Farizejstvo protipovodňovej ochrany

Autor: Rudolf Pado | 10.4.2012 o 15:41 | (upravené 10.4.2012 o 15:58) Karma článku: 11,25 | Prečítané:  1106x

Celá diskusia o protipovodňovej ochrane v SR nie je vecná a ani odborná. Je to sektársky monológ dvoch názorových platforiem  – betonárov a alternatívcov – súperiacich o  tie isté finančné zdroje, ktorých žriedlom, zatiaľ tečúcim,  je štátny rozpočet SR. Ani jednej skupine nejde o skutočné riešenie problému a preto každá z nich využíva akékoľvek nástroje propagandy, demagógie, vytrhávania vecí z kontextu ... a účelový výklad resp. ignorovanie  platnej legislatívy SR. Nikomu pritom akosi nedochádza, že základom akejkoľvek protipovodňovej ochrany musí byť vymáhateľnosť  práva od každého jednotlivca alebo subjektu ovplyvňujúceho ekologickú stabilitu a tým aj hydrologický režim  krajiny. A práve tento prístup nie je v praxi aplikovaný.

Nebudem opätovne písať o povinnostiach vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov vyplývajúcich z platného zákona o ochrane a využívaní  poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o vodách či zákona o odpadoch, v kontexte protipovodňovej ochrany,  a (alibistických)  postojoch štátnych a samosprávnym orgánov k jednotlivým ustanoveniam týchto právnych noriem.  Zhrniem niekoľko mojich postrehov:

- Ako je možné rúbať brehové a sprievodné porasty vodných tokov z dôvodu „protipovodňovej ochrany“ (pričom v skutočnosti ide len a len o systematické „štiepkovanie“ slovenskej krajiny z dôvodu nezvládnutej analýzy dostupnosti tohto materiálu pre miestne teplárne, kotolne ... a vzrastajúceho nedostatku tohto „alternatívneho“ paliva na trhu) a zároveň ignorovať  zužovanie prietočného profilu tokov vytváranými nelegálnymi skládkami odpadov? Chcete štipeku z  Ghany , žiadny problém.   

-  Ako je možné v učebniciach konštatovať „mokrade sú špongiami krajiny“ a zároveň neustále tieto ekosystémy odvodňovať a devastovať stavebnou a lesníckou činnosťou?

- Ako je možné odlesniť desiatky hektárov krajiny, samozrejme, že v súlade s lesným zákonom, a neniesť pritom žiadnu zodpovednosť za eróziu a miestnu povodňovú vlnu?

- Ako je možné využívať agrotechnické postupy v rozpore s praktickými poznatkami o eróznych javoch, hydrologickom režime krajiny, s Nitrátovou direktívou a Kódexom správnej poľnohospodárskej praxe a neniesť za to žiadnu právnu zodpovednosť?          

- Ako je  možné, že uplynulé roky spojené s povodňovými situáciami  a zosuvmi pôdy nepriniesli žiadnu praktickú sebareflexiu pre samosprávy a štátnu správu? Naďalej sú povoľované stavby v inundačných územiach potokov a riek, podrezávajú sa sklonné svahy ... stačí sa prejsť po Slovensku.

-  Ako je možné, že obce chápu protipovodňovú ochranu len ako zapojenia sa do „vládneho programu“, nie ako systém starostlivosti o pozemky a krajinu v ich k. ú  a aplikácie príslušných právnych noriem na vlastných občanov?              

- Ako je možné, že pri propagácii veľkých vodných diel sa rovnako nepropagujú ich negatíva: zmena mikroklímy, abrázia brehov, zarezávanie toku pod priehradou a sedimentácia v nej samotnej (často majú pritom charakter toxických sedimentov), zmeny v hydrologickom režime v okolí priehrady, efekt „teplej vody“ v riekach počas zimy = nezamŕzanie vody = kormorány  ... ?

- Ako je možné hovoriť o otepľujúcom sa mestskom prostredí a zároveň mestské prostredie betónovať, asfaltovať, odvodňovať a zbavovať funkčnej zelene bez adekvátnej náhradnej výsadby? 

- Ako je možné, že protipovodňová ochrana je často chápaná len ako odvedenie vodného živlu počas povodňovej  situácie? Stáva sa, že pár mesiacov nato riešime opačné problémy  - nedostatok vody vo vodných recipientoch, fekalizáciu až eutrofizáciu malých dedinských tokov z dôvodu  nízkej prietočnosti, chýbajúcu pôdnu vlhkosť v poľnohospodárskych kultúrach ...    

Mnoho dilem a otázok.

Tvrdím, že protipovodňová ochrana ako systém opatrení  v krajine, MUSÍ vychádzať z platnej slovenskej a európskej legislatívy, musí byť realizovaná po dlhodobej a vecnej diskusii, musí byť odborná (STN), finančne transparentná a musí byť v súlade s inými opatreniami a koncepciami (nie je mysliteľné, aby jeden subjekt stromy na pribrežných pozemkoch sadil  iný ho rúbal, pričom každý z nich argumentuje „protipovodňovou ochranou“).       

1.jpg

Ťažba nelesnej drevinovej vegetácie v navrhovanej jadrovej zóne NP Poloniny  pre energetické využitie – výroba štiepky  (2012)

2.jpg

NP Poloniny – 50 cm hlboké koľaje po ťažbe materiálu na výrobu štiepky (2012)

3.jpg

Inundačné územie Ondavy (2012)

4.jpg

Inundačné územie Ondavy (2012)

5.JPG

Podhradský potok – kontakt  so Strážovskými vrchmi (2012)

6.jpg

 Podhradský potok – kontakt  so Strážovskými vrchmi (2012)

7.JPG

Zasypávanie priestoru občasného vodného toku  nad obcou Široké, okr . Prešov, komunálnym odpadom  (2012)

8.JPG

Zasypávanie priestoru občasného vodného toku  nad obcou Široké, okr . Prešov, komunálnym odpadom  (2012)

 

 Prílohy:

- Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí  SR a návrh jeho realizačného projektu 2010

 - Prvý realizačný projekt Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu  povodí SR pre rok 2011

- Druhý  realizačný projekt Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu  povodí SR pre rok 2011

- Power Pointová prezentácia  k téme (Poznámka: Prezentácia obsahuje aj fotografie realizovaných projektov. Je zarážajúca ich  rôznorodosť kvality vyhotovenia a pritom rovnakej finančnej nákladnosti.)


Názor pracovníka ŠOP SR na „Program revitalizácie krajiny“ (bez štylistických a jazykových úprav):     

- došlo a dochádza k porušeniu zákona (poškodzovanie biotopov, nepovolené zásahy do chránených území národného a európskeho významu...)

- „legislatívna“ príprava žiadna – v prvom kole sa vôbec nikto nikoho na nič nepýtal, to bola čistá partizánčina, v druhom, teraz prebiehajúcom kole, mali obce aspoň povinnosť zabezpečiť si súhlas na využitie územia, čo u nás vo všetkých prípadoch prebehlo až ex post, často ešte ani neprebehlo, ale „opatrenia“ sú už často hotové;   pritom často dochádza k rozsiahlym zmenám terénu, budovaniu veľkých zdrží v nivách tokov, nebavíme sa tu len o relatívne nevinných prehrádzkach na potôčikoch

- „projekčná“ príprava úbohá, to sa ani nedá komentovať – rovnaké projekty, paušálne vymenované opatrenia pre rôzne typy území, bez konkrétností a lokalizácie, dokonca si niektorí „projektanti“ ani nedali námahu zistiť, že sa v katastri obce nachádzajú chránené územia a „projektovali“ zásahy priamo v nich (okolo obce priamo v NP „naprojektované“ opatrenia sme odmietli a keď sme sa pýtali projektanta, čo to má znamenať, priznal sa, že on to územie až tak dobre nepozná a potreboval naprojektovať predpísaných 10 000 kubíkov...)

- výsledok je často minimálne rozpačitý... tzv. vodozdržné priekopy sú napr. vyryté na stráňach s pasienkami súbežne s jestvujúcimi medzami, ktoré sú porastené súvislými pásmi krovín... tam, kde predtým povodňová vlna zaliala celé dno údolia, sú teraz vybudované prehrádzky na potoku, ktorý po každej väčšej vode mení koryto v štrkových nánosoch...   chcelo by to podrobnejšiu analýzu, príkladov je veľa :-(   v rámci jednej obce sú napr. urobené podľa mňa veľmi rozumné, nenáročné opatrenia, ktoré by som napriek Rudovým pochybnostiam v pohode akceptoval, prehrádzky v eróznych stržiach na okrajoch obce, záchytné jamy, ktoré – ak nič iné :-)   budú pre obojživelníky... a potom trocha ďalej od obce nájdem kvôli „zachyteniu vody“ vyrúbaný prioritný biotop európskeho významu...

- úplne najviac ma vytáča to, čo je prakticky najužitočnejšie – opatrenia na lesných cestách... tam sa zásahy prejavia najefektívnejšie, ale predsa podľa zákona o lesoch má majiteľ alebo užívateľ lesnej komunikácie povinnosť udržiavať ju v stave, v ktorom môže slúžiť svojmu účelu – tak nechápem, prečo to majú robiť obce z mojich daní...

- nerobme si ilúzie o financovaní  ... na samotné opatrenia sa míňa len časť peňazí, včlenených na tento projekt


Pracovníčka OUŽP z praxe (bez štylistických a jazykových úprav) :

Snad este mala ukazka z mojho zivota:

Projekt upravy vodneho toku. Ziadost podala obec, lebo realne v tej casti tych ludi vytapa, kazdorocne a nemusi to byt extra voda. To, ci sa umiestnenie v inundacii riesilo alebo neriesilo pri uzemnom planovani a stavebnych povoleniach je uz teraz vec bezpredmetna, jednak vystavba z komancskych cias, jednak tie domy uz neprestahujeme a moze nam to sluzit len ako vystraha do buducna, ktoru by uz KONECNE mal niekto respektovat pri uzemnych planoch! 

Maju projekt vypracovany projektantom na vodne stavby (lebo je to klasifikovane ako vodna stavba), len problem je v tom, ze nie kazdy projektant na vodne stavby vie alebo chce zohladnit aj ekologicke a biologicke aspekty vodneho toku a vplyvu zasahov nan, nakolko v drvivej vacsine projektuju kanalizacie, vodovody, studne, COV-ky. Pre mna prvy problem.
 
Podla odbornych stanovisk SOP-ky, rybarov, az na nejake technicke zmeny v projekte a casove obmedzenia, je to mozne povolit, vratane vyrubov a ciastocneho napriamenia toku, vylozenia, vybetonovania, vsetkych tych krasnych veci, ktore budu nasledovat...
 
Vynimku MZP na zasah do mokrade  na zaklade tychto odbornych posudkov maju...
 
Predlozili vsetky zakonne nalezitosti a dokumenty potrebne k vydaniu stavebneho povolenia, tak mi teraz povedz na zaklade COHO im nemam vydat povolenie na tu upravu? NA ZAKLADE COHO???  Nema s tym problem obec, obcania, odborne organizacie, legistativa to umoznuje....co s tym, ze je to mne osobne proti srsti, aby sa dalsi usek s krasnymi meadrami stratil a nahradilo ho poloumele koryto? Pre mna ako uradnika a tym v tejto veci predovsetkym som, je to uplne koser. 
 
Je to vyslovene systemova vec, ktora zacina od kultury naroda a enviropovedomia ludi, projektanta, postavenia SOP-ky, nevyhodneho stavu v ramci katastra (pozemky az do vodnych tokov, nerespektovanie ochrannych pasiem vodnych tokov pri parcelovani, atd), problem uzemnych planov,  podnikatelskych a politickych tlakov, byro aparatu a osobnych zlyhani.
 

 

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?