reklama

Dvojpercentná ilúzia

Dvojpercentná asignácia dane – možnosť venovania dvoch percent zo zaplatenej dane fyzických a právnických osôb subjektom tzv. mimovládneho sektora – je ukážkou toho, ako môže akýkoľvek dobrý zámer natoľko zlyhať a postupujúcim časom erodovať, že praktický prestáva plniť svoj účel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

V slovenskej legislatíve bol inštitút 2%-nej asignácie dane kodifikovaný v roku 2001. Jeho základným cieľom bolo stabilizovať dostupné finančné zdroje pre mimovládne organizácie a zabezpečiť ich trvalo udržateľný inštitucionálny rozvoj. Zároveň mal tento darovací mechanizmus umožniť akejkoľvek fyzickej či právnickej osobe rozhodnúť o malej časti dane zaplatenej štátu a podporiť tým konkrétnu organizáciu mimovládneho sektora. Vo všetkých týchto predpokladoch dvojpercentný mechanizmus zlyhal! 

Dvojpercentné mimikry

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa jednoduchej definície z Wikipédie: „Mimovládne organizácie sú organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, tak ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú žiadny vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti.“

Až dvojpercentná asignácia dane ukázala akou pascou môže byť takto vágne postavené definícia mimovládnej organizácie. Autor tohto článku sa domnieva, že každá mimovládna organizácia by mala okrem formálnych znakov spĺňať aj isté vnútorne znaky, ktoré ju jednoznačne umožňujú identifikovať ako mimovládnu organizácia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľko zaregistrovaných mimovládnych organizácií naozaj vykonáva činnosť vnútorne zodpovedajúcej mimovládnej organizácii? Koľko z nich pripomienkuje rôzne zákony, stará sa o chorých a bezvládnych starých ľudí a deti, buduje verejné priestranstvá, iniciuje a zúčastňuje sa praktických a právnych procesov ochrany životného prostredia či ľudských práv? O tomto je totiž mimovládna organizácia. 
 
Ak mimikry v biologickom systéme „predstavujú podobnosť organizmu (napodobiteľa) buď inému organizmu alebo neživému predmetu (modelu), ktorá pravdepodobne poskytuje určité výhody, ochranu ...“, tak práve inštitút 2%-nej asignácie dane umožnil za niekoľko rokov vygenerovať tisíce mimovládnych organizácií, ktoré síce spĺňajú formálne znaky pre registráciu organizácie, ale podľa môjho osobného názoru nie sú mimovládnymi organizáciami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre ilustráciu uvediem jeden príklad a otázky zároveň. 

Pýtam sa, sú rôzne združenia „rodičov a priateľov škôl“ mimovládnymi organizáciami?“ Ak áno, akú spoločenskú nadstavbu vytvárajú prostredníctvom príjmu z asignácie dane?

Ak je formálnou úlohou škôl vzdelávať, a to prostredníctvom rozpočtových zdrojov (čo mimochodom robili aj pred existenciou tohto mechanizmu), akú pridanú hodnotu vygenerovali a generujú z doplnkových finančných zdrojov?

Pravidelne sa stretávam s tým, že školy, ktoré sú prijímateľom 2 %-nej asignácie dane vo veľmi zaujímavom objeme, nemajú absolútne žiadnu ochotu platiť za služby ako sú prednášky, tréningy, semináre resp. za rôzne materiály a materiálno – technické vybavenie poskytované reálnymi mimovládnymi organizáciami, nakoľko si zvykli, že takéto služby dostávali zadarmo. Pritom, pre reálne mimovládne organizácie, je poskytovanie služieb, v zmysle misie organizácie, jednou z mála možností získania iných než grantových finančných prostriedkov. Vzniká tým paradox, že výchovno – vzdelávací subjekt s významným príjmom z asignácie dane chce bezplatné služby či produkty od subjektu so žiadnym alebo minimálnym príjmom z tohto mechanizmu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem toho, mnohé školy podávajú projekty do rôznych grantových výziev a na činnosti, ktoré sú schopné bez akýchkoľvek problémov odfinancovať z príjmov z asignácie dane. Ako príklad uvediem, že škola v rámci projektu zameraného na ochranu a tvorbu životného prostredia má záujem o prenosné laboratórium pre analýzu vody, ktorého cena je cca 300 eur, ale nie je ochotná si ho zakúpiť z vlastných disponibilných finančných zdrojov a tak radšej jej vedenie vzdychá, že im „neprešiel projekt“. Priorita je prioritou len vtedy, ak je to zadarmo.

