Formálnosť ako pracovná metóda

Autor: Rudolf Pado | 20.3.2012 o 12:44 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  929x

Mám pocit, že slovenský právny systém je účelovo nastavený tak, aby poskytoval nadštandardné výhody páchateľom priestupkov a trestných činov, zároveň však v maximálnej miere znechucoval a odrádzal od občianskych postojov slušných občanov. Mám pocit, že hlavnou náplňou práce orgánov a inštitúcií štátu je zdôvodňovanie toho, prečo veci nefungujú a poskytovanie si vzájomného odborného a politického krytia pre ničnerobenie. To všetko sa odohráva pod hrdo vejúcou vlajkou „boja proti korupcii, klientelizmu ...“. 

Ostatným prípadom je  odpoveď Krajskej prokuratúry Trnava, ktorú si dovoľujem okomentovať. 

 

1.JPG

2.JPG


K vyznačenému odseku 1):

Citácia: „... Pri vybavovaní Vášho podnetu príslušná prokuratúra vychádzala z administratívnych spisov k veci sa vzťahujúcich. Obhliadky terénu, overovanie pravosti dokumentov, či  prípadné iné vyhodnocovanie reálneho stravu sporných skládok nespadá do oprávnení  orgánov prokuratúry uložených v zák. č. 153/2001 Z. z.“

Ako z listu vyplýva prokuratúra rozhoduje na základe predloženej dokumentácie obvodným úradom životného prostredia a nie na základe skúmanej a poznanej reality.

Čo ak príslušný úrad predloží  nepravdivé resp. účelovo a  dodatočne vyrobené dokumenty, ktoré formálne  vykazujú súlad so zákonom (odstránenie skládky a odovzdanie odpadu na zhodnotenie resp. zneškodnenie) a nelegálna skládka je pritom zasypaná, rozhrnutá ... v rozpore so zákonom o odpadoch?  

Čo v prípadoch, ak orgán štátnej správy životného prostredia vykonaním prvého úkonu začne vo veci konať, ale následne celé mesiace nevykoná  žiadny následný úkon vedúci k objasneniu prípadu, riešeniu situácie ...?  

Nie je práve kontrola „od stola“ a vzájomné sa krytie rôznych štátnych orgánov a inštitúcií  úžasným priestorom pre korupciu?


**********

K vyznačenému odseku 2):

Citácia: „... Pretože v daných prípadoch, ak začalo konanie, tak začalo z podnetu správneho orgánu a Vaše Občianske združenie TATRY nebolo účastníkom konania, nemožno správnemu orgánu takéto pochybenie vyčítať ...“.

Problematiku nelegálneho ukladania odpadov na pozemkoch právnických a fyzických osôb legislatívne determinuje niekoľko právnych noriem:

-  § 18 ods. 6) a násl. zákona NR SR č. 223/2001  Z.  z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Tento určuje povinnosť vlastníkom, správcom  a nájomcom nehnuteľností bezodkladne oznamovať nelegálne uloženie odpadu na pozemkoch  v ich vlastníctve alebo správe.

- Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia prikazuje vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov chrániť pôdu pred biologickou (napr. šírením inváznych druhov rastlín), chemickou (tu patria aj procesy vyvolané uložením odpadov na PPF)  a fyzikálnou degradáciou.

- Zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov predpokladá predchádzanie všetkým procesom, ktoré by zabránili (bránia)  dosiahnutiu „dobrého stavu“ povrchových a podzemných útvarov vôd, tak ako tento stav na chemickej, fyzikálnej a biologickej úrovni definuje Rámcová smernica  o vode. Citovaný zákon taktiež pokladá akékoľvek uloženie odpadov v prietočnom profile za „prekážku v toku“.

- Trestný zákon (300/2005 Z. z.) kodifikoval v  § 302 prečin Neoprávnené nakladanie s odpadmi.

Poznámka: Nelegálne ukladanie odpadov na pozemkoch právnických a fyzických osôb nie je totožné s problematikou starých environmentálnych záťaží (zákon NR SR č. 409/2011 Z. z. o environmentálnych záťažiach), nakoľko v tomto prípade ide o súčasné (aktuálne, prebiehajúce) ukladanie odpadov fyzických a právnických  osôb „mimo zariadenia na zneškodňovanie odpadov“. 

Napriek vyššie uvedeným faktom je tento druh environmentálnej kriminality resp. environmentálnych priestupkov  v podmienkach SR bagatelizovaný.
Vlastníci, nájomcovia a správcovia pozemkov si neplnia oznamovaciu povinnosť bez významných konzekvencií zo strany miestne príslušných obvodných úradov životného prostredia  resp. samospráv.
Toto konštatovanie dokumentuje napr. „Analýza riešenia problematiky nelegálnych skládok odpadov obvodnými úradmi životného prostredia v rokoch 2004 – 2008“ (OZ TATRY, október 2009).

Publikovaný odhad Ministerstva životného prostredia SR o počte nelegálnych skládok odpadov v SR je     6 000 - 8 000 a odhad OZ TATRY, interpolovaný na základe výsledkov „Expedície Liptov“ (2002),  je 8 000 - 12 000.

Nelegálne skládky odpadov majú pritom zásadný vplyv na biotu (invázne rastliny v kontexte § 7 zákona o ochrane prírody a krajiny – ochrana druhového zloženia ekosystémov), pôdu, vodu, vizuálnu stránku krajiny ... a tým aj potenciál krajiny z hľadiska rozvoja lokálneho cestovného ruchu.

