A to tu fakt chcete zostať ...

Autor: Rudolf Pado | 17.8.2012 o 15:40 | (upravené 17.8.2012 o 15:55) Karma článku: 10,91 | Prečítané:  1474x

Československo mám prechodené krížom-krážom. A nakoľko si myslím, že k národnej hrdosti nevychováva preambula Ústavy SR zavesená kdesi v triede ale bezprostredný zážitok, každý rok navštívime s dcérou niektorý zo slovenských národných parkov resp. chránenú krajinnú oblasť. Tohtoročná voľba padla na NP Slovenský kras.

NP Slovenský krasNP Slovenský krasRudolf Pado


Ide predsa o lokalitu zaradenú do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO o ktorej vám  Wikipédia prezradí nasledovné:  „Lokalita Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného UNESCO. Cieľom programu je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 16. novembra 1972 , ktorá sa uskutočnila v Paríži. Zoznam obsahuje 911 lokalít, z toho 704 kultúrnych, 180 prírodných a 27 zmiešaných lokalít nachádzajúcich sa v 151 štátoch (stav k roku 2010) ...  Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu krasu boli na základe spoločného nominačného projektu Slovenskej a Maďarskej republiky zapísané na zoznam Svetového prírodného dedičstva (SvPD) v roku 1995. V roku 2000 bola k pôvodnému projektu zapísaná Dobšinská ľadová jaskyňa. Súčasťou SvPD sú všetky jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. V súčasnosti je na území známych viac než 1300 jaskýň, z čoho vyše 1000 je na území Slovenskej republiky ...“

 

2.JPG

Pohľad z Dievčenskej skaly na Rožňavu

Nemám veľké očakávania od lokalít mimo turistami protežovaných Tatier, Fatier, PIENAPu a NP Slovenský raj, ale udivená otázka recepčnej v ubytovni v Rožňave – „A to tu fakt chcete ostať celý týždeň, nerozmyslíte si to?“ – predsa len šokovala viac než rozkopané rožňavské námestie. Stále mám naivnú predstavu o tom, že každá služba sa má ponúkať a nie od jej poskytnutia odrádzať.

Už pri príprave nášho turistického programu mi bolo jasné, že náš pobyt bude kombináciou skorých ranných cestovaní a turistických presunov k vhodnému  dopravnému spojeniu pre návrat. Žiadnu inú možnosť frekvencia verejného dopravného spojenia v regióne neponúka.

Hneď prvý deň sme preto strávili viac ako jednu hodinu čakaním na prvý vstup do Domice. A to môžeme tancovať radosťou, že sme  jaskyňu vôbec videli.  Až do termínu vstupu sme boli stále jedinými záujemcami o tento unikát. Situáciu našťastie zachránil autobus plný maďarských turistov. Obdobná situácia sa zopakovala o niekoľko dní v inej jaskyni, kde sme absolvovali prehliadku napokon dvaja.

Poďme však k prírode. Krásna. Počas celodenného putovania po obvode Silickej planiny sme okrem jedného motorkára, ktorý tu nemal čo hľadať, nestretli jediného turistu. Prítomnosť človeka v kraji prezrádzajú iba poľovnícke posedy a občas sa vyskytujúce stáda rohatého dobytka  na planine a ospalé známky života v dedinkách, ktorými sme prechádzali. Jedinou výnimkou je okolie Zádielskej doliny, kde sa turisti vyskytujú. 

Ak nerátam odbočku k Silickej ľadnici, na planinách Slovenského krasu nenájdete jedinú odbočku – upútavku – k akejkoľvek atrakcii (priepasti, studni, závrtu ...), čím sa turistika mení na síce malebné ale predsa len trochu monotónne putovanie.

Značkovanie trás zodpovedá ich návštevnosti. Planiny zarastajú krovinami, značky sa strácajú v húšťavách, smerovníky sú občas nejasné a na rozľahlých pláňach je určenie smeru trasy viac otázkou šťastia než kvality turistického značenia. Paradoxne, naozaj zaujímavé miesta, napr. husitský kostol v Lúčke, nenájdete ani v mape.

A pikošky pokračujú: pod zatvoreným hradom v Krásnej Hôrke sa vyberá parkovné, Múzeum vodný hámor v Šugovskej doline nájdete uprostred  sezóny zatvorené, dedinky a mestá sú ošarpané, špinavé, akoby zabudnuté v čase, mnohé rekreačné objekty a chaty zatvorené a chátrajúce.  Moja dcéra, nezvyknutá na kolorit východného Slovenska, to okomentovala slovami: „Nikdy by som tu nechcela žiť.“  Ospravedlňujúco jej vysvetľujem, že je to predovšetkým dôsledok vysokej nezamestnanosti a chudoby, o ktorej večne vzdychajúci a so svojou životnou úrovňou trvalo nespokojní Liptáci nemajú ani predstavu.

3.JPG

Kostol v obci Lúčka

Paradoxne, bol to pekný týždeň pre niekoho, komu nedostatky nezastrú zrak a zmysel pre krásu.

Aj toto putovanie ma však utvrdilo v tom, že podstatná časť Slovenska umiera na mentálnej i fyzickej úrovni, stráca sa z mapy turistických destinácií ...   A to napriek existencii SACR, rôznym prezentačným turistickým výstavám a veľtrhom, PR aktivitám  typu „Vo štvorici po Slovensku“ (kde sa prezentujú skôr „vychytávky“ turizmu, než je prinášaný verný obraz o Slovensku) ... Nedá sa vnútiť nikomu, ani príslušníkom vlastného národa, aby objavovali a spoznávali vlastnú krajinu.

Aj preto je logické žiadať a nachádzať odpoveď na mnohé otázky, napr.:

Aká je hodnota značky Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva pre miestnych obyvateľov?

Akú úlohu zohráva značka Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva pri rozhodovaní sa turistu o návšteve turistickej destinácie?   

Aký je vzťah medzi značkou Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva  a výnosmi z turizmu?

Pred kým a čím je chránená príroda a krajina vo vyľudňujúcom sa turistickom priestore? Aký vnútorný zmysel má ochrana prírody a krajiny v takejto destinácii?

Hľadanie odpovedí na tieto otázky je nevyhnutné práve preto, aby sme čoraz viac nemuseli čeliť otázke – v miestnom i celoslovenskom kontexte: „A to tu fakt chcete zostať ...?“

P.S:  Obdobnú skúsenosť som o pár týždňov nadobudol v CHKO Cerová vrchovina.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?