Je veľmi ťažké vysvetľovať akémukoľvek pedagógovi (občanovi SR), že reálne mimovládne organizácie si musia finančné zdroje, teda aj zdroje na pokrytie mzdových nákladov, zabezpečiť cez rôzne grantové schémy, dary, predaj produktov a služieb ... , kým žiadny pedagóg nerieši fakt, či budúci mesiac dostane výplatu. Mimochodom, žiadny prieskum miezd v SR zatiaľ nezverejnil priemernú mzdu pracovníka mimovládnej organizácie, pričom je potrebné si uvedomiť, že značná časť takýchto organizácií nemá žiadneho alebo iba jediného plateného zamestnanca.
 
Korporatívne nadácie

V SR je podľa dostupných zdrojov vyše 80 firemných nadácií. Príjmy niektorých z nich predstavujú značnú časť z celkovej ročnej poukázanej sumy asignácie dane (http://www.cpf.sk/sk/news/?news_action_type=detail&news_id=210).

Namiesto toho, aby finančné prostriedky plynuli priamo k mimovládnym organizáciám, firmy si vytvorili medzičlánok – nadácie, ktoré rozhodujú o tom, kto a kedy získa ich podporu. Výsledkom tejto nepriamej podpory je jednak administratívne zaťažovanie subjektov reálneho mimovládneho sektora – žiadateľov o grant – písaním a predkladaním projektov, a pocit autora článku, že pri posudzovaní žiadosti sa niekedy kladie väčší dôraz na rozsah komunikácie značky firmy, než na obsah projektu.

V tejto súvislosti sú legitímne aj nasledovné otázky:

Koľko finančných prostriedkov sa stráca v administratívnych a personálnych nákladoch korporatívnych nadácií?

Aká je nezávislosť korporatívnych nadácií od dcérskych firiem? Podporí jeden z najväčších znečisťovateľov vôd projekt monitorovania životného prostredia? Podporí energetický monopol projekt propagujúci energetické alternatívy? Zjednodušene: Bude akékoľvek korporatívna nadácia podporovať vlastnú kontrolu, „konflikt“, alternatívy ...??? Na tieto otázky nech si zodpovie každý čitateľ sám. 
 
Výsledkom vzniku korporatívnych nadácií je nasledovný stav:

Korporatívne nadácie generujú ročne desiatky grantových výziev, ktoré však absolútne neriešia finančnú stabilitu reálnej mimovládnej organizácie. Dôvodov je niekoľko.

Skoro žiadna z výziev nesaturuje mzdové náklady realizátora projektu, čo neumožňuje inštitucionálnu stabilizáciu MVO, nieto ešte rozvoj (mimovládna organizácia môže reálne pracovať aj na desiatich „malých“ projektoch, ale na mzdy si má vytvárať zdroje inde, nikto však nevie odpovedať na otázku kde a kedy popri práci na desiatich projektoch). Okrem toho, mimovládna organizácia nepracuje len na projektoch, ale musí riešiť aj bežnú agendu vyplývajúcu z jej poslania, napr. pri environmentálnej organizácii sú to rôzne podnety, pripomienkovanie zákonov, koordinačné stretnutia ... 
 
Grantové výzvy majú veľmi nízky finančný strop (niekde medzi 1 000 až 4 000 €), čiže sú skôr vhodné pre subjekty, ktoré chcú niečo vytvoriť popri „inej práci“ (napr. škola si skrášli areál), než subjekty generujúce dlhodobé zmeny, ktoré sú finančne a časovo nákladné.

Grantové výzvy majú značne obmedzený realizačný čas (priemer je niekde medzi 4 až 8 mesiacmi), kým prípadne finančné prostriedky z asignácie priamo na účte MVO by umožňovali čerpanie až v dĺžke 18 mesiacov (od cca júna do konca decembra nasledujúceho roku).

Pre ilustráciu podmienok v ktorých pracujú reálne mimovládne organizácie uvediem, že od roku 1998 som napísal a predložil rôznym nadáciám, podľa môjho odhadu, cca 200 projektov vo výške od 200 do 50 000 eur, z ktorých cca 130 bolo podporených a 70 % z nich neobsahovalo položku mzdové náklady t. j. boli realizované bez saturácie nákladov na mzdu koordinátora, zamestnanca - zadarmo.

Malé mimovládne organizácie s jedným zamestnancom nie sú schopné vytvárať zdroje, ktoré sú u každého výrobného či štátneho zamestnávateľa úplne bežné, ako je napr. sociálny fond, príspevok na stravu zamestnanca (v žiadnom projekte nemôžete takúto položku kalkulovať a organizácie na tento príspevok voľné zdroje nemajú t. j. zamestnanec sa stravuje na vlastné náklady z finančných prostriedkov už aj tak nízkej mzdy). 
 
