Invázne druhy rastlín

Autor: Rudolf Pado | 11.4.2013 o 10:43 | (upravené 11.4.2013 o 11:23) Karma článku: 12,62 | Prečítané:  9281x

V našej krajine sa v ostatnom období rozšírili a udomácnili viaceré nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na mnohých miestach správajú invázne, vstupujú do rastlinných spoločenstiev, odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy (spoločenstvá pozostávajúce prevažne z jedného druhu). Tieto druhy boli na územie Slovenska dovezené ako okrasné a medonosné rastliny,  zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Z parkov a výsadieb sa začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy.

Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov rastlín sa považujú: vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov), schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy), schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, nielen na miestach ich prirodzeného výskytu, dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, bez zvláštnych nárokov klíčiacich semien na prostredie), účinné mechanizmy rozširovania,  absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).

ZOZNAM  INVÁZNYCH  DRUHOV

Vedecké meno

Slovenské meno

Rozmnožovanie

Označenie skupiny 

Ambrosia artemisiifolia

ambrózia palinolistá

generatívne

B

Fallopia sp. (syn. Reynoutria)

pohánkovec (krídlatka)

vegetatívne

A

Helianthus tuberosus

slnečnica hľuznatá

generatívne

vegetatívne

C

Heracleum mantegazzianum

boľševník obrovský

generatívne

B

Impatiens glandulifera

netýkavka žliazkatá

generatívne

vegetatívne

C

Solidago canadensis

zlatobyľ kanadská

generatívne

vegetatívne

C

Solidago gigantea

zlatobyľ obrovská

generatívne

vegetatívne

C

Vysvetlivky:

- Zoznam tzv. prioritných inváznych druhov rastlín podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 173/2011 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou  sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

- Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov.

- Označenie skupiny: skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.   

- Informačný portál ŠOP SR k inváznym druhom rastlín: http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php


ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)

Jednoročná alergénna rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky až 200 cm. Kvitne od augusta do októbra. Priemerná rastlina vytvorí vyše 2 000 plodov (nažiek). Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na neobrábaných poliach. Na ambróziu reaguje až 80 % alergikov. Už samotný dotyk s rastlinou môže po 20- 30 minútach vyvolať u nich nepríjemné až       
bolestivé svrbenie či pálenie kože.

1.jpg

2.JPG

3.JPG

 
pohánkovec (krídlatka) (Fallopia sp., syn. Reynoutria)

Trváca, dvojdomá rastlina  pôvodom z východnej Ázie, ktorá vytvára na miestach svojho výskytu rozsiahle nepreniknuteľné porasty krovinatého vzrastu s výškou viac ako 100 cm. V Európe sa vyskytuje pohánkovec japonský (Fallopia japonica), pohánkovec sachalínsky  (Fallopia sachalinensis) a pohánkovec český (Fallopia x bohemica). Tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synantropných stanovištiach, v intravilánoch miest a obcí. Jej porasty významne poškodzujú brehové spoločenstvá zhoršovaním svetelných podmienok, zmenami v pôdnych podmienkach a vylučovaním chemických látok  potláčajúcich rast iných druhov.  Mohutný  rast podzemkov a výhonkov môže narušiť základy budov, múry, chodníky, odvodňovacie systémy a prispieť k zvýšeniu rizika záplav (obmedzený prietok, poškodenie protipovodňových zábran).

4.jpg

5.jpg

6.jpg

7.jpg

slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus)

Trváca, až 250 cm vysoká rastlina, ktorá sa do Európy dostala začiatkom 17. storočia zo Severnej Ameriky. Pozorovateľa upúta úbormi žltých kvetov, ktoré sa objavujú v auguste až októbri, po odkvitnutí domácich druhov rastlín. Agresívne sa šíri do prirodzených biotopov. Najčastejšie rastie v pobrežnej nitrofilnej vegetácii odkiaľ rýchlo  kolonizuje ďalšie úseky potokov a riek.

8.jpg

9.jpg

10.jpg

boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)

Táto dvojročná až trváca rastlina dorastá do výšky 200 až 500 cm. Do Európy sa dostala ako okrasná rastlina v 19. storočí, z oblasti západného Kaukazu.  Kvitne od júla do augusta. Druh má potenciál vytvárať husté zárasty, a tým znižovať pôvodnú druhovú diverzitu. Bolševník produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny), ktoré pri kontakte s pokožkou  a v kombinácii s UV žiarením spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám. Účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

11.jpg

12.jpg

netýkavka žliazkatá  (Impatiens glandulifera)

Jednoročná, až 200 cm vysoká bylina, pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných  Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Táto medonosná rastlina kvitne od júna do októbra. Druh má v miestach hojnejšieho výskytu potenciál znižovať pôvodnú druhovú diverzitu a meniť charakter  brehových zón, a to najmä v období kvitnutia. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže potláčať opeľovanie iných druhov rastlín, ako napr. Stachys palustris. Existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému.

14.JPG

15.jpg

16.JPG

17.JPG

zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea),  zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis)   

Trváca bylina pôvodom zo Severnej Ameriky dorastajúca do výšky 20 až 250 cm. Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina. Kvitne od konca augusta do septembra. Vyskytuje sa na synantropných stanovištiach celého Slovenska, rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom.  Príbuzný druh – zlatobyľ kanadská – sa od zlatobyle obrovskej líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov.

19.JPG

20.JPG

21.JPG

 

INVÁZNE  DRUHY  A  LEGISLATÍVA 
     
Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov:

- Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.

- Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.

Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný:

- vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,

-  predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,

- zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.  
    

Čo môžete urobiť Vy?

Zapojte sa do mapovania inváznych druhov rastlín vo svojom bezprostrednom okolí. V prípade zistenia lokalít s výskytom invázneho druhu, informujte o tejto skutočnosti:

- miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia,

- ŠOP SR (najmä ak ide o výskyt invázneho druhu v chránenom území),

- miestne príslušný obvodný pozemkový úrad  (ak ide o výskyt invázneho druhu na poľnohospodárskom pôdnom fonde),

- obecný alebo mestský úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu v intraviláne obce alebo mesta). 

V prípade záujmu sa môžete zapojiť do systematického mapovania inváznych druhov rastlín vo Vašom okolí, kontaktujte OZ TATRY (oztatry@slovanet.sk). Na tejto elektronickej adrese si taktiež môžete vyžiadať Registračný list invázneho druhu rastliny pre potreby mapovania. 

Informujte o problematike inváznych druhov rastlín verejnosť:  študenti škôl môžu napr. realizovať  rovesnícke vzdelávanie (podklady Vám na požiadanie zašleme) v rámci školy či širšej komunity (iné školy), aktivity „od dverí k dverám“,  informačné stánky, výstavy, písať propagačné články do obecných a regionálnych novín, pripraviť vzdelávacie aktivity do školského či obecného rozhlasu a pod.        

V prípade, že Vám to miestne podmienky dovoľujú, zapojte sa do praktického odstraňovania inváznych druhov rastlín z jednotlivých pozemkov, pod dohľadom odborníkov.   

40.jpg


(Fotografie k článku poskytli: Ema Gojdičová, Helga Kothajová, Janka Smatanová, Helena Vojteková, Jaroslav Košťál, Katarína Šujová, A. Dobšová) 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?