Napriek tomu, že vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov si neplnia oznamovaciu povinnosť v zmysle platných právnych noriem a  obvodné  úrady životného prostredia a obce nemajú reálny záujem na  intenzívnom a trvalom riešení tohto problému, konštatujem, že iní oznamovatelia (občania, MVO) než povinné osoby determinované § 18 ods. 6) zákona o odpadoch sú pri ohlásení nelegálnej skládky odpadov  v slovenskom právnom systéme diskriminovaní:

- Časť orgánov štátnej správy odmieta poskytovať informácie  o vykonaných krokoch pri  nelegálnych skládkach odpadov  ohlásených občanmi a MVO (nepovinnými osobami), a to realizáciou právnej konštrukcie: prekvalifikovaním žiadosti o informácie na žiadosť o „nazeranie do spisu“ (podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. v kontexte § 14 a 15a citovaného zákona nie sú osoby bez štatútu tzv. povinnej osoby vo vzťahu k  § 18 ods. 6  zákona o odpadoch účastníkmi konania).

- Informácie nie sú poskytované  aj v prípadoch ohlásenia priestupku na úseku odpadového hospodárstva (napr. mestskej polícii) z dôvodu, že oznamovateľ nie je v zmysle § 72  odsek a) až d) účastníkom konania (nie je obvineným, poškodeným, vlastníkom zhabanej veci ... ).

Vzniká tak paradox, že oznamovatelia nelegálnych skládok odpadov  na pozemkoch právnických alebo fyzických osôb resp. oznamovatelia priestupkov nedisponujú informáciami o spôsobe vybavenia ich oznámení a nemôžu realizovať ďalšie právne kroky v prípade ak nimi oznámený podnet resp. priestupok nebol adekvátne riešený.  

Označiť preto konanie akéhokoľvek orgánu štátnej správy na základe podnetu občana, mimovládnej organizácie (nepovinnej osoby) za „KONANIE Z PODNETU SPRÁVNEHO ORGÁNU“ je právny nezmysel (kodifikovaný v § 18 ods. 7 zákona o odpadoch) vykazujúci znaky sarkazmu.

Kde bol tento orgán do doby, kým mu bol doručený podnet od nepovinnej osoby?
Aký prehľad majú miestne príslušné obvodné úrady životného prostredia o území ktoré spravujú?
Dokedy budú v slovenskom právnom systéme trestaní slušní občania – oznamovatelia – nie povinné osoby?
A vari je hlavným zmyslom štátnej služby čakanie v kancelárii na podnety od aktívnych občanov a mimovládnych organizácií?  

**********

K vyznačenému odseku 3):

Citácia: „... Dôvodnosť, či postup pri zaradení skládky medzi environmentálne záťaže okresná prokuratúra neskúmala, pretože k zaradeniu takýchto skládok do zoznamov environmentálnych záťaží predchádza odborné posúdenie, ktorého obsah nie je predmetom preskúmania.“   

Nepochybujem o tom, že aj zhotovitelia podkladov pre predaj emisií sa oháňali štatútom odborníkov. Napriek tomu spôsobili občanom tejto krajiny ekonomické škody vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur.

Predpoklad prokuratúry, že každý, kto užíva štatút odborníka (odborne spôsobilej osoby) koná vo verejnom záujme je značne naivný.

V nami ohlásených prípadoch sú legitímne otázky:

- Ako je možné, že predmetné nelegálne skládky odpadov sa nedostali do prvotného zoznamu vytvoreného v rámci projektu  Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) „Systematická identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky“, pričom tieto objekty boli a sú v teréne absolútne neprehliadnuteľné?

- Akým spôsobom sa nelegálne uloženie odpadov zrazu ocitlo na zozname environmentálnych záťaží?

Vysvetlenie je pomerne jednoduché.

Podľa môjho názoru, toto preraďovanie nelegálnych skládok odpadov obsahujúcich odpad zo  súčasností medzi environmentálne záťaže je účelové. Ak by k nemu nedošlo, pri mnohých veľkých skládkach vzniknutých dlhodobou benevolenciou samospráv k vlastným občanom by po nezistení pôvodcu odpadu padla povinnosť odstránenia skládky na obec, čo by bolo spojené s nákladmi, v niektorých prípadoch vo výške desiatok tisíc eur.
Preradením skládky medzi environmentálne záťaže sa obec nonšalantne vyhne povinnostiam vyplývajúcim z platného zákona o odpadoch, jej odstránenie sa odsúva na dobu neurčitú a občania tam naďalej beztrestne vyvážajú svoj odpad.
Aj toto je súčasťou stratégie „večného priateľstva a mieru“ medzi samosprávami, štátnou správou životného prostredia a odbornými organizáciami Ministerstva životného prostredia SR.  


Súvis s článkami:

- Nahlasovanie nelegálnych skládok odpadov cez mobil

Environmentálne záťaže ako argument pre ničnerobenie

- Je možné zneužívať staré environmentálne záťaže

- Nekonanie ako pracovná metóda

- Oznámili ste priestupok, no a čo?

- Mapovanie nelegálnych skládok odpadov

- Nelegálne skládky odpadov – vzor podnetu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?