Nadácie našich celebrít

Ste celebrita, bývalá miss SR ... a nemáte ešte svoju nadáciu, nikdy ste nežiarili na benefičnom koncerte? Tak ako keby ste ani neexistovali!

Po módnej vlne „zabezpečenia svetového mieru“ zavítala na Slovensko prílivová vlna spájania rôznych celebrit s nadáciami, charitatívnymi programami ... , často za hranicou emocionálneho harašmentu. Cieľom je ukazovať svet, kde všetci umierajú, neexistuje zdravé dieťa, všetci starí ľudia sú na ulici ... a vyvolať v každom slovenskom občanovi, po všetkých tých prežitých vlnách ekonomických transformácií, ešte aj trvalú depresiu a v rámci nej ho „podojiť“.

V cirkuse citácií čo povedala ktorá ekonomická či politická „elita“, vo vzájomne dohodnutom reklamnom priestore pre úzku skupinu vyvolených ... sa stráca každodenná mravčia práca desiatok malých ľudskoprávnych, charitatívnych, environmentálnych, detských ... mimovládnych organizácií, ktoré z dôvodu pracovného vypätia nemajú čas (a ani priestor) pre patričný PR resp. sa nachádzajú mimo „pólov rastu“ (natvrdo napísané mimo Bratislavy).

Svet celebrít zúžil vnímanie tretieho sektora na neúprimne elitárstvo, kde sa sebaprezentácia stala viac cieľom než prostriedkom k cieľu. 

Relatívnosť dostupnosti 2%-nej asignácie

Dvojpercentná asignácia zaplatenej dane vytvára taktiež ilúziu o tom, že každý občan SR a každá firma môže slobodne rozhodnúť o tejto časti svojej dane.

Pri tomto mýte sa zabúda na fakt, že značná časť občanov SR nemá možnosť tento príspevok darovať vôbec, lebo ich daň, napr. pri uplatnení odpočítateľnej položky na deti, je negatívna resp. 2 % z ich dane nedosahujú ani minimálnu zákonnú výšku pre darovanie. Hádajte, v ktorých regiónoch je týchto ľudí najviac.

Zabúda sa aj na to, že práve v týchto regiónoch majú aj firmy najnižšie disponibilné finančné zdroje a majú často problém saturovať základné náklady pre udržanie chodu firmy.

V neposlednom rade a na základe skúseností autora je šokujúce, pri koľkých právnických osobách na východnom či strednom Slovensku zaznievajú vety: „My máme účtovné oddelenie v Bratislave ..., tu sa o ničom nerozhoduje.“, „To si vždy rozhodne šéf, on má svojich kamarátov ..., ktorým to dáva“.

Najväčším mýtom asignácie dane je však mýtus o tom, že jej získaný objem je závislý od výsledkov práce organizácie, spoločenského uznania ... Už zbežný pohľad do zoznamu prijímateľov prezrádza, že mať kamarátov na dobrých miestach a s dobrými príjmami je oveľa dôležitejšie než snažiť sa o akési budovanie občianskej spoločnosti (podobnosť s dostupnosťou finančných prostriedkov zo štátnych fondov, rozvojových a iných programov je zjavná), veď o väčšine z nich nikto nikdy nepočul.


Dvojpercentná asignácia dane je desať rokov po jej etablovaní vnútorne vyprázdneným mechanizmom. Subjekty, ktoré chránia ľudské práva či životné prostredie, sú z hľadiska inštitucionálneho rozvoja a finančnej stability presne tam, kde boli v roku 2001. Bezobsažných uchádzačov o desiatky miliónov eur však máme niekoľko tisíc. Spomeňte si na to, keď vás budú vyvlastňovať alebo za domom vám navrhnú vybudovanie skládky odpadov či spaľovne. Samozrejme, stále máte ešte možnosť obrátiť sa na najbližšie združenie rodičov a priateľov školy, nadáciu príslušnej firmy alebo miestnej celebrity so žiadosťou o pomoc. Ide predsa o mimovládne organizácie.


Niektoré zdroje pre ďalšie čítanie:

- Firemná filantropia je len marketingový nástroj - http://odbornedebatuj.sme.sk/2011/12/firemna-filantropia-je-len-marketingovy-nastroj/ 

- 2 % asignácia daní právnických osôb ostáva v súčasnej podobe ešte 2 roky - http://www.cpf.sk/sk/news/?news_action_type=detail&news_id=214


 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu