Oznámili ste priestupok, no a čo?

Autor: Rudolf Pado | 27.2.2012 o 12:16 | Karma článku: 5,58 | Prečítané:  1690x

Denne sa stretávate s bežnými priestupkami. Stačí, keď niekto napríklad venčí psa bez vôdzky, netriedi odpad v zmysle pokynov obce, fajčí mimo vyhradený priestor ... Väčšine ľudí je takéto správanie sa ľahostajné a iba malá časť sa pokúsi takéto konanie spoluobčanov oznámiť. To ale netušia, že výsledok riešenia podnetu sa nikdy nedozvedia, nakoľko podľa striktného výkladu zákona o priestupkoch nie sú oznamovatelia týchto skutkov účastníkmi konania.   

To presne sa stalo v Liptovskom Mikuláši, kde Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) oznámilo Mestskej polícii Liptovský Mikuláš  podozrenie z porušenia VZN  Liptovský Mikuláš č. 6/2011/VZN O nakladaní s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi  z  domácnosti.

Napriek tomu, že podľa zákona NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v znení neskorších predpisov, je právo na informácie základným právom, bez ktorého nie je existencia skutočného demokratického zriadenia možná, napriek tomu, že práve tento zákon umožňuje občanov vytvoriť si názor a prehľad o konaní politikov a verejných činiteľov, o činnosti úradov a o stave spoločnosti, štátu či obce, Mestská polícia Liptovský Mikuláš nám informácie odmietla poskytnúť nakoľko nie sme účastníkmi konania.
          
§ 45 zákona o priestupkoch (zákon 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov) definuje priestupky na úseku ochrany životného prostredia ako:

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane životného prostredia iným spôsobom, než ako vyplýva z ustanovení § 21 až 44, zhorší životné prostredie.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 99 eur.
 
Podľa § 72 citovaného zákona sú účastníkmi konania:

a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1

Vzniká tak paradox, že oznamovateľ priestupku nedisponuje informáciami o spôsobe vybavenia jeho oznámenia a nemôže realizovať ďalšie právne kroky v prípade, ak ním oznámený priestupok nebol adekvátne vybavený. Nie je práve toto priestor pre korupčné správanie sa?   

**********

Ešte nedávno sme obdobnej situácii čelili pri oznamovaní nelegálnych skládok odpadov na pozemkoch rôznych právnických  a fyzických osôb.

Podľa § 18 ods. 6) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov má oznamovaciu povinnosť nelegálnej skládky odpadu vlastník, správca alebo nájomca pozemku: „Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.“

Nakoľko väčšina tzv. povinných osôb (vlastníkov, nájomcov, správcov)  si svoju zákonnú povinnosť neplní, je úplne prirodzené, že nelegálne skládky odpadov ohlasujú nepovinné osoby – aktívni občania, mimovládne organizácie ...

Pokiaľ sme však chceli informácie o riešení nášho podnetu, kópie rozhodnutí ... časť obvodných úradov životného prostredia realizovala právnu konštrukciu a to prekvalifikovaním  našej žiadosti o informácie na „nazeranie do spisu.“

Podľa  § 23 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nazerať do spisu majú len:

(1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti.1)

Podľa § 14 a § 15a citovaného zákona sú účastník konania a zúčastnená osoba definovaný nasledovne:

(1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.


a § 15a:

(1) Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len "zúčastnená osoba").

(2) Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

Niektoré obvodné úrady životného prostredia nám neposkytli informácie práve z dôvodu, že podľa striktného výkladu  správneho poriadku nie sme účastníkmi konania, pričom opomenuli dikciu § 23: „Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.“

V odvolacích konaniach podľa 19  zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisoch resp. v podaniach na príslušnú okresnú prokuratúru bolo vždy rozhodnuté v prospech OZ TATRY, nakoľko neexistovali dôvody pre neposkytnutie informácií.

Povinná osoba, ktorá informácie sprístupňuje (v tomto prípade príslušný obvodný úrad životného prostredia) má možnosť vysporiadať sa s osobnými údajmi, ktoré boli zverejnené v spisovej zložke (rozhodnutie, zápisnica z konania ...) ich odstránením (zabezpečenie ich nečitateľnosti na kópii dokumentu).

Okrem iného, v prípade zákona o odpadoch by vznikol neželaný paradox, že osoba, ktorá má záujem na ochrane a tvorbe životného prostredia by nemala možnosť vznášať pripomienky, nemala možnosť sledovať procedurálne riešenie ohláseného prípadu a nemala  k dispozícii zápisnice resp. rozhodnutia vo veci, ktorú sama ohlásila. Faktický by bol trestaný nie ten, kto  si nesplnil zákonom určenú oznamovaciu povinnosť vymedzenú  § 18 ods. 6) zákona o odpadoch, ale ten, kto si aktívne splnil občiansku povinnosť.

 
  **********

Náčelník mestskej polície Liptovský Mikuláš Mgr. Vladimír Bella vo vyjadrení napísal: „Pri riešení uvedených prípadov bolo občanmi prezentovaný názor, že na celom svete ľudia v priebehu nedelia dogmatický odpad hneď ako vzniká, ale pred termínom jeho odvozu si tento vytriedia. Nazeranie do súkromných nádob a hrabanie sa v nich príslušníkmi Mestskej polície, ba dokonca pokutovanie občanov počas zbierania odpadu je neprijateľné, v prípade umiestnenia nádoby na verejnom priestranstve aj nestotožniteľné s pôvodcom nevyseparovaného odpadu a máme obavy, že aj v rozpore s ústavnými právami občanov našej Slovenskej  republiky.“

Podľa § 39 zákona o odpadoch:

(1) Zložka komunálnych odpadov je ich časť, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný druh odpadu.

(4) Obec upraví podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností všeobecne záväzným nariadením, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, o spôsobe separovaného zberu jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností, ako aj miesta určené na ukladanie týchto odpadov a na zneškodňovanie odpadov.

(5) Pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je povinný nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce. Tiež je povinný

a) zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci,
b) užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci,
c) ukladať komunálne odpady alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

(13) Separovaný zber je zber oddelených zložiek komunálnych odpadov.

(14) Obce sú povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla; tým nie je dotknutá povinnosť obce podľa odseku 3 písm. b).

(15) Obec je povinná separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa stratégie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou Slovenskej republiky.

Toto všetko je prenesené do VZN mesta Liptovský Mikuláš č. 6/2011/VZN O nakladaní s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi  z  domácnosti.   

Čl. 16  ods. 1) VZN mesta Liptovský Mikuláš č. 6/2011/VZN O nakladaní s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi  z domácnosti vymedzuje subjekty a osoby, ktoré sú zodpovedné za kontrolu dodržiavania príslušného VZN. Medzi tieto subjekty patrí aj Mestská polícia Liptovský Mikuláš.

Niekoľko poznámok:

1) Nikde vo svete nie je odpad najprv umiestnený do 110-litrovej nádoby (alebo nádoby iného objemu) na komunálny odpad a po niekoľkých dňoch – vlhký, znečistený, nasiaknutý rôznymi pachovými zložkami – triedený až pred vývozom.

2) Všetky 110-litrové nádoby na TKO pri rodinných domoch sa vykladajú pred dom až v deň odvozu ich obsahu. Nádoby a ich obsah sú preto ľahko stotožniteľné s tou-ktorou domácnosťou a preto je kvalita triedenia odpadov ľahko kontrolovateľná. 

3) VZN mesta O nakladaní s komunálnymi odpadmi ... jasne definuje povinnosť občanov a firiem ukladať vytriedené zložky odpadov do príslušných nádob (vriec) a ostatný odpad do nádoby na TKO. Ide o priebežný systém t. j. nevytriedený odpad nachádzajúci sa v nádobe na zmesový TKO už nikdy nebude vytriedený.            

Ďalej sa vo vyjadrení Mestskej polície Liptovský Mikuláš uvádza:  „Mesto má možnosť uplatnenia dodržiavania VZN týkajúceho sa povinnosti triediť odpad pri vykonávaní jeho odvozu a to kontrolu jeho prevzatím a odmietnutím jeho odvozu, resp. likvidácie v prípade, že povinnosť triedenia nebola vlastníkmi a občanmi dodržaná.“

Áno, a prečo to nerobí? O koľkých prípadoch nevyvezenia nádoby na TKO, ktorá obsahovala nevytriedené zložky odpadu, má Mestská polícia Liptovský Mikuláš vedomosť?  

Žiaľ, podľa môjho názoru, ide len o ďalší prípad, v ktorom sa samospráva a ňou zriadené  subjekty vzájomne ubezpečujú ako im ide o právo a spravodlivosť.   


   **********

V krajine Goríl a ich lokálnych mláďat sme denno-denne bombardovaní frázami o občianskej spoločnosti, o potrebe aktívne zaujímať sa o veci verejné ...  

Úrad vlády, ako aj iné inštitúcie štátu, produkujú stohy teoretických dokumentov ako napr.     
Akčný plán pre otvorené vládnutie , Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku  (Dlhodobá stratégia rozvoj do roku 2020 a akčný plán na roky 2012 – 2013    ... 

Pritom stav tejto spoločnosti najlepšie otestuje jediný občiansky akt: Ohláste priestupok a žiadajte odpočet jeho riešenia. A zistíte, povedané rečou rytierov radu Jedi,  že na temnej strane Sily je viac práv než na strane svetla.

P.S: A ako to funguje vo Vašom meste?
   

1.JPG

2.JPG

3.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?