Chemická vojna, cui bono?

Autor: Rudolf Pado | 23.5.2012 o 11:47 | (upravené 23.5.2012 o 11:59) Karma článku: 7,89 | Prečítané:  1012x

V uplynulom týždni pracovník Slovenského vodohospodárskeho podniku postrekoval brehové porasty Smrečianky na sídl. Podbreziny  v Liptovskom Mikuláši chemickou látkou. Dialo sa tak bez upozornenia obyvateľov, v blízkosti sídliskovej zelene a v priestore, kde sa pravidelne hrajú deti. Samozrejme, že všetko je v zmysle zákona a pod zástavou aktuálneho budovateľského hesla protipovodňovej ochrany.

2.JPG

MY Liptovské noviny, 21.5.2012

Ročne na Slovensku lekári indikujú desiatkam tisíc pacientov rôzne typy rakoviny, pričom u mnohých z nich nepoznáme spúšťač (príčinu vzniku). Lekári vo všeobecnej rovine konštatujú, že príčiny je potrebné hľadať v znečistenom životnom prostredí (aj z hľadiska historického kontextu), v rezíduách chemických látok v potravinách, v životnom štýle obyvateľov, v individuálnej genetickej dispozícii ...

Stovky tisíc obyvateľov Slovenska trpia rôznymi alergiami, ktorých spúšťačom sú desiatky tisíc alergénov nachádzajúcich sa v našom bezprostrednom životnom prostredí, potravinách, chemických prípravkoch ... 

Zrejme to nestačí!

V krajine so 400 tisícovou armádou nezamestnaných si starostlivosť o krajinu, vodné roky ... predstavujeme ako chemickú vojnu s jej (a našou) podstatou, nie ako citlivosťou a láskou naplnený manažment.

Zákony, ktoré umožňujú komukoľvek vnášať do prírodného prostredia akékoľvek chemické látky s charakterom toxínov sú zvrhlé a nemorálne. Riešia dôsledky a nie príčiny, pričom vyvolávajú ďalšie dôsledky.

Máme zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zákon o odpadoch, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o vodách ... s jasne kodifikovanými povinnosťami vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov a s jasne vymedzenými kontrolnými právomocami orgánov štátnej správy a samospráv. 

SR podpísala napr. Rámcovú smernicu o vode a Európsky dohovor o krajine.   

Napriek tomu sme krajinou riešenie dôsledkov a nie príčin problémov.

Zanedbanie starostlivosti o krajinu a s ňou  spojené  šírenie burín a inváznych druhov riešime chemizáciou životného prostredia, protipovodňovú ochranu chápeme ako kombináciu betonárskych prác a nezadefinovaných výrubov brehových a sprievodných porastov.

Vytvorili sme systém privilegovaných subjektov napojených na bezodný štátny rozpočet, ktorých náplňou práce je správa vodných tokov a povodí v SR, správa elektrifikačnej sústavy  a ktorých právomoci sú nadštandardné a spoločenský neodôvodnené.

Tam, kde sa každý iný občan či subjekt musí prehrýzť tortúrou rôznych povolení, týmto subjektom stačí uplatňovať všeobecnú oznamovaciu povinnosť. Je to štát v štáte.

Kým každý iný občan musí pri výrube dreviny jasne špecifikovať  rozsah výrubu, pri „sprietočňovaní“, budovaní elektrifikačnej sústavy ... sa zamýšľaný výrub nevyznačuje v teréne, nepostupuje sa „od stromu k stromu“  a neberie sa ohľad na krajinný ráz resp. brehový porast ako významný krajinný prvok v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.

A do tohto spoločenského marazmu vydáva Ministerstvo životného prostredia SR od života odtrhnuté tlačové správy„Schváliť významný dokument – Aktualizovaná národná stratégia na ochranu biodiverzity Slovenskej republiky, zameraný na ochranu a trvalo udržateľné využívanie rozmanitosti všetkých foriem života do roku 2020 je jednou z dôležitých úloh, ktorú chce Ministerstvo životného prostredia SR splniť do konca tohto roka. Chce tak prispieť k zachovaniu a trvalému využívaniu bohatej Slovenskej biodiverzity tak aby z nej mali úžitok naše aj budúce generácie. Pripravovaná národná stratégia má napomôcť vyriešiť otázky zosúladenia európskych právnych predpisov ochrany prírody s legislatívou SR, navrhnúť riešenia na rozumné využívanie lesov, pôdy a rybolovu. ...  Biologická diverzita predstavuje rozmanitosť všetkých foriem života, zahŕňa v sebe ekosystémy, rastlinné a živočíšne druhy, mikroorganizmy a ich génové informácie. Slovensko má čo na medzinárodný deň biodiverzity čo oslavovať. Naša krajina sa môže pýšiť bohatou rozmanitosťou fauny a flóry. Z viac ako 12 600 rastlinných druhov je však u nás ohrozených 2761 druhov a vyhynutých je 196 druhov. Z vyše 24 500 živočíšnych druhov je ohrozených takmer 2 300 druhov a vyhynulo 38 druhov. Ohrozených je 24,1 % druhov rýb, 44,4% druhov obojživelníkov, 38,5% druhov plazov, 14 % druhov vtákov a 21,7 % druhov cicavcov.“

Netreba byť vo fanklube náčelníka Seattla a ani desaťkrát vidieť Avatar k pochopeniu toho, že ľudia, ktorí pod rúškom zákona devastujú slovenskú krajinu, ktorí navonok a iba verbálne obhajujú jej práva, sú už dávno odtrhnutí od jej prapodstaty. „Zmyslom života je život sám.“   

Príloha:

Caroline Cox - Pesticídy a prírodné ekosystémy

Pesticídy sú jedinečné chemikálie. Boli vytvorené, aby usmrcovali alebo iným spôsobom poškodzovali živé organizmy a sú - ako napísala americká Národná výskumná rada (U.S. National Research Council) - "možno jediným druhom toxických chemikálií, ktorý je zámerne aplikovaný v životnom prostredí" (National Research Council, 1993). Množstvo problémov spôsobených polstoročným intenzívnym používaním syntetickych pesticídov je šokujúce. Pesticídy majú nepriaznivý vplyv na zdravie človeka: spôsobujú rakovinu, poškodzujú genetický materiál a nervový a hormonálny systém. Pesticídy kontaminujú vodné toky a pramene a dostali sa do každého kúta na zemeguli. Pesticídy kontaminujú dážď, sneh a hmlu a ničia aj stratosferický ozón. No najpodstatnejšie je, že nepoškodzujú len tie živé organizmy, na ničenie ktorých boli vytvorené, ale aj iné a zároveň narúšajú komplexnú sieť biologických interakcií spájajúcich navzájom rastliny a živočíchy.

Termín "pesticíd" sa často používa ako synonymum pre termín "insecticíd". V tomto referáte budem používať termín "pesticíd" v súlade s definíciou v zákonoch USA, teda ako všeobecný termín zahŕňajúci insekticídy, herbicídy, fungicídy a všetky ostatné výrobky, ktoré "ničia, odpudzujú alebo eliminujú škodcov alebo sú aplikované ako prevencia voči nim" (Federálny zákon USA o insekticídoch, fungicídoch a rodenticídoch, § 2(a)).

Nie je prekvapujúce, že pesticídy poškodzujú aj iné druhy, nielen škodcu, ktorý je jeho "cieľom". Nemáme aplikačnú technológiu, ktorá by umožnila aplikáciu pesticídov len na škodcov, pričom by ich účinku nevystavila iné organizmy, a ani pesticídy, ktoré by boli pôsobili výlučne na konkrétneho škodcu. Okrem účinku na škodcu samotného predstavujú pesticídy takmer vždy určité nebezpečenstvo aj pre iné živé organizmy.

Mnohé pesticídy sú okrem toho chemicky dosť odlišné od nebezpečných chemikálií vyskytujúcich sa v prírode, s prítomnosťou ktorých sa živé organizmy počas evolúcie naučili žiť. Rachel Carsonová zhrnula tento problém elegantne vo svojej klasickej knihe Tichá jar (Silent Spring): "Život je konfrontovaný s požiadavkou prispôsobiť sa chemikáliám, ktorými tentoraz nie sú len vápnik a kremeň a meď a všetky ostatné minerály vyluhované z hornín a transportované riekami to morí, ale sú to syntetické výtvory vynaliezavého ľudského ducha, namiešané v laboratóriách, ktoré nemajú v prírode obdoby." Pesticídy teda môžu predstavovať nový druh nebezpečenstva pre živé organizmy: nebezpečenstva, na ktoré nie sú pripravené.

Hoci účinky pesticídov na širší ekosystém sú známe, postup používaný v USA na registráciu pesticídov väčšinu z nich ignoruje (proces registrácie v mnohých ďalších krajinách je podobný). Pesticídy sú testované ohľadom ich akútnej toxicity na malý počet druhov, pre ktoré nie sú určené - niekoľko druhov rýb, vtákov, vodných bezstavovcov a včely. Požaduje sa aj niekoľko ďalších testov chronického pôsobenia: testy pôsobenia na úspešnosť reprodukcie jedného vtáčieho druhu a pôsobenia na niekoľko druhov mladých rýb. Neexistujú v podstate žiadne testy, ktoré by skúmali účinok na interakciu medzi druhmi.

Napriek tomu, že neexistujú požiadavky na testovanie ekologických účinkov používania pesticídov, výskumníci v mnohých situáciách zaznamenali takéto účinky. V tomto referáte predstavím príklady takýchto štúdií. Moje príklady sa vzťahujú na bežne používané pesticídy glyfozát, cypermetrin a bentazon.

Môj prvý príklad pochádza z výskumu s herbicídom glyfozátom, ktorý je bežne v predaji pod obchodnou značkou Roundup. Tento veľmi ziskový pesticíd sa používa v širokej miere v poľnospodárstve a lesnom hospodárstve, no má aj mnohé spôsoby komerčného a domáceho využitia, vrátane aplikácie na golfových ihriskách. Masívna reklama prezentuje tento prípravok ako ekologicky a toxikologicky neškodný. Tu je typický citát z reklamného materiálu: "Keď sa Roundup dostane do pôdy, rozloží sa na prírodné materiály ako oxid uhličitý a dusík a nemá žiadny iný reziduálny vplyv na prostredie" (Ortho a Scotts, nedatované). No tento pesticíd má v skutočnosti množstvo účinkov na druhy, ktoré nie sú jeho vlastným cieľom. Glyfozát je účinný a širokospektrálny herbicíd, ktorý ničí väčšinu zelených rastlín. Hoci jeho akútna toxicita voči vtákom, malým cicavcom a hmyzu je pomerne nízka, jeho aplikácia môže mať významný vplyv na živočíchy závislé od zelených rastlín, ktoré im poskytujú potravu alebo úkryt.


Jednu z prvých štúdií preukazujúcu tento druh účinku vykonal v 80-tych rokoch 20. storočia David Santillo a jeho kolegovia na University of Maine v Orono v Maine. Analyzovali šesť stanovíšť v miešanom jedľovo-smrekovo-listnatom lese. Na stanovištiach štúdie bol 5 rokov pred jej začiatkom vykonaný holorub a na dvoch zo šiestich stanovíšť bol z lietadla aplikovaný glyfozát. Aplikácia na jednom stanovišti prebehla dva roky pred štúdiou, na druhom stanovišti v prvom roku štúdie. To znamená, že výskumníci mohli analyzovať účinky až do troch rokoch po aplikácii (Santillo, Leslie a Brown, 1989).

Ako sa očakávalo, aplikácia glyfozátu spôsobila dramatický pokles diverzity vegetácie na miestach aplikácie. Vegetácia všetkých bežných bylín (okrem jedného druhu) bola potlačená, prišlo aj k poklesu rozmanitosti bylín a krov. Väčšina parametrov vegetácie (hustota lístia, výška vegetácie, atď.) bola po troch rokoch menšia ako parametre na stanovištiach, na ktorých sa aplikácia nerealizovala (Santillo, Brown a Leslie, 1989).

Účinky aplikácie glyfozátu na živočíchy boli dôsledkom účinkov na vegetáciu. Počet bylinožravého hmyzu poklesol o 89 percent. Celkový výskyt bezstavovcov rok po aplikácii prípravku dosahoval asi 50 % výskytu na stanovištiach, kde sa prípravok neaplikoval, a ešte tri roky po postreku zostával na nižšej úrovni (asi 70 %). Výskyt malých cicavcov na stanovištiach s aplikáciou prípravku dosahoval rok po postreku zhruba 70 % v porovnaní so stanovišťami bez aplikácie a tri roky po postreku to bolo dokonca ešte menej (okolo 60 % v porovnaní so stanovišťami bez postreku) (Santillo, Leslie a Brown, 1989). Na obr. 1 sú uvedené podrobnejšie výsledky. Podobný vplyv bol zaznamenaný u vtákov. Celková hustota teritoriálnych samčekov na stanovištiach s aplikáciou prípravku dosahovala 70-percentnú úroveň v porovnaní so stanovišťami bez aplikácie. Hustota troch najbežnejších vtáčích druhov (goethlypis trichas, melospiza lincolnii a empidonax alnorum) bola na stanovištiach s aplikáciou prípravku nižšia než na stanovištiach bez aplikácie (Santillo, Brown a Leslie, 1989).

Ďalšia štúdia, ktorú vykonali D.S. MacKinnon a B. Freedman na Dalhousie University v provincii Nova Scotia v Kanade, priniesla podobné výsledky. MacKinnon a Freedman pozorovali hniezdiacich vtákov na regenerujúcich sa holoruboch počas päťročného obdobia (jeden rok pred postrekom a štyri roky po postreku). Najrozšírenejšie druhy stromov tu boli smrek červený (picea rubens), jedľa balzamová (abies balsamea), javor červený (acer rubrum) a breza žltá (betula lutea). Na študijných stanovištiach bol letecky aplikovaný glyfozát. Ako sa očakávalo, postrek priniesol veľký pokles výskytu vegetácie na stanovištiach s aplikáciou. Zmena vegetácie spôsobila pokles výskytu bežných druhov vtákov na stanovištiach s aplikáciou, predovšetkým dvoch najbežnejších druhov, zonotrichia albicollis a geothlypis trichas. Štyri roky po postreku sa populácie týchto dvoch druhov obnovili takmer až na úroveň obdobia pred postrekom. Na stanovišti, kde sa aplikácia nevykonala, sa usídlili štyri nové druhy spolu s priebehom sukcesie vegetácie. K tomuto neprišlo na stanovištiach s postrekom, pretože herbicíd vrátil vegetáciu naspäť na predošlý stupeň sukcesie (MacKinnon a Freedman, 1993).

Pretože neexistuje veľa štúdií o účinkoch pesticídov v teréne, je často nevyhnutné využiť výsledky laboratórnych štúdií, aby bolo možné vyvodiť pravdepodobné dôsledky pre prírodné ekosystémy, v ktorých sa aplikujú pesticídy. Laboratórne štúdie napríklad naznačujú, že glyfozát má významný účinok na istú dôležitú ekologickú interakciu - vzťah medzi mykoríznymi hubami a kvitnúcou rastlinou. Mnohé rastliny majú symbiotické vzťahy s týmito hubami, pričom huby absorbujú minerály z pôdy, ktoré môžu rastliny využívať, a rastlina poskytuje hube organické molekuly (potravu).

Orchidey (a nielen oni, aj iné rastliny a stromy) majú tzv. "nestabilný" vzťah s mykoríznymi hubami, čo znamená, že táto interakcia môže byť buď normálna mykorízna interakcia, parazitizmus alebo odmietnutie. Jednou z vecí podmieňujúcou typ interakcie sú živiny, ktoré má rastlina k dispozícii. Glyfozát však môže takisto determinovať typ interakcie. H.L. Beyrle a kolegovia z University of Adelaide v Austrálii študovali interakciu medzi orchis morio a mykoríznym druhom Rhizoctonia. Zistili, že aplikácia glyfozátu zmenila mykoríznu interakciu na parazitickú. Huba rýchlo rástla v protokormách orchidey (podzemné stonky) využívanej v tomto experimente, ale úplne dezorganizovaným spôsobom, čo spôsobilo odumretie orchidey. Vedci z toho vyvodili, že glyfozát spôsobil, že rastlina stratila schopnosť kontrolovať rast mykoríznych húb (Beyrle, et al, 1994).
Ďalšie príklady, na ktoré chcem poukázať, sa týkajú insekticídu cypermetrinu. Cypermetrin je členom rodiny syntetických pyretroidov a podobne ako všetky insekticídy v tejto rodine narúša nervový systém živočícha. Cypermetrin sa využíva v celosvetovom meradle najmä pri pestovaní bavlny, no existuje množstvo ďalších interiérových a exteriérových aplikácií.

Cypermetrin má pomerne nízku akútnu toxicitu voči vtákom (U.S. EPA, 1989), môže mať však závažné účinky na vtáky živiace sa hmyzom, keďže likviduje ich korisť.

Dobrým príkladom je štúdia realizovaná v 80-tych rokoch minulého storočia zameraná na hniezdenie sýkorky belasej. Túto štúdiu spracovali Juan Pascual a Salvador Peris na Univerzite Salamanca v Španielsku. Štúdia prebiehala v španielskych dubových lesoch. Štúdia skúmala tri lokality: na jednej nebol prípravok aplikovaný, na ďalšej bol aplikovaný práškový prípravok cypermetrinu (75 g/ha) a na poslednej sa vykonala ultranízka aplikácia (UNA) cypermetrinu (3,75 g/ha).

Priame počítanie článkonožcov v korunách dubov preukázalo, že aplikácia insekticídu zredukovala výskyt of článkonožcov, najmä húseníc, ktoré sú primárnou potravou sýkoriek belasých. Na stanovištiach, kde prebehla aplikácia práškového cypermetrinu, bola mortalita "rýchla a vysoká", výskyt húseníc poklesol doslova na nulu. Účinky postreku UNA sa prejavili pomalšie a neboli také výrazné, napriek tomu boli stále významné.

Tento účinok na výskyt húseníc spôsobil pokles úspešnosti hniezdenia sýkoriek belasých. Na lokalite s aplikáciou práškového prípravku presiahla mortalita mláďat 80 %, pričom na mieste, kde neprebehla aplikácia, bola mortalita na úrovni 7 %. Na stanovišti s UNA dosiahla mortalita mláďat 29 % v porovnaní s 8 % na mieste bez aplikácie (pozri obr. 2). Na stanovištiach, na ktorých sa aplikoval práškový prípravok, bola hmotnosť mláďat asi o 10 % nižšia než v lokalite bez aplikácie (Pascual a Peris, 1992)

Cypermetrin môže mať aj vplyv na ryby, pretože tieto sú dosť citlivé na syntetické pyretroidové insekticídy a pretože cypermetrin môže mať katastrofálne účinky na vodný hmyz, ktorý je potravou pre mnohé ryby. Dobrým príkladom je štúdia, ktorú vykonali biológovia z Komisie pre vnútrozemské rybárstvo (Inland Fisheries Commission) na eukalyptovej plantáži na Tasmánii. Výskumníci - P.E. Davies a L.S.J. Cook - študovali vodný hmyz a ryby vo vodných tokoch, ktoré odvodňovali 230-hektárovú plantáž, po leteckej aplikácii cypermetrinu (Davies a Cook, 1993).

Počas aplikácie bola balónmi označená nárazníková zóna pozdĺž brehov tokov a aplikátor sa snažil minimalizovať rozptyl postreku mimo cieľových plôch. Napriek týmto opatreniam boli v označených oblastiach zaznamenané stopy cypermetrinu.

Davies a Cook zistili, že bezprostredne po postreku dramaticky vzrástlo množstvo hmyzu unášaného vodou po prúde (vyše 200-násobne). Po postreku bola navyše väčšina hmyzu uhynutá. Zvýšené množstvá unášaného hmyzu pretrvávali osem dní po postreku. Podľa všetkého podliehali cypermetrinu v toku obzvlášť allocapnia a vážky. Tieto dva druhy tvorili významný podiel unášaného hmyzu (90 %). Výskyt týchto druhov na skalách na dolnej časti tokov sa znížil, pretože veľké množstvo z nich uhynulo a bolo unášaných dole prúdom. Úplné obnovenie populácií bezstavovcov trvalo šesť mesiacov.

Davies a Cook skúmali aj pstruha hnedého žijúceho v týchto tokoch počas postreku. Zistili, že tieto ryby intenzívne požierali uhynutý hmyz, na základe čoho ochoreli. Pstruhy strácali schopnosť koordinácie pohybov a rýchlosť reakcie pri ohrození, stávali sa letargické, boli anemické a vyvinul sa u nich prúžkovaný farebný vzor, čo bolo doprevádzané tvrdnutím svalstva (Davies a Cook, 1993).

Ďalšie príklady sa týkajú bentazonu, herbicídu, ktorý ničí rastliny tým, že narušuje proces fotosyntézy. V USA sa aplikuje na sóju a podzemnicu olejnú a tiež na trávniky (U.S. EPA, 1994). EPA zastáva názor, že bentazón pravdepodobne kontaminuje spodnú a povrchovú vodu, pretože unikanie bentazónu cez pôdu je "hlavnou cestou unikania do prostredia" a "má vysoký rozpustný a odtokový potenciál" (U.S. EPA, 1994).

S bentazonom bolo vykonaných len veľmi málo štúdií v teréne, a preto sú závery založené na laboratórnych štúdiach jediným spôsobom prognózovania ekologických následkov používania tejto chemikálie. NCAP objavila dve z týchto štúdií. Prvá je štúdiou o účinkoch bentazonu na symbiotickú baktériu Rhizobium leguminosarum viažucu dusík. Viazanie dusíka je rozhodujúcim faktorom fungovania zdravých ekosystémov: premieňa atmosferický dusík na formu, ktorú môžu využiť rastliny. Keďže dusík je často limitujúcou živinou, narušenie tohto procesu môže mať podstatné ekologické následky.

Štúdiu realizoval A.M. Martensson na Švédskej univerzite poľnohospodárskych vied v Uppsale. S využitím ďaleliny lúčnej (Trifoliom pratense) štúdia preukázala, že aplikácia bentazonu na lístky sadeníc ďateliny v koncentráciách ekvivalentných poľnohospodárskemu využívaniu znížilo počet uzlíkov baktérie Rhizobium na koreňoch rastliny. Najvyššia testovaná koncentrácia bentazonu úplne eliminovala tvorbu uzlíkov. Martensson tiež preukázal, že bentazon spôsobil poruchy rastu ďateliny lúčnej, čo viedlo k deformáciám jej koreňového systému. Výskumník z toho vyvodil záver, že tieto deformácie potlačovali syntézu baktérie Rhizobium a viedli k tomu, že na rastline bolo menej uzlíkov tejto baktérie (Martensson, 1992).

Druhá štúdia je jednou zo série štúdií realizovaných Medzinárodnou organizáciou pre biologickú kontrolu (IOBC). Štúdie skúmajú účinky pesticídu na prirodzených nepriateľov. Testované organizmy zahŕňali 20 článkonožcov (vrátanie niekoľkých parazitoidov: niekoľko dravých roztočov, niekoľko druhov dravého hmyzu, jeden druh pavúka, jeden druh hlísty a niekoľko druhov húb). Pesticídy, ktoré sú toxické pre prirodzených nepriateľov, spôsobili explóziu určitého druhu hmyzu tým, že zlikvidovali druh, ktorý fungoval ako jeho prirodzený nepriateľ. Štúdie boli realizované pre poľnohospodárske účely, aby sa zistilo, ktoré pesticídy by mohli byť využité v "integrovaných kontrolných programoch", ale rovnaký účinok je možný v prírodnom ekosystéme, ak pesticíd usmrtí predátorov, huby vyvolávajúce ochorenia alebo parazitoidy.

Pri štúdii IOBC nebol bentazonový herbicíd Basagran toxický voči väčšine testovaných predátorov a parazitoidov. Keďže je to herbicíd, nie je zrejme prekvapujúce, že bentazon nemá vplyv na väčšinu druhov hmyzu alebo roztočov. Prekvapujúce však bolo, že najvyššia mortalita spôsobená bentazonom (vyše 99-percentná mortalita) sa vyskytla v prípade dravého pavúka Chiracantium mildei (toto bol jediný testovaný pavúčí druh). Basagran bol tiež mierne škodlivý (spôsoboval vyše 80-percentnú mortalitu) voči dvom skúmaným druhom húb, a to Beauveria Bassiana a Metarhizium anisopliae. Tento fakt by zrejme vôbec nebol prekvapujúci, ak by išlo o fungicíd, ale je menej očakávaný v prípade herbicídu, akým je bentazon (Hassan et al., 1994). Oba výsledky naznačujú, že používanie Basagranu by mohlo spôsobit nárasť populácií druhov určitého hmyzu, ktoré sú za normálnych okolností pod kontrolou predácie pavúkov alebo chorôb.

Tieto príklady demonštrovali len nepatrný zlomok interakcií medzi druhmi, ktoré môžu byť narušené pesticídmi. Dúfam však, že všetky tieto príklady poskytujú dobrý prehľad o tom, čo môžeme očakávať ako nezamýšľaný dôsledok zásahov proti škodcom založených na intenzívnom využívaní chemikálií.

Ekológovia už tradične využívajú metaforu divadla na popísanie ekosystémov a komplexných interakcií medzi nimi. Ako napísal britský ekológ John Harper: "Klíma a substrát predstavujú scénu a pódium pre účinkovanie rastlinných a živočíšnych hercov, ktorí prichádzajú a odchádzajú." (Harper, 1977). V divadle ekosystému sú pesticídy nepríjemným prekvapením: vypadnutý text, výpadok elektriny, stratená podpora alebo herecká hviezda so zápalom hrdla v deň premiéry. Takéto "prekvapenia" jasne demonštrujú potrebu nahradiť konvenčné metódy zásahov proti škodcom inými, trvalo udržatelnými postupmi.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?