš zabezpečené platnými zmluvami s ich majiteľmi. Dochádza taktiež k znemožneniu užívania technologického zariadenia skládky odpadov a uplatneniu riadne schváleného technologického postupu skládkovania odpadov. 
O vlastníckych a užívateľských právach VPS – Liptovský Mikuláš v kontexte práv PS Veterná Poruba sú oprávnené rozhodovať iba súdy a nie „partizánske“ akcie. 

Apropo, ak by podobný postup, aký zvolilo Pozemkové spoločenstvo Veterná Poruba uplatnili majitelia nevysporiadaných pozemkov pod štátnymi cestami, bytovými domami, školami, tzv. strategickými investíciami ... do 3 dní by došlo k absolútnemu rozvratu spoločenského systému. 

 
Mýtus č. 5: O jednoznačnej politickej zodpovednosti 

Nie je pravda.

Situácia, ku ktorej došlo na skládke TKO Veterná Poruba je výsledkom veľmi zlých politických a riadiacich rozhodnutí, ktorých časť bola realizovaná súčasným primátorom mesta Liptovský Mikuláš MUDr. Alexandrom Slafkovským v minulosti.

Prvotnú zmluvu o nájme pozemkov medzi PS Veterná Poruba a mestom Liptovský Mikuláš v roku 2005 podpísal terajší primátor mesta Liptovský Mikuláš MUDr. Alexander Slafkovský s plným vedomím všetkých následných konzekvencií, ktoré takto formulovaná a termínovaná zmluva môže priniesť.

Podľa informácií, ktoré zazneli v zázname z mimoriadneho zasadania MsZ v Liptovskom Mikuláši dňa 17.3.2010 je známe:

- JUDr. Hliničanová k článku 6 ods. 3) nájomnej zmluvy: „... je to chyba v nájomnej zmluve ... zmluvu pripravoval Ing. Dušan Grešo ...“

Ako je možné, že zmluvu pripravuje osoba bez právnického vzdelania?
Ako je možné, že zmluva prešla právnym oddelením mesta Liptovský Mikuláš?
Ako je možné, že takúto zmluvu podpísal primátor mesta Liptovský Mikuláš?

Podľa výkladu JUDr. Hliničanovej ustanovenia nájomnej zmluvy, ktoré idú nad rámec zákonov (čl. 6 ods. 3 – vlastník pozemkov bude zodpovedný za uzatvorenie skládky) a povinností determinovaných inými zákonmi, nemôžu platiť (sú neplatné).

Podľa právnikov s ktorými tento výklad konzultovalo OZ TATRY, nie je tento výklad vždy relevantný. Citujem: „ak sa niekto slobodne a vážne rozhodne na seba zobrať bremeno nad rámec akéhokoľvek platného zákona, nie je to v rozpore so žiadnym zákonom.“ 

Ďalej, mesto Liptovský Mikuláš od roku 2005 vedelo, že zmluva s PS Veterná Poruba končí v roku 2010, nikto sa však touto situáciou intenzívne nezaoberal.

V predmetnom období plnil vo VPS - Liptovský Mikuláš Ing. Milan Kružliak funkciu námestníka riaditeľa a zároveň mal na starostí problematiku odpadového hospodárstva v meste.

Ak mestské zastupiteľstvo konštatovalo, že súčasná situácia so skládkou TKO Veterná Poruba bola podcenené, neriešená .... že existuje problém s ekonomikou VPS – Liptovský Mikuláš ..., tak pokladáme za politický veľmi priehľadné a nezodpovedné vzťahovanie kompletnej zodpovednosti na vtedajšieho riaditeľa VPS – Liptovský Mikuláš Ing. Dušana Greša.

Kompetencie Ing. Kružliaka boli jasne vymedzené, mal plné právo – ako pracovník užšieho vedenia VPS a aj ako občan mesta - predkladať návrhy, pripomienky, postrehy, upozornenia ... Prečo Ing Kružliak neavizoval problémy na skládke TKO Veterná Poruba? Prečo nenavrhol zvýšenie odvodu do účelovej rezervy zo 4,49 € /t na 10,00 € / tonu, nakoľko sa nedalo automatický predpokladať predlženie nájomnej zmluvy zo strany PS Veterná Poruba?

Jeho politická nominácia do vedenia mesta Liptovský Mikuláš, spojená so stranou KDH, je preto zjavná a nereflektuje výsledky práce, ale len výsledky koaličných rozhovorov. Ing. Milan Kružliak môže byť vynikajúci a vysoko morálny človek, pozície v akejkoľvek funkcii sa však majú odvíjať a obsadzovať v závislosti od iných parametrov výberu.

Ing. Kružliak na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 17.3.2011 konštatoval: „... rokovania zo strany mesta systémom buldozéru ...“. Koho na tento fakt upozornil, čo urobil pre riešenie na osobnej úrovni, ako mobilizoval vo veci občanov?

Ďalej, zákon o obecnom zriadení umožňuje poslancom mestského zastupiteľstva, členom komisií pri MsZ vykonávať kontrolnú činnosť. 

Ako s týmto právom poslanci mesta a členovia komisií naložili vo volebnom roku 2006 – 2010? 

Je tragikomické sledovať poslancov zvolených na obdobie rokov 2010 – 2014, ktorí boli poslancami aj v predchádzajúcom volebnom období, ako „objavujú“ problémy, ktoré im štyri roky ležali pred nosom.

Komisia zdravia a životného prostredia MsZ sa ani raz v rokoch 2006 – 2010 nezaoberala „problémami na skládke TKO Veterná Poruba“ spojené s majetkovými právami, nakoľko nikto takéto problémy neavizoval, nepredložil na rokovanie ... 

OZ TATRY preto konštatuje, že ide o ukážkový príklad zlyhania konkrétnych ľudí na konkrétnych pracovných miestach v politických funkciách, zlyhanie volených, samosprávnych a riadiacich orgánov mesta Liptovský Mikuláš.

Mýtus č. 6: Ak nepodpíšeme zmluvu, na skládku sa nedostaneme
 
Aj po nepodpísaní novej zmluvy medzi PS Veterná Poruba a mestom Liptovský Mikuláš, by PS Veterná Poruba muselo prevádzkovateľovi skládky umožniť vstup na skládku za účelom pokračovania technologického procesu – uzatvorenie skládky KO.

Tento technologický proces spočíva aj v dosiahnutí určitého tvaru skládky, a to aj navážaním ďalšieho odpadu, a vytvorení predpísaných izolačných vrstiev. Okrem toho, skládka KO musí byť monitorovaná 30 rokov, čo predpokladám nebude robiť PS Veterná Poruba.

Žiadny súd v tejto krajine by PS Veterná Poruba nezbavil zodpovednosti za prípadné škody vzniknuté prerušením technologického procesu. 

Mýtus č. 7: Kvalita Návrhu na uznesenie – „Správa k návrhu nájomnej zmluvy medzi mestom Liptovský Mikuláš a Pozemkovým spoločenstvom Veterná Poruba“

Predkladacia správa je konštatačná, bez alternatív, plniace presné politické zadanie.

- Správa len konštatuje stav, neponúka žiadne iné riešenie (varianty) okrem podpísania zmluvy s PS Veterná Poruba.

- Správu predkladal Ing. Jozef Klepáč, poverený riaditeľ VPS – Liptovský Mikuláš a uchádzač o miesto riaditeľa v prebiehajúcom výberovom konaní, čo pokladáme za jasný stret záujmov. 

