Pane Bože, prečo?

Autor: Rudolf Pado | 7.12.2012 o 15:10 | Karma článku: 13,96 | Prečítané:  1502x

Pane Bože, som ateista. Vlastne, v niečo verím, ale neviem či si to Ty. Mám však pocit, že veci a deje musia mať svoj vyšší zmysel, že život tu a teraz je len jedným z mnohých príbehov a smrť pokladám len za bránu v čase. Možno to nestačí. Možno takým ako ja neodpovedáš. Z princípu či nedostatku času. Musíš sa venovať svojim ľuďom alebo v záplave miliónov prosieb, želaní a oneskorených kajaní ... nemáš čas odpovedať na banálne otázky o fungovaní sveta. Skúsiť to však musím. 

Na hrebeni ...Na hrebeni ...Rudolf Pado

Pane Bože, ak sa pozeráš z výšin nebeských na túto krajinu, odpovedz mi, prosím, prečo:

... sme vždy mali armádu, ktorá nikdy nebojovala a zakaždým vydala  štátne hranice komukoľvek, kto si o ne požiadal ... 

... sme s tichým súhlasom a zbabelým mlčaním poslali desiatky tisíc spoluobčanov, označených Dávidovou hviezdou, do večnosti. A potom, s rovnakou rozkošou a túžbou po funkciách, odmenách a výhodách, udávali desaťročia vlastných susedov, priateľov, kolegov z práce ... 

... si väčšina z nás vždy počká na to, ako sa veci vyvinú,  a pridá sa k víťazovi. Ako krajina skoro vždy stojíme na nesprávnej strane frontu, myšlienkových prúdov a pokroku ...    

... tu v povojnových voľbách vyhrala Demokratická strana, ale prevalcovali nás komunisti ... 

... sme odmietli Marshallov plán a vďaka tomu sa dnes snažíme dobehnúť niečo, čo sa už dobehnúť nedá ... 
    
... sme zobrali ľuďom najprv majetok a pôdu, následne slobodu, dôstojnosť a česť ... a radšej ukazujeme a kritizujeme ruské gulagy než náš Jáchymov ...  

... sme v jednej dobe ožobračili ľudí prostredníctvom výpalníckej menovej reformy a pár desaťročí na to ukradli majetok štátu cez mýtus rovnakých šancí - všeľudovú kupónovú privatizáciu ...

... sme synagógy, kostoly, kaštiele, kúrie  ... zmenili na muničné sklady, kasárne a sýpky ... na živé dôkazy našej nekultúrnosti ... a viera v Teba bola prevalcovaná vierou v neomylnosť politbyra a večne priateľstvo z dnes neexistujúcou krajinou ...    

... sme sa odnaučili nakladať s vlastným majetkom a dnes sa čudujeme, že v plynúcom čase sa stratila stavovská česť,  podnikateľská a živnostnícka poctivosť boli nahradené túžbou po rýchlom a bezohľadnom zbohatnutí ...    

... sú ulice plné vyškierajúcich sa bývalých gardistov, príslušníkov štátnej bezpečnosti, ľudových milícii a komunistických potentátov ... , ktorí sa nehanbia pozerať do oči obetiam vlastných perzekúcií ...  

... dvaja zakomplexovaní politici, kohúti na jednom smetisku, rozdelili spoločný štát a zabudli sa spýtať na názor občanov ...    

... sú dnes v prvých radoch v kostoloch najväčší komunisti ... a kým ČR má komunistov v jednej strane, my ich máme vo všetkých ... 

... si nevážime kultúrne pamiatky a prírodné hodnoty  ... kašleme na históriu resp. sa viac venujeme jej falšovaniu než vysvetľovaniu, drancujeme lesy, devastujeme potoky  a rieky ... naše mestá a dediny meníme na nudnú eurofondovú uniformitu ... 
... ľudí viac trápia hokejové a futbalové výsledky, kurz v stávkových kanceláriách,  než korupcia a protiprávne správanie sa spoluobčanov v štáte či v obci kde žijú ...

... do funkcií v štátnej a verejnej správe sa tu vyberajú ľudia na základe ich politických názorov a nie na základe vedomostí a schopností ...

... ľudia, ktorí celý život tvrdo pracovali majú nižšie dôchodky než príživníci ... a páchatelia majú väčšie práva než poškodení a svedkovia ...

... každých pár rokov sa mení názov štátu, mena ... jedná kríza strieda druhú  ... a my – bezvýznamné postavičky dejín – máme len vydržať a čakať na krajšie zajtrajšky ...

... je pre väčšinu ľudí ľahšie emigrovať – do vnútorného či priestorového exilu – než ostať a bojovať ...  

...  si iným krajinám dal Matku Terézu, Gándiho, Lincolna ... a nám Mečiara, Dzurindu a Fica  ...

... sme národ holubičí, so zlomenými krídlami ...


Pane Bože, som ateista. Vlastne, v niečo verím, ale neviem či si to Ty. Mám však pocit, že veci a deje musia mať svoj vyšší zmysel, že život tu a teraz je len jedným z mnohých príbehov a smrť pokladám len za bránu v čase. Možno to nestačí. Možno takým ako ja neodpovedáš. Z princípu či nedostatku času. Musíš sa venovať svojim ľuďom alebo v záplave miliónov prosieb, želaní a oneskorených kajaní ... nemáš čas odpovedať na banálne otázky o fungovaní sveta.

Napriek tomu, prosím Ťa, zaraď si tieto otázky do večného diára, venuj aspoň jeden pohľad tejto krajine, a z Tvojho nadhľadu, skús nájsť odpovede na dilemy, na ktoré my – smrteľní a hriešni, tu dole, nevieme odpovedať. 

Nežiadam morové rany, mračná kobyliek, sedem rokov neúrody ... (aj keď škody by zrejme  zaplatila Európska únia z niektorého z nezmyselných programov) ... možno máme ešte nádej.      

Mimochodom, Bože, príroda je tu naozaj krásna, zatiaľ ...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?