Výsledky jedného prieskumu: samospráva a životné prostredie

Autor: Rudolf Pado | 9.11.2012 o 10:42 | (upravené 9.11.2012 o 16:16) Karma článku: 7,06 | Prečítané:  616x

Zákonom NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa v rukách týchto subjektoch kumulovala značná výkonná moc. Aká je jej kvalita?  Mnoho naznačuje dotazníkový prieskum realizovaný OÚŽP Žilina v 79 obciach situovaných v okresoch Bytča, Kysucké Nové Mesto a Žilina.

Prieskum sa uskutočnil v mesiacoch január a február 2012. Účelom dotazníka bolo získanie prehľadu o kvantite preneseného výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie. Cieľom dotazníka nebolo poskytnutie vyčerpávajúcich informácií o výkone štátnej správy, išlo len o orientačný prieskum. Vyplnený dotazník nevrátili 3 obce, údaje boli zistené telefonicky, resp. nie sú uvedené. Výsledky boli spracované v prehľadnej podobe v MS Excel, a následne bol spracovaný stručný prehľad vybraných výsledkov, ktorý nezahŕňa všetky vyplnené položky dotazníka.

Čo ukázal prieskum?

- 40 obcí (49,4 %) nemalo ani jedného zamestnanca obce, ktorý by spĺňal osobitné kvalifikačné predpoklady pre výkon štátnej správy na úseku starostlivosti  o životné prostredie v zmysle vyhlášky  MŽP SR č. 462/2004.

- Iba 39 % obcí (31) malo schválený územný plán a žiadna obec nemala schválený územný plán zóny.

Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno – historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.

Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

Cieľom územného plánovania je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadanie územia a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie.

Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy.

Aké škody spôsobuje neexistencia územných plánov?

- V rokoch 2010 a 2011 bolo na území predmetných obcí vydaných 569 rozhodnutí na výrub drevín a bolo prijatých 99 oznámení o plánovanom výrube drevín (§ 47, ods. 7 zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny - oznámenia správcov sietí, ciest, vodných tokov a pod.).

Z prieskumu je zrejmé, že dynamika výrubov drevín v obciach je veľmi vysoká. Je otázne, či  výruby drevín sú kompenzované aj adekvátnou druhovou a cenovou náhradnou výsadbou.

Zarážajúci je aj počet oznámení o plánovanom výrube zo strany správcov sietí, ciest a vodných tokov. Osobne mám za to, že týmto subjektom sú priznávané nadštandardné spoločenské práva s veľmi problematicky vymáhateľnými povinnosťami. Napr. Rámcová smernica o vode definuje  ako zdravé prostredie (dobrý stav) vodný útvar, ktorý spĺňa isté chemické, fyzikálne a biologické ukazovatele. V SR sa však údržba vodných tokov výlučne zameriava na holoruby brehových a sprievodných porastov a kanalizáciu tokov. Taktiež pod heslom protipovodňovej ochrany boli v slovenskej krajine napáchané nemalé škody na jej ekologickej stabilite.

- Žiadna obec nemala schválený dokument starostlivosti o dreviny.

Ide pritom o východiskový dokument na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce. Poskytuje prehľad o rozmiestnení, kvalite a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na zabezpečenie starostlivosti o dreviny, rozhodovanie orgánov ochrany prírody a pri uplatňovaní náhradnej výsadby za vyrúbané dreviny.

Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 28 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

- Iba 29 % obcí (23)  viedlo evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu v zmysle § 48 ods. 3 zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

Pritom obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi. (§ 48 ods. 3 zákona).

Výrubom dreviny vznikne ekologická ujma, ktorú je potrebné nahradiť. Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.

Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody (obec) uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov.

Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody (obec) uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (odkaz na § 95 zákona o ochrane prírody a krajiny).

Orgán ochrany prírody (obec) uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (povinnosť sa ukladá samostatným rozhodnutím).

Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku (§ 48 ods. 2 zákona).

- Iba 10 % obcí (8) malo platné všeobecne záväzné nariadenie, ktorým ustanovilo podrobnosti o ochrane drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene.

Ochrana drevín je v obciach vysoko podceňovaná. Obce tak strácajú prehľad o tom, akým spôsobom sa bude vyvíjať množstvo a štruktúra zelene v ich k. ú.

Je zarážajúce, že aj z európskych fondov sa podporujú projekty, ktoré vedú k premene dediny na mesto (megalomanské námestia so zámkovou dlažbou, zeleň len ako nepatrná kulisa ...), na druhej strane sa tieto projekty kreslia často „cez“ existujúcu stáročnú a funkčnú zeleň a nahrádzajú sa nefunkčnými „trojnožkami“.

- 76 obcí (96,2 %)  malo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré upravuje podrobnosti o nakladaní s komunálnym a s drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností v zmysle § 39 ods. 4 zákona o odpadoch.

V prieskume nebolo možné zistiť, či predmetné VZN bolo v súlade so zákonom o odpadoch a súvisiacimi právnymi predpismi.

Značná časť slovenských obcí vydáva za VZN požadované § 39 ods. 4 zákona o odpadoch VZN o miestnych daniach a poplatkoch za odpady a drobné stavebné odpady, čo je samozrejme zásadný omyl. Ďalej sa vyskytujú VZNka, ktoré neupravujú práva a povinností tak, ako ich kodifikuje platný zákon o odpadoch. Pritom práve zlé VZN sťažuje vymáhanie povinností od občanov a fyzických či právnických osôb.

- 86 % obcí (68)  min. 2-krát ročne zabezpečovalo zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín  a drobných stavebných odpadov v zmysle § 39 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch.

Pritom, obec je povinná min. 2-krát ročne zabezpečovať zber nebezpečných  a objemných odpadov.

Ďalej sú v súčasnosti obce povinné mať zavedený triedený zber papiera, skla, plastov, kovov. Realita je však taká, že mnohé obce  v SR nemajú tento zber zavedený resp. zaviedli iba zber niektorých povinných zložiek.  Štátom nie sú stanovené žiadne indikátory pre verifikovanie zavedeného funkčného separovaného zberu odpadov a ani povinné limity triedenia až po úroveň každej obce.

V obciach je zakázané spaľovať resp. skládkovať tzv. zelený odpad (je však otázne, kde tento odpad končí, ak väčšina obcí nemá zriadené kompostovisko).

Od 1.1.2013 pribúda  obciam nová povinnosť -  zabezpečenie zberu a zhodnocovanie  všetkých biologicky rozložiteľných odpadov podľa príslušnej smernice EÚ.

- Iba 3 obce (3,8 %) oznámili OÚŽP prijatie podnetu na nelegálne uloženie odpadov na pozemku právnickej či fyzickej osoby v ich k. ú.

Podľa § 18 ods. 6 zákona o odpadoch ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Nesplnenie oznamovacej povinnosti tzv. povinnou osobou je kvalifikované ako priestupok.

- Iba 43 % obcí (34) má VZN o ochrane ovzdušia a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

Vzhľadom k tomu, že v obciach sa často spaľujú nevhodné palivá či dokonca odpady, je táto skutočnosť zarážajúca. Kvalitu ovzdušia v mnohých obciach najlepšie ilustruje pohľad na obec počas jesennej či zimnej inverzie.

10005.JPG

20005.JPG


Niektoré informačné zdroje:

- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 462/2004 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností na úseku starostlivosti o životné prostredie

- Čo je to územný plán?

- Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

- Obce a ochrana drevín

- Ochrana drevín

- Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

- Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch

- Program odpadového hospodárstva (POH) SR na roky 2011 – 2015

- Čo navrhuje Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov

- Zákon NR SR č. 137/2010 Z. z. o ovzduší

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?