Správa konštatuje, že na uzavretie skládky TKO Veterná Poruba je potrebných 2 mil. €, pričom stav na účte účelovej finančnej rezervy je 754 621,72 € a potreba vytvárania rezervy z každej tony odpadu vo výške 10 €. Od roku 2002 sa odvádzalo z každej tony uloženého odpadu 4,49 €, pričom súčasnému viceprimátorovi tento fakt nevadil. Okrem toho, ako chce mesto Liptovský Mikuláš zabezpečiť zvýšenie účelovej rezervy z 10 €/t bez toho, aby neporušilo obsah petície „Nie drahším smetiam“, ktorú iniciovalo súčasné politické vedenie mesta ako akt protestu proti transformácii VPS - Liptovský Mikuláš? Podľa informácií z MZ zo dňa 17.3.2011 má byť toto zvýšenie saturované zvýšením odvodu VPS – Liptovský Mikuláš z každej tony uloženého odpadu, čo následne zníži ziskovosť VPS – Liptovský Mikuláš. To je však v rozpore s tvrdením vedenia mesta po nástupe, že VPS – Liptovský Mikuláš je v katastrofálnom finančnom stave.

- Celková oplotená plocha skládky je 74 502 m², Pozemkové spoločenstvo Veterná Poruba vlastní 21 947 m² (29,5 %). Návrh zvýšenia nájomného v zmluve je z 1 SK (0,03 €)/m²/rok na 0,50 € (cca 15 Sk), čo sa vzťahuje k predmetným 29,5 % plochy pozemkov. Následne budú všetci ostatní majitelia pozemkov žiadať navýšenie nájomnej sumy. Aká je ekonomická kalkulácia mesta Liptovský Mikuláš vo vzťahu k rozpočtu mesta? Ako chce mesto Liptovský Mikuláš zabezpečiť, aby neporušilo obsah petície „Nie drahším smetiam“, ktorú iniciovalo súčasné politické vedenie mestav čase, keď bolo v opozícii?  

Mýtus č. 8: O dobrej nájomnej zmluve

Sú zmluvy, ktoré sa nepodpisujú ani v krajnej núdzi a zmluva medzi PS Veterná Poruba a mestom Liptovský Mikuláš medzi takéto zmluvy jednoznačne patrí. 

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka má účastník zmluvy právo od nej odstúpiť ak ju uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Účastník má teda aj právo nezobrať na seba nevýhodné záväzky a skrývať sa pritom za občanov. Záznam z mestského zastupiteľstva zo 17.3.2010 je jednoznačným dôkazom toho aké dôvody a aký časový rámec determinoval hlasovanie poslancov MsZ. Žiadny poslanec MsZ by na osobnej úrovni – vo firemnom či civilnom živote - takúto zmluvu (nájomnú zmluvu, zmluvu o diele, hypotéku ...) nepodporil, ako kolektívny orgán – MsZ, nenesúc na svojich bedrách riziko žiadnych osobných priamych či nepriamych škôd, teraz či v budúcnosti, pokojne zahlasoval za občanov bez občanov. 

Nájomná zmluva medzi mestom Liptovský Mikuláš a PS Veterná Poruba:

- Je uzatvorená do 31.10.2014, čiže je vymedzené volebným obdobím primátora mesta. Opäť nerieši budúce konzekvencie, iba odsúva riešenie.

Je potrebné uviesť, že aj keby v tejto chvíli začali všetky procesy spojené s vybudovaním novej skládky odpadov, existovala pre takúto stavbu vhodná lokalita a disponibilné finančné zdroje a nevznikli by žiadne komplikácie (nesúhlas vlastníkov pozemkov, zapojenie sa občianskych iniciatív do posudzovania), procesy spojené so skládkou odpadov trvajú 3 až 5 rokov.

Okrem toho, nielen v SR ale v celej EÚ významne klesá občianska akceptácia výstavby nových skládok odpadov a spaľovní odpadov s nízkou priadnou hodnotou (účinnosť zariadenia), koncepcie EÚ predpokladajú absolútny útlm investícií do týchto zariadení, v zmysle novej hierarchie odpadového hospodárstva (zneškodňovanie odpadov skládkovaním = posledné miesto v hierarchii). 

Všetko ostatné, aj vzhľadom k smernici Rady 1999/31 ES o skládkach odpadu, vzhľadom k oficiálnemu postoju EÚ k otváraniu nových skládok odpadov v európskom priestore, vzhľadom k hroziacej žalobe voči SR za vysokú mieru zneškodňovania odpadov skládkovaním (cca 81 %) a nízku mieru zhodnocovania ... vyplýva iba z právnej nevedomosti poslancov MsZ. 

- Poplatok za nájom pozemkov sa navyšuje z 1 Sk (0,03 €/m²) na 15 Sk (0,50 €/m²). Pokiaľ by bola nájomná zmluva z roku 2005 kvalitná, už vtedy by riešila valorizáciu nájomnej ceny napr. o infláciu. Treba podotknúť, že trhová kúpna cena predmetných pozemkov sa v roku 2007 pohybovala okolo 15,00 €/m². 

- Článok VI. Zmluvy priznáva PS Veterná Poruba práva, ktoré prislúchajú len orgánom štátu a odborne spôsobilým osobám (KÚŽP, OÚŽP, SIŽP).

- Zmluva narába s právne irelevantnými pojmami – „likvidácia odpadov“, „problematická skládka odpadov“.

- Pokuty v čl. VI. ods.4) až 9) demaskujú skutočný záujem PS Veterná Poruba.

Zmluvné pokuty v nájomnej zmluve, aj keď v teoretickej rovine, uzatvorenej medzi PS Veterná Poruba a mestom Liptovský Mikuláš sú neadekvátne spoločenskému postaveniu zmluvných strán a účelu nájomnej zmluvy. 

K výške zmluvných pokút sú v SR a ČR vydané desiatky právnych výkladov a rozhodnutí, napr. FUTEJ&Partners s.r.o., Bratislava – „Primeraná výška zmluvnej pokuty“ (http://www.futej.sk/data/sky/Pr%E1vne%20inform%E1cie%20a%20anal%FDzy/Primeran%E1%20v%FD%9Aka%20zmluvnej%20pokuty.pdf).

- Čl. VI. determinuje práva tretích strán v budúcnosti a obmedzuje právo mesta Liptovský Mikuláš uzatvárať akékoľvek zmluvy slobodne, na základe dohody ... čo je podľa nás v rozpore s Ústavou SR a so zákonom o obecnom zriadení. Nakoľko v predmetnom čl. VI ods. 9) „nájomnej zmluvy“ nie sú vymenované katastrálne čísla susediacich pozemkov, zmluva umožňuje voľný výklad (tak ako zmluva z roku 2005 za ktorú dnes už akosi nikto nenesie zodpovednosť) a môže blokovať akékoľvek činností mesta vo všetkých k. ú. susediacich s k. ú. Veternej Poruby. Zákaz budovania skládky v k. ú. obce Smrečany blokuje napr. čo i len teoretické vybudovanie skládky TKO „Dolinky“, ktorá je podľa nás jednou z posledných (ak nie posledná) geologický, hydrologický ... vhodnou lokalitou pre umiestnenie takéhoto zariadenia.

Mýtus č. 9: Do 31.10.2014 sa nájde „iné riešenie“ pre zneškodňovanie odpadov 

Aké? Toto sú fakty: 

- Mesto Liptovský Mikuláš je podľa tvrdenia súčasného vedenia mesta Liptovský Mikuláš vysoko úverovo zaťažené a v štádiu razantných opatrení na strane výdavkovej. Investície do akýchkoľvek technológií vybudovaných na „zelenej lúke“ sa rádovo pohybujú v miliónoch eur.

- Mesto bude hľadať možnosť „strategického partnera“ potom, čo v opozícii nesúhlasilo s transformáciou VPS – Liptovský Mikuláš (výhrady k transformácií malo aj OZ TATRY). Je potrebné si uvedomiť, že potenciálni partneri sú len nadnárodné spoločností s vlastnou obchodnou stratégiou, ktorá prináša výhody a nevýhody.

- Plazmový reaktor:
 
Základom plazmového splynovania odpadu je plazmový oblúk, v ktorom sa plazmový plyn (argón, dusík, vzduch a pod.) prechádzajúci horákom v elektrickom poli vysokej intenzity transformuje na plazmu s teplotou niekoľko tisíc stupňov Celzia.

Zneškodňovanie odpadov v plazmovom reaktore má nasledujúce výhody:

- V plazmovom reaktore je možné splynovať tuhé a kvapalné odpady priamo bez zložitejších úprav.

- Pri vysokých teplotách pomocou UV žiarenia a chemicky aktívnej termálnej plazmy sa dosiahne vysokoúčinný rozklad toxických zlúčenín typu PCB, PCDD, PCDF a ďalších zlúčenín na jednoduché molekuly.

- Plynným produktom pyrolýzy je vysokohorľavý plyn s relatívne malým objemom ale s vysokým obsahom vodíka a oxidu uhoľnatého, ktorý sa dá po jednoduchom vyčistení využiť v kogeneračných jednotkách na výrobu elektrickej a tepelnej energie.

- Spaliny odvádzané z kogeneračnej jednotky do ovzdušia neobsahujú žiadne škodliviny a spĺňajú požadované emisné limity.

- Tuhé a kvapalné produkty pyrolýzy, ktorých objem nepresahuje viac ako 2 hm.% pôvodného objemu sú úlety s obsahom prchavých kovov a ich zlúčenín, kovová zliatina a inertná ekologicky nezávadná troska, ktorá sa dá využiť v stavebníctve. Úlety a kovová zliatina sa môžu spracovať v hutníckych závodoch ako druhotná surovina.

- Jednoduchšia konštrukcia a obsluha zariadenia ako zariadenia spaľovní, s čím súvisia nižšie investičné a prevádzkové náklady.

- Likvidácia odpadov v plazmovom reaktore je prakticky bezodpadová technológia s minimálnym vplyvom na životné prostredie.

Nevýhoda tejto technológie je vysoká energetická náročnosť, ktorá sa dá čiastočne eliminovať využívaním energie spalín v kogeneračných jednotkách a cena.

Pýtam sa preto, kde videli poslanci MsZ inštaláciu plazmového reaktora v komunálnej sfére?

- Nová skládka odpadov:

Nakoľko v predmetnom čl. VI ods. 9) „nájomnej zmluvy“ nie sú vymenované katastrálne čísla susediacich pozemkov, zmluva umožňuje voľný výklad (tak ako zmluva z roku 2005 za ktorú dnes už akosi nikto nenesie zodpovednosť) a môže blokovať akékoľvek činností mesta vo všetkých k. ú. susediacich s k. ú. Veternej Poruby. Zákaz budovania skládky v k. ú. obce Smrečany blokuje napr. čo i len teoretické vybudovanie skládky TKO „Dolinky“, ktorá je podľa nás jednou z posledných (ak nie posledná) geologický, hydrologický ... vhodnou lokalitou pre umiestnenie takéhoto zariadenia.

Je potrebné taktiež uviesť, že aj keby v tejto chvíli začali všetky procesy spojené s vybudovaním novej skládky odpadov, existovala pre takúto stavbu vhodná lokalita a disponibilné finančné zdroje a nevznikli by žiadne komplikácie (nesúhlas vlastníkov pozemkov, zapojenie sa občianskych iniciatív do posudzovania), procesy spojené so skládkou odpadov trvajú 3 až 5 rokov.

Okrem toho, nielen v SR ale v celej EÚ významne klesá občianska akceptácia výstavby nových skládok odpadov a spaľovní odpadov s nízkou priadnou hodnotou (účinnosť zariadenia), koncepcie EÚ predpokladajú absolútny útlm investícií do týchto zariadení, v zmysle novej hierarchie odpadového hospodárstva (zneškodňovanie odpadov skládkovaním = posledné miesto v hierarchii). 

Všetko ostatné, aj vzhľadom k smernici Rady 1999/31 ES o skládkach odpadu, vzhľadom k oficiálnemu postoju EÚ k otváraniu nových skládok odpadov v európskom priestore, vzhľadom k hroziacej žalobe voči SR za vysokú mieru zneškodňovania odpadov skládkovaním (cca 81 %) a nízku mieru zhodnocovania ... vyplýva iba z právnej nevedomosti poslancov MsZ. 

K tomu to všetkému sa mestu Liptovský Mikuláš ako bumerang vráti dlhodobé neriešenie situácie s nakladaním s biologicky rozložiteľným odpadom - problém so zhodnocovaním biologicky rozložiteľných odpadov, tak ako to ukladá Vládou SR prijatá „Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky“ (podľa článku 5(1) smernice Rady 1999/31 ES o skládkach odpadov)

Súčasné nakladanie mesta Liptovský Mikuláš s tzv. zeleným odpadom je na hrane zákona, ak nie za ním.

Napriek tomu, že sa v meste dlhodobo proklamuje „existencia kompostoviska“, žiadny obyvateľ mesta nevidel ani jeden kilogram kompostu.
 
Aj pri vytváraní „Zelenej oázy pri vode“ v roku 2010 sme boli nútení zeminu voziť zo skrývky realizovanej pri budovaní polyfunkčného ihriska pri ZŠ Janka Kráľa a mulčovací materiál sme kupovali od Semenolesu. Ak by kompost resp. akýkoľvek záhradnícky substrát vzniknutý zhodnotením zeleného odpadu mesta existoval, predpokladám, že by bol k dispozícii, najmä ak sa na zákazke podieľali aj VPS – Liptovský Mikuláš. 

Mesto Liptovský Mikuláš nemá žiadnu stratégiu podpory domáceho kompostovania, rozvoja komunitného kompostovania a komunálneho kompostovania. 

Mesto Liptovský Mikuláš, pri súčasnom zbere vyše 1 600 t zeleného odpadu za rok, s perspektívou povinného zberu kompletného sortimentu BRO stanovenú „stratégiou“ od roku 2013, nedokázalo projektovo pripraviť a finančne vykryť výstavbu kompostárne (fermentačnej jednotky, bioplynovej stanice). Minimálne 5 – 6 rokov mesto balansuje na neschopnosti prijať politické rozhodnutie o tom, o aký typ zariadenia pôde, kde bude zariadenie situované resp. predložiť inú koncepciu (stratégiu) nakladania s BRO. Ako si začne plniť ďalšie zákonné povinností v priebehu cca 30 mesiacov bez významných investícií?

Mesto Liptovský Hrádok, s 20 %-tami zbieraného objemu zeleného odpadu v porovnaní s Liptovským Mikulášom, túto technológiu už vlastní, a nielen to. úspešne štartuje projekt zberu BRO, ktorého súčasťou je subdodávka vyše 1 000 ks 120 a 240-litrových nádob na triedenie BRO pre občanov a firmy.


Mýtus č. 10: Robíme to pre občanov, s občanmi …

Nie je pravda.

Občania mesta Liptovský Mikuláš nemali informácie o nájomnej zmluve, ktoré sa chystalo mesto Liptovský Mikuláš podpísať, neboli informovaní o zložitosti situácie, neboli zapojení do žiadneho verejného procesu rozhodovania …

„Nájomnú zmluvu“ schválila najprv Rada mesta až potom bola táto predložená do Komisie životného prostredia a zdravia MsZ. Rozhodnutie Rady mesta determinovalo rozhodnutie komisie, a to ešte pri neúčasti značnej časti členov komisie. 

To, že členmi komisií sú osoby, ktoré sú členmi Rady mesta a zároveň poslancami MsZ je absolútnym výsmechom občanom mesta a dôkazom toho, že komisie sú viac politickým než poradným a iniciujúcim orgánom mesta, tak ako to definuje a predpokladá zákon o obecnom zriadení. Už Ing. Jánovi Blcháčovi som navrhoval, aby komisie MsZ boli zostavené s iniciatívnych občanov, ktorí majú o tému záujem a ktorí veciam odborne rozumejú, a nie v prevažnej miere s poslancov, ktorí hlasujú podľa politických pokynov a pracovníkov príspevkových a rozpočtových organizácií, ktorí hlasujú tak, aby nebolo ohrozené ich pracovné miesto. V demokratickej spoločnosti, nie slovenského typu, sa Rada mesta a MsZ neobáva odbornej oponentúry angažovaných občanov, ale práve naopak, vytvára materiálne, technické, finančné a logistické podmienky pre možnosť takejto oponentúry.

