Environmentálne záťaže ako argument pre ničnerobenie

Autor: Rudolf Pado | 10.2.2012 o 13:54 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  973x

  Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj  nesprávnym nakladaním s odpadom. Takýchto potenciálnych zdrojov znečistenia je v SR cca 30 000, z nich skoro 2 000 predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie.


Prijatie zákona o environmentálnych záťažiach neidentifikovalo a nerieši minimálne dva problémy:

- Využívanie lokalít označených za environmentálne záťaže  na ukladanie v súčasnosti vytvorených odpadov, a to občanmi okolitých obcí, firmami, často pod rúškom mlčania a alibizmu miestnych samospráv.

- Preraďovanie nelegálnych skládok odpadov ohlásených podľa § 18 zákona o odpadoch do kategórie environmentálnych záťaží. Obec sa týmto krokom nonšalantne zbavuje okamžitej povinnosti odstránenia nelegálnej skládky odpadov, ktoré by ju v niektorých prípadoch stálo desiatky tisíc eur, miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia povinnosti vydať vo veci rozhodnutie o odstránení skládky a SIŽP povinnosti vydať rozhodnutie o uloženej sankcii.          

Je pozoruhodné, akou rýchlosťou začala zásterka zákona o environmentálnych záťažiach slúžiť k tomu, aby v prípade existujúcich veľkých nelegálnych skládok odpadov, ktoré vznikajú z dôvodu  nezáujmu obce o vlastné k. ú. a úmyselne nekontrolovaným neplnením oznamovacej povinnosti povinnými osobami (§ 18 ods. 6 zákona o odpadoch), boli tieto objekty zaraďované do zoznamu environmentálnych záťaží.

Len absolútny diletant alebo  alibista  zo štátnej správy môže za starú environmentálnu záťaž označiť vrstvy odpadov, ktoré sú zložené z obalov výrobkov, samotných výrobkov ... s výrobnými číslami, dátumami spotreby ... zodpovedajúcimi súčasnosti.                 

Je pozoruhodné, ak sa lokalita v k. ú. obce Váhovce (okres Galanta), na ktorú bol podaný podnet dňa 6.4.2010 !!!, kde sa dlhodobo nekonalo a robili rôzne obštrukcie zo strany Obvodného úradu životného prostredia v Galante a bola odvolaná pôvodná prednostka úradu ... postupne prepracuje, aj  pod tlakom samosprávy a zjavnom nezáujme  obvodného  úradu životného prostredia „generovať konflikt“ so samosprávou ... až ku preradeniu lokality medzi environmentálne záťaže.

Odhliadnuc od faktu, že o žiadnu environmentálnu záťaž, min. v povrchových vrstvách, v tomto prípade nejde, od faktu, že v lokalite je možné očakávať pribúdanie desiatok kubíkov nového komunálneho odpadu z okolitých obcí, je pozoruhodné, že rozsiahly projekt Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) „Systematická identifikácia environmentálnych záťaží v SR“ , ktorý bol realizovaný v rokoch 2006 -2008,  objekt, ktorý vidí každý slušný občan tejto krajiny pri bežnej prechádzke, ako „záťaž“ neidentifikoval. Stalo sa tak až potom, čo príslušnej obcí hrozili obrovské finančné náklady vynaložené na likvidáciu tejto nelegálnej skládky odpadov.    

Pozoruhodné je aj vysvetlenie pracovníka SAŽP, ktoré bolo podané aktívnemu miestnemu občanovi (podotýkam, pôvodný podnet v prípade k. ú. Váhovce bol podaný 6.4.2010):

„Ja osobne som bol na terénnej obhliadke daných lokalít dňa 18.10.2011 a aj som následne zapísal (zaregistroval) do Informačného systému EZ dané 3 lokality. Zapísané boli v nasledovných dňoch:

22.11.2011 - GA (1935) / Matúškovo - skládka KO - staré suché koryto Šárdu,
23.11.2011 - GA (1936) / Váhovce - skládka KO,
28.11.2011 GA (1938) / Šintava - skládka KO pri Váhu

Lokality boli zaregistrované bežným štandardným postupom. Terénnu obhliadku iniciovali pracovníci Obvodného úradu životného prostredia Galanta a to konkrétne prednostka RNDr. Katarína Ivánová a i., nakoľko sa im uvedené skládky javili ako problémové. Požiadali nás o vykonanie terénnej obhliadky a posúdenie toho, či sa jedná o environmentálnu záťaž. Na základe konzultácii s pracovníkmi ObÚŽP Galanta, na základe vykonanej terénnej obhliadky som vyhodnotil informácie ako dostatočne relevantné na to, aby dané 3 lokality mohli byť zaradené do Registra environmentálnych záťaží - časti A Pravdepodobné environmentálne záťaže.

