Pamäť krajiny

Autor: Rudolf Pado | 5.12.2012 o 14:15 | Karma článku: 10,72 | Prečítané:  777x

Starý dub na okraji dediny, pieskovcový náhrobný kameň v kúte zarasteného cintorína, lipová alej, kaplnka uprostred horských lúk, kamenné múry zaniknutej osady, kamenársky detail na vstupe starého kláštora, portál banskej štôlne, obelisk vedľa cesty, niekoľko zostávajúcich meandrov zregulovaného potoka, v teréne sa strácajúce stopy stáročnej obchodnej cesty, studnička ... Krajina okolo nás a krajina v nás. Duša a pamäť krajiny.

OsamelosťOsamelosťRudolf Pado

Sú mapy topografické a pamäťové mapy. Prvé z nich prezrádzajú odkiaľ a kam kráčame v prítomnosti. Tie druhé sú mapy časopriestoru - odhaľujúce naše korene a dotýkajúce sa nášho srdca. Z akej pavučiny bola utkaná naša civilizácia? Na akých základoch je postavená naša kultúra či (ne)kultúra? Hľadanie krajín(y)v krajine. Vrstevnatosť historických epoch ukrytá v substrátoch pôd, vrstvách hornín, v divokosti prírody či prekrytá nekultúrnym nánosom architektonickej súčasnosti.

Dnešná krajina je mozaikou – strácajúcimi sa stopami – rôzne starých krajín, s po(s)tupne miznúcou architektúrou, miznúcimi krajinnými typmi a vzormi, s blednúcimi a zabúdanými  vzájomnými vzťahmi medzi krajinou a ľuďmi.

Krajina sa unifikuje, linearizuje, kanalizuje, planíruje ...           

... v oceánoch bezduchých bilboardov strácame ničím nerušené horizonty, priestor krajiny je  zahusťovaný líniovými stavbami, dočasnou architektúrou priemyselných parkov, benzínových čerpadiel, nákupnými centrami obklopenými parkoviskami ... bez rešpektovania mierky a miestnej architektúry.  Z každého významnejšieho vrchu sa na nás vyškiera – ako vztýčený prostredný prst arogancie – vysielač niektorého z mobilných operátorov.  

Tepny a žily krajiny – vodné toky – sa regulujú, obklopujú nepôvodnou vegetáciou, ukrývajú do podzemných kolektorov.                  

Dedina sa stále viac podobá na mesto – rozpína sa do krajiny. Akceptuje podnikateľské baroko pri súkromnej výstavbe a pod obnovou si predstavuje spútanie vidieckych námestí do okov lacných zámkových dlažieb s nevýraznými náznakmi zelene.

Tvár krajiny špiníme nelegálnymi skládkami odpadov, zjazvujeme obrovským presunom  zemných a skalných más, zneucťujeme vypúšťaním žúmp a septikov.  

V predpolí bagrov a buldozérov intenzívnej stavebnej činnosti archeológovia v chvate odhaľujú a dokumentujú svedectva o časoch minulých. Koho to vlastne zaujíma?

Pamäť a duša krajiny, pamäťová sieť ... kto sme a kam kráčame? Aký zmysel má náš život?

Starý dub na okraji dediny, pieskovcový náhrobný kameň v kúte zarasteného cintorína, lipová alej, kaplnka uprostred horských lúk, kamenné múry zaniknutej osady, kamenársky detail na vstupe starého kláštora, portál banskej štôlne, obelisk vedľa cesty, niekoľko zostávajúcich meandrov zregulovaného potoka, v teréne sa strácajúce stopy stáročnej obchodnej cesty, studnička ...

Akú krajinu má väčšina z nás vo svojom srdci? Čo z histórie dokážeme v sebe prijať – s pokorou a často s opozdenou prosbou o odpustenie. Koľko ľudí hľadá strácajúce sa krajiny okolo seba (a v sebe)?       

„Nie vždy chránime tu krajinu, ktorá nám prináša úžitok, ale takmer vždy sme citlivý ku krajine, kde sa cítime doma a ktorú máme radi“, vyslovil Václav Cílek.

Akú krajinu milujete vy?   

 

1.JPG


Lučenec: Synagóga zabudnutá v čase. Svedectvo doby v ktorej človek človeku bol vlkom.

2.JPG


Pohorie Branisko: Oko hôr sa pozerá do krajiny ... plynú veky ... krajina sa mení, ľudia sa menia ... a oko sa stále ľahostajne pozerá. 

3.JPG

Háj - Nicovô: Básnik dávno napísal „Cesty  sú ako ľudia, každá je iná, sú na nich kamene, je na nich hlina“ ... stačí vykročiť a nechať  sa unášať cestou ... ďaleko. Cesta je viac než cieľ. 

4.JPG


Donovaly - Bully: Stíšenie. Za terénnou vlnou komerčné stredisko, tu návrat do inej doby. 

5.JPG


Kremnica: Zlato a striebro roztratené po svete. Ostala zašlá sláva a spomienky ukryté v tajomných uličkách. Kto ich hľadá?

6.JPG


Existuje Slovensko nadzemné a Slovensko podzemné. Stíchol zvuk baníckych čakanov, pohasli lampy, iba podzemná voda spieva uspávanku škriatkom a permoníkom. Neradno ich zobudiť ...      

 


 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?