Krajina pustatina

Autor: Rudolf Pado | 16.4.2013 o 12:05 | (upravené 24.4.2013 o 10:42) Karma článku: 15,56 | Prečítané:  9231x

Krajina je vraj obrazom duše ľudí, ktorí ju obývajú. No zbohom ... Aké duše majú ľudia, ktorí svoj každodenný slovník zaodievajú do fráz - trvalo udržateľný rozvoj, ochrana prírody a krajiny, manažment prírodných zdrojov ... Aké vzdelanie a morálku má mať človek sediaci kdesi na úrade – mestskom či obecnom, v odbornej inštitúcií ... , skrývajúci sa za dôležitú funkciu referenta, vedúceho oddelenia, odborného radcu, riaditeľa ... ? Prečo, napriek tomu, že sme podpísali Európsky dohovor o krajine, vyzerá naša krajina tak diametrálne odlišne v porovnaní s inými krajinami, ktoré ho podpísali tiež? Prečo si zodpovedné inštitúcie vyberajú zo zákonov SR vždy len časti týkajúce sa ich práv a ignorujú zákonom im dané povinností?

So záujmom a pochopením sledujem prosby ľudí a obcí, ktoré boli postihnuté povodňami resp. sa v daných lokalitách povodne pravidelne opakujú, o pomoc. V mnohých k. ú. existujú objektívne príčiny povodní v samotnom koryte toku resp. v jeho blízkosti. Títo ľudia dostávajú od správcov povodia odpoveď: „Nedostatok finančných prostriedkov nám neumožňuje ...“ Naozaj ide o nedostatok finančných prostriedkov?

Žijem v Liptovskom Mikuláši a priamo pod oknami bytového domu tečie malebný horský tok Smrečianka. Jeho vody  vznikajú vysoko nad Žiarskou dolinou a po vstupe do Liptovskej kotliny predchádzajú harmonickou krajinou tvorenou pravidelne kosenými trvalými trávnymi porastami a mokraďami s vŕbinami a jelšinami, ktoré sú biotopom  kačice divej, vodnára obyčajného, trasochvosta horského, vydry riečnej ... K vode schádza srnčia a jelenia zver, pohybujú sa tu líšky (a občas medveď). Ideálne miesto na prechádzky, cykloturistiku, ranný či večerný beh  ...

17.JPG

Štruktúra pôvodných porastov Smrečianky

Na toku nebola min. v ostatných 20 rokoch žiadna povodeň a aj niekoľkodňové zrážky v regióne spôsobia zvýšenie hladiny vody iba o 30 – 40 cm. Napriek tomu  ...

... od roku 2010 tu realizuje Slovenský vodohospodársky podnik, povodie Váhu, závod Ružomberok,  intenzívnu činnosť, pod všeobecnou frázou „sprietočňovanie koryta v zmysle  zákona o vodách.“

V roku 2010 som túto činnosť v úseku Smrečianky na sídl. Podbreziny včas postrehol a zasiahol. Namiesto holorubu vznikol kompromis – ponechanie hlúčikov stromov každých 8 – 15 metrov, ktorý spĺňa nielen  účel protipovodňovej ochrany, ale je aj estetický.  Pre správcov tokov je manažment povodia rutinná práca, my tu však žijeme a máme právo na istú kvalitu a estetiku životného prostredia.

19.JPG

20.JPG

Výruby realizované v roku 2010. Ponechanie hlúčikov stromov každých 8 – 15 metrov.

V rokoch 2011 a 2012 som bol počas pokračujúcich „sprietočnovaní“ služobne odcestovaný, a to, čo som našiel po návrate, ma naplnilo smútkom.  Prístup, ktorý bolo možné uplatniť v jednej časti toku, zrazu prešiel do diametrálne odlišnej realizácii v časti nasledujúcej.

21.JPG

Výruby realizované v rokoch 2011 – 2012 už majú rozsiahlejší charakter.

Najväčšia katastrofa sa však odohrala počas roka 2013. Od m. č. Vitálišovce správca toku urobil z malebného horského potoka rúbanisko. Na mieste ponechal odpadky, tenčinu naštiepkoval do prietočného profilu ..., to už zrejme zákonu o vodách neodporuje. Predpokladám, že práce zastavil len začiatok vegetačného obdobia a táto devastácia brehových a sprievodných porastov bude pokračovať na jeseň.

22.JPG

Výruby realizované v roku 2013. Na mieste boli ponechané, nepochopiteľne, solitérne smreky, ktoré nepredstavujú hlavné dreviny v štruktúre brehových a sprievodných porastov na podhorskom toku.

23.JPG

24.JPG

Naštiepkovaná tenčina v prietočnom profile.

25.JPG

26.JPG

27.JPG

18.JPG

Čelo výrubu (rok 2013)

28.JPG

Smrečianka pred sútokom s Váhom. Je toto predstava SR o manažmente vodných tokov a krajiny?

Najviac ma však zaráža prístup odbornej organizácie, v tomto prípade ŠOP SR – Správy TANAPu a prístup mesta Liptovský Mikuláš.

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny  môže byť brehový porast významným krajinným prvom -   významný krajinný prvok je taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza , ktorý vytvára charakteristický vzhľad  krajiny. Kde je krajinár zo ŠOP SR? Alebo je jednoduchšie zakladať medveďom telemetrické obojky, inštalovať kamery na pozorovanie bocianov, svišťov ... , než zabezpečiť ochranu reálnej krajiny?

Ďalej, podľa môjho názoru, úlohou oddelení  životného prostredia akéhokoľvek mestá, nie je len vydávať rozhodnutia bezprostredne sa  týkajúcich kompetencií mesta, ale zaujímať sa o akékoľvek zásahy iných inštitúcií v intraviláne či extraviláne mesta, ktoré môžu zhoršiť kvalitu životného prostredia jeho obyvateľov. Každý iný postoj je alibizmom ...


... alebo to má inú príčinu?

Na území mesta Liptovský Mikuláš sa odstraňujú stromy a kroviny nebývalým tempom. Zámienka sa vždy nájde. Raz je to neurotický správca domu vyhrážajúci sa „polievaním stromu tekutinou, ktorá spôsobí jeho úhyn ...“, v iných prípadoch „rozvoj mesta“ ...

A ako okomentovať  situáciu, že v mnohých konaniach o výruboch drevín vystupuje mesto Liptovský Mikuláš ako žiadateľ o výrub (investičné oddelenie) a zároveň orgán ochrany prírody a krajiny (oddelenie životného prostredia, dopravy a verejných priestranstiev). Akým spôsobom je garantovaná objektivita takéhoto konania?

Rozhodnutie o výrube  1 ks lipy z roku 2011. Napriek tomu, že mesto Liptovský Mikuláš predložilo v roku 2011 Slovenskej inšpekcii životného prostredia Žilina zoznam lokalít na ktorých je možné v rámci náhradnej výsadby vysadiť  stovky stromov, orgán ochrany prírody – mesto Liptovský Mikuláš určil žiadateľovi o výrub zaplatiť do rozpočtu 200,- € za lipu v spoločenskej hodnote 934,74 €:

1.JPG

2.JPG

Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši rozhodnutie mesta Liptovský Mikuláš zmenil a určil náhradnú výsadbu (4 ks lipy).  Ani tento orgán ochrany  prírody však nezadefinoval hrúbkové a výškové parametre dreviny určenej pre výsadbu, čím žiadateľovi o výrub umožnil voľný výklad tohto rozhodnutia:

3.JPG

4.JPG

5.JPG

§ 48 ods. 1) zákona o ochrane prírody a krajiny: „Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, ktorá je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území“, nedeterminuje, že organ ochrany prírody má  ukladať náhradnú výsadbu v bezprostrednej blízkosti bydliska žiadateľa o výrub resp. v mieste výrubu.

Mesto Liptovský Mikuláš, podľa môjho názoru, v rozhodnutiach vydaných žiadateľom o výruby ukladá náhradné výsadby v nedostatočnej spoločenskej hodnote a s nízkym potenciálom prežitia aj vzhľadom k všeobecne známej zanedbanej starostlivosti povinných osôb o vysadené dreviny (náhradnú výsadbu).

Výrub 8 ks drevín s obvodmi kmeňov 110, 109, 87, 88, 85, 73, 111 a 75 cm. Náhradná  výsadba: 10 ks nízkorastúcich kríkov  živého plota o výške min. 75 cm. 1) Na trhu nie sú dostupné sadenice kríkov s výškami nad 75 cm, nakoľko vo všeobecnosti sa uplatňuje výsadba krovín nižšieho vzrastu. 2)  Nar. podľa aktuálneho cenníka okrasných drevín Lesov SR, š. p, Odštepného závodu SEMENOLES Liptovský Hrádok , sa hodnota takejto náhradnej výsadby pohybuje okolo sumy 20,- €:

pado1.jpg

pado3.jpg

pado2.jpg

Mám za to, že akékoľvek rozhodnutie orgánu ochrana prírody má rešpektovať spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín a má obsahovať, pre zabránenie rôznym špekuláciám:

• miesto a rozsah náhradnej výsadby, 
• druh stromu alebo kroviny  (predchádzanie výsadby cudzokrajných a nepôvodných druhov) 
• u stromov presne zadefinovanú výšku a obvod kmienka (spoločenská hodnota takejto výsadby sa dá určiť z dostupných katalógov),
• povinnú starostlivosť (aj s následnou kontrolou orgánom ochrany prírody).

32.JPG

Takto vyzerá náhradná výsadba za rozsiahle výruby na Brezovej ulici na sídl. Podbreziny. Vysadenú náhradnú výsadbu pokladám za spoločenský, ekonomický i ekologický nedostatočnú a nevhodnú.

33.JPG

Cyklistický chodník na nábreží Váhu. Mesto Liptovský Mikuláš realizovalo na nábreží výstavbu cyklistického chodníka. Náhradnú výsadbu pokladám za nekvalitnú z hľadiska výškových a hrúbkových tried vysadených stromov.

30.JPG

Objekt Garni na sídl. Podbreziny. Po požiari došlo k vyrúbaniu 5 ks stromov a pripravuje sa výrub zostávajúcich. Dôvod: rozširovanie areálu MFK Tatran Liptovský Mikuláš a výstavba parkovísk. V našom meste sú športovci špeciálna kasta, a u vás? Náhradná výsadba za 5 ks vyrúbaných stromov: 5 ks borovice lesne o výške min. 75 cm (planý cenník Semenolesu: borovica lesná, ZB, výška 60 – 80 cm, 3,50 € s DPH).

29.JPG

Výruby pri žel. stanici Liptovský Mikuláš. Dôvod: rozširovanie parkovísk. V akom rozsahu a kde bude náhradná výsadba ukáže budúcnosť.

31.JPG

Koniec Zápotockého ulice. Vyrúbané veľké topole. V akom rozsahu a kde bude náhradná výsadba ukáže budúcnosť.

34.JPG

Údržba zelene na Hviezdoslavovej ulici. A čím má strom dýchať? Kmeňom?

35.JPG

K výrubom sa pridávajú aj železničiari.

A čo napísať na záver?

Zákon o ochrane prírody a krajiny v § 47 ods. 3) uvádza dôvody pre výrub dreviny: „Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.“

Na Slovensku sú odôvodnené prípady všetky prípady. Elektrikári, správcovi tokov, železničiari, mestá a obce ... si bez akejkoľvek  etiky a vnútornej regulácie uplatňujú svoje práva, často zakotvené v 30-40 rokoch starých právnych normách. Pri povinnostiach sa odvolávajú na nedostatok finančných prostriedkov. A krajina? Tá sa stráca v rachote motorových píl.

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?