V prípade 1. lokality (Matúškovo) som posúdil, že je pravdepodobné (nedá sa vylúčiť) riziko šírenia sa kontaminácie do podzemnej vody. Celkove sa však nejedná o veľmi veľkú alebo nebezpečnú skládku, myslím si že to riziko nie je veľké.

V prípade 2. lokality (Váhovce) som posúdil, že je pravdepodobné (nedá sa vylúčiť) riziko šírenia sa kontaminácie do podzemnej vody a nedá sa celkom vylúčiť ani riziko šírenia kontaminácie do povrchového toku - rieky Váh. Je to podstatne väčšia skládka ako tá v Matúškove alebo Šintave. Považujem ju z uvedených 3 skládok za najvážnejšiu environmentálnu záťaž.

V prípade 3. lokality (Šintava) som posúdil, že je pravdepodobné (nedá sa vylúčiť) riziko šírenia sa kontaminácie do podzemnej vody a pravdepodobne existuje riziko šírenia sa kontaminácie do povrchového toku. Táto skládka je síce relatívne malá, ale je bezprostredne na brehu Váhu v zosuvovom území a zosúva sa priamo do rieky.

Vážený pán ..., nakoľko veľmi intenzívne pracujeme na neustálej aktualizácií Informačného systému environmentálnych záťaží (čo je často spojené aj s terénnymi obhliadkami, archívnou excerpciou a rôznym zložitým zisťovaním skutočností...)., tak sme značne vyťažení. Je nás na tú prácu pomerne málo. Napriek tomu sme s Vami ja resp. moji kolegovia už niekoľkokrát komunikovali. Napriek tomu, že radi príjmame podnety, ktoré majú nejaký zmysel a následne ich aj preverujeme, prosím Vás už nás nekontaktujte, nakoľko sa vo Vašom prípade jedná zväčša iba o neplodnú komunikáciu, ktorá nás zdržuje od skutočne dôležitej a plodnej práce.“

Pýtam sa: Načo nám je inštitúcia, ktorá konštatuje „na objednávku iného úradu“ stav a odkazuje občanovi, aby neobťažoval. SR nepotrebuje informačné systémy, nové databázy ... akútne však potrebuje, aby štátne úrady a inštitúcie, samosprávy konali a reálne, nie virtuálne,  chránili existujúcu krajinu a záujmy slušných občanov, firiem a obcí.     

 

1.JPG

Zápisnica z pracovného stretnutia zo dňa 15.12.2011 – Čo toto stretnutie vyriešilo? Žiaľ, zápis mi pripomína zasadnutie politbyra, kde si každý porozpráva svoje, skonštatuje ako sa s tým nič nedá urobiť ... a záverom súdruh Konôpka pozve všetkých na malé občerstvenie.     

Ak sa environmentálne záťaže nemajú stať skladiskom novodobých odpadov vyvážaných na lokality občanmi a firmami, a to pod tichým dohľadom samospráv, mám za to, že novodobé odpady sa musia likvidovať postupom upraveným  § 18 ods. 7) a ž 10) zákona o odpadoch, aj keď ležia na pôvodnej vrstve starých odpadov, ktoré je možné klasifikovať  ako environmentálnu záťaž.  

Vymáhateľnosť práva nemôže byť determinovaná disponibilnými finančnými zdrojmi, najmä ak poplatky za odpady sú v mnohých obciach mimo akejkoľvek ekonomickej reality odpadového hospodárstva.       

Dalšie zdroje:

- Všetko o environmentálnych záťažiach  

- Environmentálne záťaže v SR  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?