MsZ rozhodovalo v časovom strese, bez množstva relevantných informácií ... na základe dojmov a „myslím si“ a podporilo nájomnú zmluvu, ktorá môže byť v demokratickom prostredí len veľmi ťažko prijatá „slobodne a vážne“.

Domnievam sa, že o takejto vážnej zmluve, za podmienok v akých bola prijatá, malo o nej rozhodnúť referendum občanov mesta a nie 22 prítomných poslancov.

Ako člen Komisie životného prostredia a zdravia mesta Liptovský Mikuláš som navrhoval, za všeobecného pobavenia poslancov súčasnej mocenskej garnitúry, nasledovné::

- Aby primátor mesta Liptovský Mikuláš MUDr. Alexander Slafkovský vystúpil v mimoriadnom spravodajstve TV Liptov a informoval obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš o vzniknutej situácii. V tejto súvislosti požiadal obyvateľov mesta o dôsledné triedenie odpadov, aby sa významne znížilo jeho množstvo a inicioval dôslednú kontrolu tejto činností. 

- Urýchlil výstavbu novej separačnej haly a linky o ktorej sa hovorí od roku 2008.

- Inicioval rokovania s inými súkromnými spoločnosťami, ktoré prevádzkujú skládky komunálnych odpadov.

- Kauzu odstúpil právnikom, ktorí sa zaoberajú environmentálnym a nie všeobecným právom (túto možnosť som v komisii navrhoval už pred 2 mesiacmi).

Mýtus č. 11: Obec Veterná Poruba neexistenciou skládky TKO na jej území prestane vytvárať odpady

To, že sa obec Veterná Poruba rozhodla ukladať svoje odpady na inú skládku, než skládku TKO Veterná Poruba, je jej legitímnym rozhodnutím. Prestala však vytvárať odpady? Samozrejme, že nie. Urobila iba to, že pre obec vizuálne viditeľný problém – skládku vo vlastnom k. ú. vymenila za skládkovanie odpadov v k. ú. inej obce. Odpady nezmizli, iba sa presunuli. 
 
Problémom väčšiny Slovákov je neschopnosť dospieť k pochopeniu toho, že odpady vysypaním ich vlastného smetného koša miznú iba z dohľadu ich očí, nemiznú fyzický. Títo ľudia odpadovo kolonizujú iné katastrálne územia, kde sa odpady každý deň skládkujú resp. spaľujú.

Podľa „Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2009“ (http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2009-sk/Sprava_2009.pdf): „ ... V roku 2009 vzniklo v SR celkom 1 745 494,06 t komunálnych odpadov (KO), v prepočte cca 332 kg KO na obyvateľa. ... V roku 2009 bolo dominantnou činnosťou nakladania s KO skládkovanie s 81,8 % podielom. ... energetické zhodnocovanie cca 6,8 %, recyklácia a kompostovanie cca 5,3 % a recyklácia alebo spätné získavanie anorganických materiálov cca 2,1 % ...“ 
 
Zhrnuté a podčiarknuté: Slovenské odpadové hospodárstvo je postavené na vyše 80 %-nom skládkovaní odpadov a malom podiele spaľovania odpadov, mizernej miere triedenie odpadov a kompostovania, zanedbateľnom uplatňovaní prístupov predchádzania vzniku odpadov a znovupoužívania.

Väčšina občanov nechce vo vlastnom k. ú. skládku odpadov a ani spaľovňu odpadov, nechce však ani rozmýšľať nad tým, ako minimalizovať množstvo vlastného odpadu. Väčšina občanov si naivne myslí, že nekonaním sa problém sám od seba akosi vyrieši, prípadne ho vyriešia „za to platení ľudia.“ 

Nevyriešia, a to z niekoľkých dôvodov: Aj tie najdokonalejšie programy odpadového hospodárstva (poznámka: SR v tejto chvíli nemá platný POH na roky 2011 - 2015) sú principiálne závislé od slušnosti každého z nás, od schopností vykonávať, priam rituálne, spoločenský prospešné činností – napr. triediť a kompostovať odpad. Je potrebné si pritom uvedomiť, že iba mála časť týchto návykov sa dá vynucovať represívnymi opatreniami, ktoré sú veľmi nákladné, spoločenský frustrujúce a v bežnej praxi minimálne vykonávané. Pre uplatňovanie väčšiny represívnych opatrení neexistuje na národnej i miestnej úrovni akákoľvek politická vôľa, finančné krytie a ani operatívne plány. Represia je totiž skoro vždy cestou k nezvoleniu v budúcom funkčnom období. Ľud tejto krajiny vždy miloval a miluje rozdávajúcich a hladkajúcich populistov než politikov uplatňujúcich zákony krajiny na celoštátnej či miestnej úrovni. 

Čas však plynie a problém sa prehlbuje. Kým ešte v roku 1992 bolo na Slovensku povolených 686 skládok odpadov, k 31.12.2009 ich bolo 136 (z toho 106 na TKO, http://enviroportal.sk/spravy-zp/zoznam-sprav?typ=1), pričom značnej časti končí životnosť (úložná kapacita) v horizonte roku 2020 (napr. zoznam na http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100285/skladky-odpadov.aspx).

Smernica Rady 1999/31/ES z 26.4.1999 o skládkach odpadov predpokladá zníženie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky komunálneho odpadu o 25 % do roku 2010, 50 % do roku 2013, 65 % do roku 2020 oproti referenčnému obdobiu 1995 a EÚ taktiež požaduje od SR významné zníženie množstva akýchkoľvek odpadov ukladaných na skládky odpadov.

Smernica o odpadoch z roku 2008, zatiaľ nezáväzné, odporúča vládam členských krajín EÚ vytvoriť do roku 2020 podmienky pre recykláciu aspoň 50 % komunálneho odpadu z domácností a aspoň 70 % stavebného odpadu, a to uplatnením nasledovnej hierarchie v odpadovom hospodárstve: predchádzanie vzniku odpadov, znovupoužívanie, triedenie odpadov pre recykláciu a kompostovanie, energetické zhodnocovanie odpadov, skládkovanie odpadov. Skládkovanie odpadov je v hierarchii až na poslednom mieste.

Čo s tým ideme robiť okrem hľadania výhovoriek?

Neznáma č. 1: Obchodná politika Verejnoprospešných služieb – Liptovský Mikuláš 

Ing. Dušan Vinčúr poukázal počas rozpravy MsZ na to, že Verejnoprospešné služby - Liptovský Mikuláš získajú odpad umiestniteľný na skládke odpadov TKO Veterná Poruba z „iného prístupu“ k podnikateľskej činností. Tento názor pokladám za správny, ale nakoľko v tomto prípade nejde o obchodovanie s bežnými komoditami či službami, je potrebné si uvedomiť, že hospodársky výsledok VPS – Liptovský Mikuláš je determinovaný viacerými aspektami (zákonnými, trhovými, personálnymi).
„Správa k návrhu nájomnej zmluvy medzi mestom Liptovský Mikuláš a PS Veterná Poruba“, uvádza, že v rokoch 2011 až 2014 sa na skládku TKO Veterná poruba uloží 125 000 t odpadov. Toto číslo pokladáme za nereálne, pokiaľ sa:

1) Mesto Liptovský Mikuláš nerozhodlo ísť proti samotnému systému triedeného zberu odpadov, jeho doterajšej logistike, výsledkom dosiahnutým veľmi náročnou osvetovo- propagačnou činnosť, ktorých finančné a logistické bremeno nieslo na pleciach, od roku 2005, predovšetkým OZ TATRY. OZ TATRY sa preto nebude nečinne pozerať na to, ako sa podprahovo vysiela k občanom signál „Skládkovať odpady je pre mesto výhodné!“, to si totiž odniesli občania ako hlavný „leith motív“ zo sledovania 4 hodinového záznamu z mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva. Mieru poškodenia ochoty ľudí odpad triediť, týmto záznamom a vyjadreniami poslancov, ukáže až čas. 

2) Obchodná politika Verejnoprospešných služieb – Liptovský Mikuláš nebude orientovať k vyzývaniu podnikateľských subjektov na porušovanie platných zákonov SR, napr. zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Všetky podnikateľské subjekty v SR sú totiž povinné predovšetkým odpad minimalizovať, potom zhodnocovať vo vlastnej réžií, ak to nevedia, zhodnocovať prostredníctvom iného subjektu a až na konci hierarchie je zneškodňovanie odpadov (skládkovanie, spaľovanie resp. iné fyzikálno – chemické spracovanie).

Podľa § 3 zákona o odpadoch je zneškodňovanie odpadov, medzi ktoré patrí aj skládkovanie odpadov, na poslednom mieste v cieľoch (hierarchii) odpadového hospodárstva SR (§ 3). 

Aj akýkoľvek podnikateľský subjekt sa musí riadiť platným zákonom o odpadoch a príslušným VZN obce (§ 39 ods. 5, v meste Liptovský Mikuláš je to „VZN č. 7/2005/VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností, ktoré je už svojim „duchom“ dávno prekonané).

V tejto chvíli je zákonom taktiež stanovená povinnosť triediť plasty, papier, sklo a kovy (§ 39 ods. 14). 

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba zriadená pre podnikanie produkuje viac než 10 t ostatných odpadov (tu patria a komunálne odpady) alebo viac než 1 t nebezpečných odpadov musí mať spracovaný vlastný Program odpadového hospodárstva (§ 6 ods. 1) a tento musí byť v súlade s cieľmi odpadového hospodárstva SR (§ 3) a Programom odpadového hospodárstva SR (POH SR pre roky 2006 až 2010 vypršal k 31.12.2010, nový sa pripravuje, to však nedeterminuje legálnosť nezákonného konania).

Držiteľ odpadu (teda aj firma) je povinná odpady zhodnotiť, ak ich nevie zhodnotiť sama ponúknuť ich na zhodnotenie niekomu inému ... a až potom uvažovať o zneškodnení (§ 19 ods. 1 písm. d) a e).

§ 3
Účel a ciele odpadového hospodárstva

(1) Účelom odpadového hospodárstva je
a) predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich tvorbu najmä
1. rozvojom technológií šetriacich prírodné zdroje,
2. výrobou výrobkov, ktorá rovnako ako výsledné výrobky čo možno najmenej zvyšuje množstvo odpadov a čo možno najviac znižuje znečisťovanie životného prostredia,
3. vývojom vhodných metód zneškodňovania nebezpečných látok obsiahnutých v odpadoch určených na zhodnotenie,
b) zhodnocovať odpady recykláciou, opätovným použitím alebo inými procesmi umožňujúcimi získavanie druhotných surovín, ak nie je možný alebo účelný postup podľa písmena a),
c) využívať odpady ako zdroj energie, ak nie je možný alebo účelný postup podľa písmena a) alebo b),
d) zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, 11) ak nie je možný alebo účelný postup podľa písmena a), b) alebo c).

(2) Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s elektroodpadom je dosiahnuť, aby množstvo elektroodpadu z domácností odovzdaného do systému spätného odberu (§ 54a ods. 17) a oddeleného zberu dosiahlo v priemere aspoň štyri kilogramy na jedného obyvateľa za rok.

(3) Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s použitými prenosnými batériami a akumulátormi je dosiahnuť zberový podiel (§ 48a ods. 19) najmenej 25% do 26. septembra 2012 a 45% do 26. septembra 2016.

§ 6
Program pôvodcu odpadu a program obce

(1) Pôvodca odpadu, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou-podnikateľom a produkuje ročne viac než jednu tonu nebezpečných odpadov alebo 10 ton ostatných odpadov, vypracúva vlastný program. Povinnosť pôvodcu odpadu vypracovať program plní pre komunálne odpady, ako aj pre odpady z bežných udržiavacích prác
zabezpečovaných fyzickou osobou 14) v rozsahu do jedného m3 ročne od jednej fyzickej osoby (ďalej len "drobné stavebné odpady"), obec, na ktorej území tieto odpady vznikajú. Povinnosť pôvodcu odpadu vypracovať program plní pre odpady vznikajúce pri servisných prácach, čistiacich prácach alebo udržiavacích prácach vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke 14a) alebo inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce vykonávajú. Pôvodcovia odpadov, ktorí vypracúvajú program podľa tohto zákona, sa môžu dohodnúť navzájom alebo spolu s obcou na vypracovaní spoločného programu.


§ 19
Povinnosti držiteľa odpadu

(1) Držiteľ odpadu je povinný

d) zhodnocovať odpady pri svojej činnosti; odpad takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému,
e) zabezpečovať zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich zhodnotenie,

§ 39
Nakladanie s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi

(5) Pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je povinný nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce. Tiež je povinný

a) zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci,
b) užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci,
c) ukladať komunálne odpady alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

(14) Obce sú povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla; tým nie je dotknutá povinnosť obce podľa odseku 3 písm. b).

(15) Obec je povinná separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa stratégie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou Slovenskej republiky. (Schválená Vládou SR pod hrozbou žaloby zo strany EK dňa 20.12.2010)

Poznámka č. 1: V súvislosti s § 39 ods. 5) zákona o odpadoch už dlhodobo poukazujeme na neochotu mesta, inštitúcií mesta, mestských poslancov vykonávať kontrolnú činnosť občanov, fyzických osôb zriadených na podnikanie a právnických osôb, ktorá by zvýšila mieru triedenia a mieru vážností VZN č. 7/2005/VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností. Podľa citovaného VZN, čl. 10), kontrolnými orgánmi tohto VZN sú:

- Mestská polícia,
- poverení pracovníci mestského úradu,
- príslušné orgány štátnej správy v rozsahu svojich kompetencií,
- komisia zdravia a životného prostredia pri MsZ
- poslanci MsZ,
- iné osoby poverené primátorom mesta.

Ako je potom možné, že firmy vyvážajú na skládku TKO Veterná Poruba odpady s povinnou separáciou určenú zákonom? Ako je možné, že auto s nevytriedeným odpadom prejde bránou skládky TKO Veterná Poruba? Ako je možné, že firmy realizujúce rôzne stavebné činností v meste nerešpektujú platný zákon o odpadoch? Ako je možné, že nevieme kontrolovať triedenie odpadov ani v ľahko kontrolovateľnom systéme rodinných domov (každý má vlastnú nádobu, je známy harmonogram vývozov ...)? Všetky opatrenia boli niekoľkonásobne písomne predložené predchádzajúcemu primátorovi mesta. 

Prístup Liptovského Mikuláša k odpadovému hospodárstvu, kontrolnej činnosti ... najlepšie dokumentuje fakt, že listom z dňa 7.1.2011 sme vyzvali odd. životného prostredia a poľnohospodárstva MÚ a Mestskú políciu - Liptovský Mikuláš o kontrolu výkonu VZN o odpadoch ... podnikateľskými subjektami, a to na základe tejto reakcie podnikateľa pod verejne publikovaným článkom:

5.1.2011 o 1:10 hod.

Nafasoval jsem dvě umělohmotné nádoby, jednu a na plasty a jednu na papír a začal je poctivě plnit. Když byly plné tak jsem čekal, že je někdo vyprázdní. Jaké bylo mé překvapení když mi sdělili, že si je musím vyprazdňovat sám. Od té doby neseparuji. Nemám totiž to čím vozit a tak to posílám na skládku do Veternej Poruby. Je to hnus ale co nadělám.

K dnešnému dňu – 23.3.2011 – nedostalo OZ TATRY žiadnu informáciu o plnení tejto požiadavky, vyplývajúcej mestu a mestskej polícii z platných zákonov SR.

OZ TATRY môže začať realizáciu kontrolnej činnosti vo vlastnej réžii, ale jej dôsledkom môžu byť stovky návrhov na priestupkové konanie voči fyzickým a právnickým osobám na území mesta, ktoré odovzdáme v podateľni mestského úradu. 
Podobnú situáciu sme zažili v problematike nelegálnych skládok odpadov v SR vo vzťahu k práci obvodných úradov životného prostredia, kde dlhodobé ignorovanie našich upozornení (od roku 2002) viedlo k strate našej trpezlivosti a k tomu, že v súčasnosti sú voči jednotlivým OÚŽP vydané desiatky upozornení prokurátora, dvaja prednostovia OÚŽP boli od novembra 2010 odvolaní, niekoľko ľudí čelí trestnému stíhaniu pre marenie úlohy verejným činiteľom a systémovým nekonaním OÚŽP vo veci sa ide už zaoberať Generálna prokuratúra SR a časť veci rieši vo vzťahu k SR už Európska komisia .

Ideme touto cestou? Je tom na rozhodnutí mesta, ale pre nás sa čas čakania, ignorovania, hľadanie výhovoriek kráti. 

Služba občanovi pre nás znamená službu v prospech slušného občana, nie farizejstvo voči tým ostatným a odsúvanie problémov životného prostredia na okraj spoločenského (a poslaneckého) záujmu. 

3) Nie je možné hovoriť o katastrofálnom stave – finančnom, materiálnom, personálnom VPS – Liptovský Mikuláš a zároveň vyčleniť zo zisku VPS-ky z ukladania odpadu na skládku 10,00 € z 15,00 až 18,00 €. 

Z hľadiska schopností VPS – Liptovský Mikuláš reagovať na moderné trendy nielen v odpadovom hospodárstve, schopností orientovať obchodnú politiku „na klienta“, nie na seba ... vyjadrujem vážne pochybností o reálnosti týchto požiadaviek v najbližšom období.

Zmena v myslení VPS – Liptovský Mikuláš si vyžaduje, podľa môjho názoru, zásadné zmeny nielen na všetkých článkoch riadenia, ale zásadné zmeny v pracovnom nasadení, prístupe k práci ... u každého zamestnanca tejto organizácie. 

Príkladom vizionára, človeka, ktorý vie čo chce, je osoba riaditeľa Technických služieb – Liptovský Hrádok Ing. arch. Tibora Ištoka, ktorý po nástupe do funkcie, okrem iného, povedal: „...Za veľmi dôležitú úlohu považujem smerovanie k nulovému odpadu ...“, čím jednoznačne prejavil znalosť najmodernejších trendov v odpadovom hospodárstve (maximalizácia predchádzania vzniku odpadov a jeho zhodnocovania, minimalizácia jeho zneškodňovania). 

Niekoľko momentov z rokov 2006 – 2010:

- V predmetnom období plnil vo VPS - Liptovský Mikuláš Ing. Milan Kružliak funkciu námestníka riaditeľa a zároveň mal na starostí problematiku odpadového hospodárstva v meste. Ak mestské zastupiteľstvo konštatovalo, že súčasná situácia so skládkou TKO Veterná Poruba bola podcenené, neriešená .... že existuje problém s ekonomikou VPS – Liptovský Mikuláš ..., tak pokladáme za politický veľmi priehľadné a nezodpovedné vzťahovanie kompletnej zodpovednosti na vtedajšieho riaditeľa VPS – Liptovský Mikuláš Ing. Dušana Greša. Kompetencie Ing. Kružliaka boli jasne vymedzené, mal plné právo – ako pracovník užšieho vedenia VPS a aj ako občan mesta - predkladať návrhy, pripomienky, postrehy, upozornenia ... Prečo Ing Kružliak neavizoval problémy na skládke TKO Veterná Poruba? Prečo nenavrhol zvýšenie odvodu do účelovej rezervy zo 4,49 € /t na 10,00 € / tonu, nakoľko sa nedalo automatický predpokladať predlženie nájomnej zmluvy zo strany PS Veterná poruba? Jeho politická nominácia do vedenia mesta Liptovský Mikuláš, spojená so stranou KDH, je preto zjavná a nereflektuje výsledky práce, ale len výsledky koaličných rozhovorov. Ing. Milan Kružliak môže byť vynikajúci a vysoko morálny človek, pozície v akejkoľvek funkcii sa však majú odvíjať a obsadzovať v závislosti od iných parametrov výberu.

- Zákon o obecnom zriadení umožňuje poslancom mestského zastupiteľstva, členom komisií pri MsZ vykonávať kontrolnú činnosť. Ako s týmto právom poslanci mesta a členovia komisií naložili vo volebnom roku 2006 – 2010? Je úsmevné sledovať poslancov zvolených na obdobie rokov 2010 – 2014, ktorí boli poslancami aj v predchádzajúcom volebnom období, ako „objavujú“ problémy, ktoré im štyri roky ležali pred nosom. Komisia zdravia a životného prostredia MsZ sa ani raz v rokoch 2006 – 2010 nezaoberala „problémami na skládke TKO Veterná Poruba“ spojené s majetkovými právami (tak ako sa nezaoberala polozákonným nakladaním mesta Liptovský Mikuláš s tzv. zeleným odpadom, čo bude onedlho ďalšia kauza), nakoľko nikto takéto problémy neavizoval, nepredložil na rokovanie ... 

- VPS – Liptovský Mikuláš nedokázali ani v segmente separovaných zložiek reagovať na konkurenciu v regióne (Ľupčianka s. r. o., Liptovský Mikuláš, Zberne surovín, a.s., Žilina), ktoré sa orientujú už nielen na lukratívne zákazky veľkých obchodných spoločností, ale dokonca jedná z nich ponúkla školám v meste výhodnejšiu cenu za odber zberového papiera. Napriek tomu, že OZ TATRY na tieto skutočností a ich obchodnú stratégiu niekoľkokrát upozorňovalo, VPS – Liptovský Mikuláš nedokázali na dynamické zmeny na trhu reagovať. 

- V rokoch 2006 až 2010 sa pri Verejnoprospešných službách – Liptovský Mikuláš schádzala komisia pre „triedenie odpadov“. Cca v polovici funkčného obdobia prestala byť komisia funkčná, nakoľko sa jej nezúčastňovali všetky relevantné osoby z jednotlivých oddelení MÚ Liptovský Mikuláš a skĺzla do polohy „ako veci nerobiť“, nie „ako veci riešiť“. Nikto na tieto upozornenie nereagoval. 

- OZ TATRY niekoľkokrát vyzvalo VPS – Liptovský Mikuláš a vedenie mesta Liptovský Mikuláš na intenzívnejšiu prácu s obcami začlenenými v systéme triedeného zberu VPS – Liptovský Mikuláš, kde sú obrovské rezervy v množstve vytriedených komodít jednotlivými obcami (a v ich osobnej zainteresovanosti), v logistike zberu v jednotlivých obciach, v ekonomike vyvážania vyseparovaných zložiek z jednotlivých obcí (veľké dopravné náklady, malé množstvá vytriedených zložiek, nízke poplatky obcí za 1 ks vysypaného kontajnera). Aj tieto výzvy ostali bez reakcie.

- OZ TATRY niekoľkonásobne vyzývalo k tomu, aby bol systém zberu odpadov z rodinných domov zmenený na neanonymný vrecový systém s bonusmi za triedenie a zároveň spojený s represívnymi opatreniami v zmysle stratégie „znečisťovateľ platí“. Výnosy, z hľadiská vytriedeného množstvá odpadov v mestských častiach s rodinnými domami, sú katastrofálne a katastrofálne sú následne pomery nákladov a výnosov z jednotlivých mestských častí. Zavedenie motivačného systému nakladania s odpadmi v rodinných domoch je pritom logistický najjednoduchšie a taktiež najjednoduchšie kontrolovateľné, nakoľko sa dajú veľmi dobré sledovať toky odpadov z jednotlivých domácnosti. Aj tu sa hľadali dôvody „ako veci nerobiť“. 

- Občianske združenie TATRY sprostredkovalo počas jesene 2010 stretnutie so zástupcom spoločnosti TATRY MOUNTAIN RESORTS, a. s., ktorá mala záujem riešiť v spolupráci s VPS – Liptovský Mikuláš triedenie odpadov v ich prevádzkach v Demänovskej Doline (komplexný systém triedenia od vrcholových staníc lanoviek až po ich hotely). Stretnutia sa zúčastnil viceprimátor Ing. arch. Pavel Bobák, CSc a riaditeľ VPS – Liptovský Mikuláš Ing. Dušan Grešo. Na stretnutí bola dohodnutá spolupráca a to, že VPS – Liptovský Mikuláš a TMR a. s. sa už iba dohodnú na zmluve a Ing. Grešo zistí ešte disponibilné nádoby pre TMR a.s. (OZ TATRY súhlasilo s poskytnutím zvyšných 120 –litrových nádob pre vrcholové stanice lanoviek + realizáciu prípadného školenia pracovníkov TMR a. s. v prevádzkach). Do dnešného dňa nemá OZ TATRY informáciu o to, ako bol dotiahnutý tento kontrakt, zaujímavý nielen z hľadiska odpadového hospodárstva, ale aj imidžu cestovného ruchu v Liptove. 

- Pracovníci VPS Liptovský Mikuláš a ani pracovníci mesta sa nezúčastnili ani jedného odborného podujatia k odpadovému hospodárstvu na ktoré im OZ TATRY sprostredkoval pozvánku (Deň odpadového hospodárstva v Starej Turej, 2 –dňová konferencia k „Stratégii nakladania s BRO“ v Tatranskej Štrbe), ktoré boli bezplatné, so stravou, ubytovaním ... a kde sa prezentovali reálne inštalované a cenovo dostupné technológie, prístupy miest a obcí k odpadovému hospodárstvu ... 

- Od novembra 2008 (po prvýkrát medializované) mesto Liptovský Mikuláš a VPS – Liptovský Mikuláš nie sú schopní realizovať všetky procesy spojené s výstavbou novej separačnej haly, linky a nákupom vozidiel a nádob na triedenie odpadov. Do dnešného dňa tento významný projekt nebol ani poriadne rozbehnutý. 

- Je potrebné konštatovať, že mesto Liptovský Mikuláš bude vo veľmi krátkom čase (život mesta či obce nie je ohraničený dĺžkou volebného obdobia) čeliť niekoľkým problémom:

- Teoretický problém s realizáciou projektu s OPŽP na novú separačnú halu, linku ... , kde v krajnom prípade môže vypršať obdobie pre čerpanie oprávnených nákladov a finančné prostriedky jednoducho prepadnú.

- Pri realizácií vyššie spomínanej investície a pri pokračujúcom formálnom a neaktívnom prístupe mesta a jeho organizácií k triedeniu odpadov (logistika, osveta, represia), dôjde k neplneniu „nábehovej krivky“ (indikátory a merateľné kritéria) zazmluvnenej vo schválenom projekte, čo má svoje konzekvencie.

- Problém so zneškodňovaním zvyškových (nezhodnotiteľných) odpadov po roku 2014.
 
- Problém so zhodnocovaním biologicky rozložiteľných odpadov, tak ako to ukladá Vládou SR prijatá „Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky“ (podľa článku 5(1) smernice Rady 1999/31 ES o skládkach odpadov).


Neznáma č. 2: Nakladala obec Veterná Poruba, ktorá chce byť morálnym zrkadlom mestu Liptovský Mikuláš, s príjmami získanými zo skládkovania odpadov na pozemkoch v ich k. ú. v súlade z platnými zákonmi SR? 

Prevádzkovateľ skládky je povinný zo zákona platiť obci, v. k. ú. ktorej sa skládka nachádza, poplatky za ukladanie odpadu na skládke. Ich výška závisí od množstva a druhu ukladaného odpadu. Tento príjem je, v zmysle zákona, účelovo viazaný iba na odpadové hospodárstvo (§ 4 zákona NR SR č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov aj v kontexte§ 5 zákona NR SR č. 317/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov). 

OZ TATRY, v zmysle § 14 zákona NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov požiadalo obec Veterná Poruba o poskytnutie informácií o príjmoch obce zo skládkovania odpadov na skládke TKO Veterná Poruba, ktorá je čiastočne situovaná v k. ú. obce, ako aj o výdavkoch obce z takto účelovo viazaných finančných prostriedkov.

Obec Veterná Poruba nám tieto informácie poskytla, a to listom č. 47-2/2011 z dňa 21.2.2011. OZ TATRY nevie potvrdiť úplnosť poskytnutých informácií vo výdavkovej časti, preto nasledovný text bude iba konštatovaním nami zisteného stavu podľa nám dostupných dokumentov. 

Z poskytnutých informácií vyplýva, že príjmy obce v zmysle § 4 zákona NR SR č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadu, v znení neskorších predpisov, boli v rokoch 2005 až 2010 nasledovné:

- Rok 2005: 258 189,- Sk
- Rok 2006: 601 380,- Sk
- Rok 2007: 1 106 421,- Sk
- Rok 2008: 1 888 317,- Sk
- Rok 2009: 66 820,50 €
- Rok 2010: 58 220,44 €

Vo výdavkovej časti žiadosti o informácie sú uvedené čísla dokladov k čerpaniu týchto účelovo viazaných finančných prostriedkov. 

Pri zbežnej kontrole poskytnutých dokladov sme zistili nasledovné, podľa nášho názoru z hľadiska účelu čerpania finančných prostriedkov, sporné doklady:

Rok 2005:

- Faktúra č. 050893 vo výške 34 993,00 Sk (obrubník cestný, paleta EURO)
Rok 2006:

- Faktúra č. 33/2006 vo výške 30 024,00 Sk (úprava verejnej zelene)

Rok 2007:

- Faktúra č. 07391 vo výške 121 277,80 Sk (úprava malého vodného toku)
- Faktúra č. 023/2007 vo výške 32 963,00 Sk (úprava zelene)

 Rok 2008:

- Faktúra č. 2840502 vo výške 2 883,00 Sk (betónové skruže)

Rok 2009:

- Faktúra číslo 2009314 vo výške 5 011,42 € (živičná úprava obecnej komunikácie ku skládke biologického odpadu)

Rok 2010:

- Faktúra 2009100 vo výške 499,80 € (čistenie ciest, kosenie vstupu do dediny ...)
- Faktúra číslo 80502 vo výške 61,59 € (vývoz fekálií)
- Faktúra číslo FV0349 vo výške 6 384,71 € (položenie betónových rúr na vodnom toku Brôdok – lokalita Hriadky) 


Relevantnosť niektorých ďalších faktúr nevieme posúdiť. 

Máme za to, že nami vymenované faktúry – účel použitia finančných prostriedkov – nie je v súlade so zákonom NR SR č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov, v znení neskorších predpisov a § 3) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, v znení neskorších predpisov. 

Máme za to, že došlo dokonca k porušeniu ustanovení § 16 a § 20 zákona NR SR č. 583/2004 Z. z. - Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení č. 611/2005 Z. z., 324/2007 Z. z., 54/2009 Z. z.). 
 
Podľa § 4 zákona NR SR č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov, v znení neskorších predpisov 

 (1) Poplatník je povinný zaplatiť poplatok za uloženie odpadu, ktorý vyberie prevádzkovateľ skládky alebo odkaliska, do 15 dní po ukončení mesiaca, keď bol uložený odpad.

(2) Za rozdelenie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov podľa odsekov 3 a 4 a za ich odvedenie zodpovedá prevádzkovateľ skládky alebo odkaliska.

(3) Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku v členení podľa prílohy č. 1 sú príjmom rozpočtu obce, resp. obcí, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza.

