Čo som sa naučil na náučnom chodníku

Autor: Rudolf Pado | 19.3.2012 o 12:37 | Karma článku: 11,27 | Prečítané:  1361x

Náučné chodníky sú jednou z foriem a prostriedkov výchovy. Môžeme ich definovať ako vyznačenú výchovno-vzdelávaciu turistickú trasu v prírodne i kultúrne pozoruhodnej oblasti. V rámci nej sú vybraté niektoré významné objekty a javy, ktoré sú osobitne vysvetlené. Toľko formálna definícia. Sú však na týchto chodníkoch prezentované a vysvetlené  tie správne objekty a javy.

Predstavte si, že ste cudzinec, bez znalosti slovenského jazyka, účastník geologickej alebo geomorfologickej konferencie spojenej s terénnymi exkurziami ... Čo uvidíte a ako si vysvetlíte javy, ktoré sú zreteľné a pritom nepomenované na náučnom chodníku Markušovce – Matejovce nad Hornádom.

3.JPG

Sypanie komunálneho odpadu v obci Markušovce do prietočného profilu Hornádu

4.JPG

Rieka Hornád medzi Markušovcami a Matejovcami nad Hornádom
(Poznámka: Táto rieka od svojho prameňa pretiekla len 7 obcami - Vikartovce, Hranovnica – Dubina, Spišský Štiavnik, Betlanovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Markušovce – a už je ozvláštnená stovkami kilogramov komunálnych odpadov na niekoľkokilometrovom úseku).

5.JPG

Rieka Hornád medzi Markušovcami a Matejovcami nad Hornádom
(Zapoja sa do akcie „Vyčistíme si Slovensko“ 
aj obyvatelia príslušných obcí – pôvodcovia odpadov, žiaci špeciálnych základných škôl ...???)   

7.JPG

Nelegálne výruby krovín v brehových porastoch rieky Hornád rómskymi spoluobčanmi

8.JPG

Výberkový spôsob ťažby (čo si vyberú – to ukradnú) priamo v priestore NPP Markušovské steny 
(Poznámka: Počas 80 minút som zaznamenal štyri skupiny, zväčša maloletých páchateľov, úspešne exploatujúcich priestor NPP. Na zobrazenej fotografii je na ploche 10 x 10 m² vyrúbaných 15 stromov)


Čo som sa teda naučil na náučnom chodníku?

 ... že priamo v priestore národnej prírodnej pamiatky je na Slovensku možné ignorovať niekoľko zákonov (zákon o odpadoch, zákon o vodách, zákon o ochrane prírody a krajiny, lesný zákon, trestný  zákon ...) ...

... že pokiaľ chcete akémukoľvek priateľovi ukázať  prírodné a kultúrne dedičstvo  tejto krajiny, musíte si predbežne overiť o aké dedičstvo (hodnoty) ide  ...

... že pretrváva spoločenský konsenzus na fakte, že v podstate nikto za nič nenesie zodpovednosť (vrátane samospráv, príslušných úradov ...) a ochrana prírody je len taká slovná riekanka ...

... že stále nie je pochopený vzťah medzi atraktivitou prostredia a ekonomickými výnosmi z lokálneho  cestovného ruchu ... 
       
O niekoľko dní tú máme Svetový deň vody (22.3.). Na pôdu ľahostajnosti padne veľa veľkých slov. Budú sa vyhodnocovať desiatky  literárnych a výtvarných súťaží, realizovať bezplatné rozbory vody zo studní, študenti si pozrú miestne čistiarne odpadových vôd, vyhlásenia politikov a vodohospodárov skonštatujú stav a neopomenú zdôrazniť známe klišé „ ... je to beh na dlhé trate.“  

Iba Hornád a ďalšie slovenské rieky nedostanú slovo. Ďalej budú hltať naše splašky a plaziť sa pomedzi nánosy odpadov. Parafrázujúc klasika - „Rieky sú ako ľudia, každá je iná ...“  - pritom denno-denne prinášajú svedectvá o našej morálke.   
   
        
Niekoľko poznámok k náučnému chodníku Markušovce -  Matejovce nad Hornádom:

Markušovský skalný hríb

Chránený objekt leží 5km od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc. Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená ,,noha", a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejší slovenský hríbovitý skalný útvar.

(Zdroj: http://www.mineraly.sk/files/lok/100-200/146_markusovsky_skalny_hrib.htm)


6.JPG

Markušovský skalný hríb 


Národná prírodná pamiatka Markušovské steny

Ide o chránené územie o rozlohe cca 13,44 ha. Leží v Hornádskej kotline na ľavom brehu rieky Hornád medzi obcami Markušovce a Matejovce nad Hornádom. Neopakovateľný obraz územiu dávajú strmé skalné steny, v ktorých príroda počas štvrtohôr zvetrávaním, činnosťou vody, ľadu, slnka a vetra vytvorila ojedinelé skalné útvary.

(Zdroj: Sprievodca po prírodných a kultúrnych pamiatkach v okolí Markušoviec, Ing. Zuzana Krempaská)

12.JPG

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?