Podľa § 7 ods. 4) a 5) zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny:
(4) Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi podľa odseku 8 a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.
(5) Orgán ochrany prírody nariadi vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom sa vyskytujú invázne druhy, vykonať na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu, opatrenia na odstránenie inváznych druhov.
Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uvádza v prílohe č. 2 zoznam prioritných inváznych druhov a spôsoby ich odstraňovania:
- Ambrózia palinolistá (generatívne rozmnožovanie)
- Pohánkovec (krídlatka) (vegetatívne)
- Slnečnica hľuznatá (generatívne, vegetatívne)
- Bolševník obrovský (generatívne)
- Netykávka žliazkatá (generatívne, vegetatívne)
- Zlatobyľ kanadská (generatívne, vegetatívne)
- Zlatobyľ obrovská (generatívne, vegetatívne)
Ďalšie druhy inváznych rastlín si môžete pozrieť tu .
Čo je však podstatné: Autor tohto článku nepozná ani jediný prípad preukázaného šírenia invázneho druhu „pôvodcom“ (a tu môžeme celé dní polemizovať nad tým, či by lepšia starostlivosť o príslušný pozemok zo strany vlastníka neviedla k menej dynamického šíreniu invázneho druhu) tzn., že vo všetkých prípadoch by náklady na odstránenie a zabránenie šírenia inváznych druhov rastlín mal znášať štát.
Štát však nielenže nedisponuje dostatočným objemom finančných prostriedkov na riešenie tejto problematiky, ale ani nerieši agóniu Obvodných úradov životného prostredia a Obvodných pozemkových úradov v tejto problematike.
Príbeh inváznych druhov rastlín je príbehom alibizmu, dopisovania si jednotlivých štátnych orgánov a inštitúcií medzi sebou, zbavovania sa zodpovednosti:
- Invázne rastliny – fraška pokračuje
- Invázne rastliny – nekonečný príbeh
Medzitým desiatky kilometrov človekom narušených brehov potokov a riek, stovky hektárov poľnohospodárskej pôdy a nelegálnych skládok odpadov ... zarastajú týmito druhmi.
Dikcia § 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je názornou ukážkou v praxi nevykonateľných právnych predpisov s jasne identifikovateľným hlavným vinníkom - tým je ŠTÁT a jeho ústredné orgány štátnej správy. Žiadny právny štát totiž nemôže od svojich občanov požadovať niečo, čo nedokáže sám zabezpečiť, metodický usmerniť a kontrolovať.
Návod na zruinovanie tohto štátu preto veľmi jednoduchý: stačí byť zodpovedným vlastníkom (správcom, nájomcom) pozemku resp. aktívnym občanom.
Ak od tejto chvíle začnú všetci vlastníci, nájomcovia a správcovia pozemkov, občianski aktivisti a slušní občania (trpiaci k tomu ešte peľovou alergiou z inváznych druhov) ... oznamovať miestne príslušným obvodným úradom životného prostredia (kópiu doporučeného listu odporúčam zaslať na príslušný Odvodný pozemkový úrad) výskyt prioritných inváznych druhov rastlín na pozemkoch v SR, budú žiadať finančný príspevok na zabránenie šírenia týchto druhov resp. ich odstránenie z pozemku, štát a jeho inštitúcie sa budú musieť prestať tváriť, že problém inváznych druhov rastlín neexistuje.
Zákonom kodifikované bezprávie môže existovať iba v krajine v ktorej vznikla medzi zúčastnenými a zainteresovaným stranami tichá spoločenská dohoda toto bezprávie akceptovať.
Informačné zdroje:
- Špecializovaná stránka k inváznym druhom rastlín