(4) Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko v členení podľa prílohy č. 2 sú príjmom rozpočtu obce, resp. obcí, v ktorých katastrálnom území sa odkalisko nachádza.

(5) Príjmy obcí podľa odsekov 3 a 4 sa použijú výhradne na účely odpadového hospodárstva.7)

(6) Prevádzkovateľ skládky alebo odkaliska odvedie poplatky za uloženie odpadov mesačne podľa odseku 2 do posledného pracovného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, keď bol odpad na skládke odpadov alebo na odkalisku uložený.

(7) Ak si poplatník nesplní povinnosť podľa odseku 1, prevádzkovateľ skládky alebo odkaliska bezodkladne oznámi túto skutočnosť príslušnému obvodnému úradu životného prostredia.

(8) Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo odkaliska je povinný vypracovať a do posledného pracovného dňa mesiaca nasledujúceho po uplynutí štvrťroka odoslať príslušnému obvodnému úradu životného prostredia štvrťročné hlásenie o množstve uloženého odpadu a o vybratých a odvedených poplatkoch za uloženie odpadu na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3.

(9) Prevádzkovateľ skládky alebo odkaliska musí umožniť obci, v ktorej katastrálnom území sa skládka alebo odkalisko nachádza, a príslušnému obvodnému úradu životného prostredia na ich žiadosť nahliadnuť a skontrolovať podklady slúžiace na výpočet poplatku za uloženie odpadu.

Podľa § 3 zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov

 (1) Účelom odpadového hospodárstva je

a) predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich tvorbu najmä
1. rozvojom technológií šetriacich prírodné zdroje,
2. výrobou výrobkov, ktorá rovnako ako výsledné výrobky čo možno najmenej zvyšuje množstvo odpadov a čo možno najviac znižuje znečisťovanie životného prostredia,
3. vývojom vhodných metód zneškodňovania nebezpečných látok obsiahnutých v odpadoch určených na zhodnotenie,

b) zhodnocovať odpady recykláciou, opätovným použitím alebo inými procesmi umožňujúcimi získavanie druhotných surovín, ak nie je možný alebo účelný postup podľa písmena a),

c) využívať odpady ako zdroj energie, ak nie je možný alebo účelný postup podľa písmena a) alebo b),

d) zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, 11) ak nie je možný alebo účelný postup podľa písmena a), b) alebo c).

(2) Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s elektroodpadom je dosiahnuť, aby množstvo elektroodpadu z domácností odovzdaného do systému spätného odberu (§ 54a ods. 17) a oddeleného zberu dosiahlo v priemere aspoň štyri kilogramy na jedného obyvateľa za rok.

(3) Cieľom odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s použitými prenosnými batériami a akumulátormi je dosiahnuť zberový podiel (§ 48a ods. 19) najmenej 25% do 26. septembra 2012 a 45% do 26. septembra 2016.

Legitímna otázka preto znie: Akým spôsobom využila obec Veterná Poruba prebytky finančných prostriedkov za skládkovanie odpadov? Táto otázka vyplýva aj z toho, že už pri bežnej prechádzke obcou je zjavné, že táto sa ničím neodlišuje od tých obcí, ktoré nemôžu počítať s tak lukratívnym príjmom zo skládkovania odpadov.

Podľa skúseností autora tohto materiálu sa za sumu 10-tisíc eur dá vybudovať veľmi slušné obecné kompostovisko s kapacitou do 10 t produkcie kompostu ročne, za sumu 50 000 eur sa dá získať vyše 600 ks kvalitných 720-litrových plastových kompostérov pre podporu domáceho kompostovania alebo 150 až 250 ks 1 100 až 1 300-litrových nádob na triedenie odpadov.

Obec Veterná Poruba, pri týchto príjmoch, mala mať ambíciu stať európskym vzorom pre triedenie odpadov a kompostovanie. Prečo sa tak nestalo?

Postoj Pozemkového spoločenstva Veterná Poruba (obce Veterná Poruba) pripomína postoj frajerky so zatekajúcom a plesnivým bytom, bez vzdelania a spoločenského postavenia, ktorej ste kúpili a zrekonštruovali nový byt, zaplatili jej vzdelanie, uviedli ju do spoločnosti ... , aby vás napokon vyhodila s nesplateným úverom na ulicu a ešte sa čudovala, že sa cítite dotknutý. 

 A spor medzi mestom Liptovský Mikuláš a PS Veterná Poruba, nech už napokon dopadne akokoľvek, nie je principiálnym sporom. Je to spor dvoch malých chlapcov na pieskovisku o to, kto má právo sa na ňom hrať. Spor nerieši miestne a regionálne disparity v nakladaní s odpadom, nezaoberá sa principiálnymi zmenami v pomeroch zhodnocovania a zneškodňovania odpadov v regióne a v meste, nemá ambíciu povedať ľuďom pravdu o odpadovom hospodárstve a jeho nákladoch. Ide len a len o odsunutie problému na pár rokov, odovzdanie nevoňavej štafety budúcim politickým zástupcom mesta či regiónu. A práve preto, že je to spor o jednom politickom období je to spor pre Slovensko typický.

Poslanci MZ v Liptovskom Mikuláši podľahli nátlaku
(Tlačová správa, 30.3.2011)

Dňa 17.3.2011 schválilo Mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši návrh nájomnej zmluvy medzi mestom Liptovský Mikuláš a Pozemkovým spoločenstvom Veterná Poruba. OZ TATRY sa domnieva, že poslanci podporili zmluvu, ktorá je nevyvážená a v hlbokom rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 49 občianskeho zákonníka by žiadna zmluvná strana nemala uzatvárať zmluvu v časovej tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

Potom, čo v decembri 2010 za blokovalo Pozemkové spoločenstvo (PS) Veterná Poruba prístup k skládke TKO Veterná Poruba, ktorej prevádzkovateľom sú Verejnoprospešné služby – Liptovský Mikuláš, pristúpili poslanci mesta na diktovanie podmienok zo strany PS Veterná Poruba.

Táto konfrontácia prerástla do predloženia zmluvy o nájme, ktorá významným spôsobom poškodzuje záujmy obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš.

Zmluva významným spôsobom zvyšuje poplatok za nájom pozemkov, umožňuje PS Veterná Poruba realizovať kontrolnú činnosť, ktorá prislúcha len orgánom štátu (SIŽP, Krajský úrad životného prostredia ...), obsahuje zmluvné sankcie vo výške od 5 000 do 1 mil. eur, ktoré považujeme pre tento typ zmluvy a spoločenské postavenie zmluvných strán neadekvátne.

Zmluva dokonca v rozpore s Ústavou SR a zákonom o obecnom zriadení obmedzuje možnosť uzatvárania budúcich zmlúv mestom Liptovský Mikuláš s tretími stranami – „... Nájomca sa zaväzuje, že kedykoľvek do budúcnosti nebude pokračovať v konaní o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na ďalšie rozšírenie skládky odpadov na pozemkoch susediacich s problematickou skládkou vo Veternej Porube v katastri Smrečany, okres Liptovský Mikuláš, ani nebude v budúcnosti iniciovať vznik skládky odpadov na pozemkoch susediacich s pozemkami v katastrálnom území obce Veterná Poruba, alebo riešiť problematiku likvidácie odpadov mesta Liptovský Mikuláš zriadením skládky odpadov na pozemkoch v k. ú. Smrečany, okres Liptovský Mikuláš susediacich s k. ú. Veterná Poruba, a to ani prostredníctvom tretích osôb." 
 
Zmluva sa uzatvára na dobu určitú – do 31.10.2014, čo je koniec politického obdobia primátora MUDr. Alexandra Slafkovského, čiže ide o politické riešenie na jedno volebné obdobie. Ten istý primátor uzavrel v roku 2005 nájomnú zmluvu , ktorá vypršala koncom roka 2010 a ktorej rôznorodý výklad vytvoril súčasné problémy. 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu