Ostatným príkladom „odborného“ orezania stromov je cintorín v obci Lubina v okrese Nové Mesto nad Váhom o ktorom priniesla informácie aj televízia.
Počas prípravy reformy verejnej správy sa argumentovalo tým, že „ľudia v obciach si najlepšie vedia riadiť veci verejné, vedia čo potrebujú ...“ a tak sa na samosprávy prenieslo obrovské množstvo kompetencií. Výsledok? Klientelizmus, korupcia, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, arogancia, neznalosť zákonov, vyhrážanie sa občianskym aktivistom ... A miestni mlčia. Starosta, poslanec ... je rodinný príbuzný, kamarát z vojny, predseda futbalového družstva, sponzor miestnych mažoretiek, „alfa-samec“ ... Dôvody pre – nevidím, nepočujem, nehovorím – sa vždy nájdu.
Ľudia chcú lepší svet. Chcú prácu, kvalitné školstvo a zdravotníctvo, dobré cesty a chodníky, detské ihriská ... , ale zároveň chcú neschopných rodinných príslušníkov a kamarátov udržať pri korytách v štátnej a verejnej správe.
Ľudia nepochopili jedno: barbari vždy len prídu, vyplienia a odtiahnu. Z krajín i funkcií.
A po nich ostáva len vypálená demoralizovaná krajina a prázdne štátne či obecné kasy.
Poznámka:
Barbar (asi z gréckeho barbaroi - škrek vtákov) je označenie, ktoré Gréci a Rimania pôvodne používali pre cudzincov, hovoriacich nezrozumiteľnou rečou. Postupne však, najmä od grécko-perzských vojen, dostávalo toto označenie čoraz výraznejšie hanlivú príchuť, vo význame nevzdelaný, necivilizovaný, neľudský, surový a podobne. Od Grékov prevzali tento pojem okolo 3. storočia pred Kr. Rimania (barbarus), označujúc ním príslušníkov bez grécko-rímskej vzdelanosti. V tej dobe toto označenie zdedili niektoré severoafrické kmene a dodnes ho používajú na vlastné pomenovanie (Berberi). Dnes sa týmto pojmom pejoratívne označuje surovec, nevzdelanec a pod.
Súvisiace články: