Krajina burín

Autor: Rudolf Pado | 8.2.2012 o 16:47 | Karma článku: 7,27 | Prečítané:  647x

Je to ako nestarať sa o pôdu. Opustiť ju a nechať napospas času. Dovoliť vetru a dažďu odvievať a odnášať z nej úrodné vrstvy. Umožniť  uchytenie sa burinám. Tie, tisíckami drobných a životaschopných semien osídlia aj okolité pozemky, invazívne zaberú miesto a pripravia každý iný druh o jeho životný priestor. Pôda a krajina pustnú, opúšťajú ju ďalší ľudia a expanzia neúrodnej prázdnoty sa stupňuje. Rovnako je to s politikou.

Väčšina z nás sa o ňu nezaujíma – na miestnej či celoštátnej úrovni. Práve náš nezáujem umožnil, aby politický marketing a propaganda  osídlili úrodnú pôdu verejnej a štátnej správy svojráznymi postavičkami, novodobými gubernátormi a samozvanými spasiteľmi  z prostredia politických strán.

A títo sa zmnožili. Obsadili verejné funkcie rodinnými príslušníkmi, spolustraníkmi a kamarátmi. Klientelizmus a korupcia odviali slušných ľudí do vnútorného azylu resp. do zahraničia.

Korene politických burín desaťročia rozrušujú a otravujú  pôdu občianskeho záujmu byrokraciou, obštrukciami  a posmešným uzurpovaním si práva jediných vykladačov zákonov, pravdy a záujmov ľudí.

Zostávajúce solitéry občianskej spoločnosti len s veľkými ťažkosťami odolávajú marginalizácii, otvoreným či skrytým útokom, vyhrážkam, podceňovaniu ...

Politická chladnokrvnosť  zmrazuje akúkoľvek iniciatívu, nadšenie, iný názor ...

Občianske iniciatívy, na kolektívnej či individuálnej úrovni, sú nežiaduce, pokiaľ nezapadajú do plánov miestnych či celoštátnych bossov.

Krajina zomiera, zomierajú jej mestá a obce, lebo zomiera záujem ľudí čokoľvek urobiť, zmeniť, vytvoriť ... Ľudia stratili zmysel života, lebo všetko za nich niekto naplánoval a rozhodol.     

Je to ako nestarať sa dlhodobo o pôdu. Ten pohľad je bezútešný a návrat k úrodnosti sa zdá takmer nemožným. Je to dlhá cesta odburinenia, hnojenia, voľby vhodných druhov rastlín a stromov. Je to cesta dotýkania sa pôdy vlastnými rukami, umom a srdcom.

Nevzdávajme to!

Mnohí nemáme prácu, sme vážne chorí, riešime problémy s úvermi a hypotékami, ale len my – našim záujmom – môžeme vrátiť politike, veľkej či malej, ľudský rozmer.

My rozhodujeme, kde budú detské ihriská a aleje, kde nám pred očami vyrastú parky, ako majú vyzerať naše domovy ...

My môžeme treťotriednych politikov spáliť v ohni pravdy na verejných stretnutiach, prostredníctvom elektronickej či poštovej komunikácie, počas volieb.  

My sa môžeme stretávať, združovať, organizovať ... a neriešiť pritom kto s kým pôjde do koalície.

My môžeme predkladať návrhy nových parkov, alejí, detských ihrísk ... a postaviť politických diletantov do pozície pozorovateľov.

My ich môžeme zbaviť akejkoľvek moci a vychutnávať si ich politickú bezmocnosť.

Toto je naša krajina a náš záujem o veci verejné rozhodne o tom, v akej výške budeme platiť  dane, koľko bude stať mlieko a chleba v obchode, akými očami sa nás budú pozerať hostia zo zahraničia.

Čas sluhov musí vystriedať čas odburinenia. Musíme nájsť v sebe silu, aby sme vyčistili verejný priestor od Sniny po Bratislavu a od Námestova po Komárno od politických burín, od korupcie, klientelizmu, byrokracie ... 

A potom, krajina opäť zarodí. A bude to naše, nie ich, Slovensko. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?