OZ Tatry oznámilo ďalších 600 skládok

Autor: Rudolf Pado | 20.5.2013 o 9:39 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  407x

Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) oznámilo Slovenskej inšpekcii životného prostredia ďalších 600 nelegálnych skládok odpadov, ktoré ohlásili občania SR prostredníctvom aplikácie pre mobilné telefóny - TrashOut. Reagovalo tak na pokračujúcu nečinnosť orgánov štátnej správy vo veci občanmi oznámených skládok.

Počas marca minulého roka bola verejnosti predstavená aplikácia TrashOut (http://www.trashout.me), ktorá mala občanom zjednodušiť oznamovanie nelegálnych skládok odpadov vo svojom okolí. Oficiálnym partnerom projektu sa  stalo aj Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré garantovalo, že všetkými skládkami sa budú zaoberať príslušné inštitúcie štátnej správy odpadového hospodárstva.

OZ TATRY zistilo, že obvodné úrady životného prostredia nielenže jednotlivé ohlásené nelegálne skládky odpadu neriešia, ale túto aplikáciu ani nepoznajú. Z tohto dôvodu OZ TATRY, počas októbra 2012, výstupy z aplikácie spracovalo do podnetov a zaslalo príslušným obvodným  úradom životného prostredia. Počas októbra bolo takto ohlásených približne 1 100 nelegálnych skládok odpadov.      

„Dnes je situácia taká, že väčšina obvodných úradov životného prostredia nám ani po pol roku neoznámila, či začala vo veci našich podnetov konať. Máme informácie, že na niektorých úradoch, nebol realizovaný ani jediný úkon v zmysle zákona o správnom konaní a máme pocit, že v tejto krajine neexistuje žiadna sila či autorita, ktorá by donútila orgány štátnej správy konať. Dokonca niektorí naši spolupracovníci disponujú protichodnými stanoviskami okresných prokuratúr k povinnosti úradov začať správne konanie: od nutnosti okamžitého konania, až po výklad, že správne konanie začína prvým úkonom a úrad nie je viazaný žiadnou lehotou pre jeho uskutočnenie. Podľa takéhoto právneho výkladu môže zrejme úrad začať konať aj o 5 rokov. Myslíme si, že v tomto prípade už asi ťažko môžeme hovoriť o správnom konaní a právnom štáte, skôr je to cesta zametania oznámení do stratená či zabudnutia, a ide, podľa nášho názoru, o ukážkové ignorovanie občianskeho záujmu o veci verejné orgánmi štátu“  povedal Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY. Ďalej dodal „začiatkom apríla tohto roku sme preto požiadali Petra Žigu, ministra životného prostredia, o vydanie usmernenia pre obvodné úrady životného prostredia, ktoré by ich zaviazalo reagovať na oznámenia v aplikácii TrashOut v reálnom čase a proaktívne. Prešlo vyše 5 týždňov a minister na doporučený list doteraz nereagoval.“

Medzitým OZ TATRY, v rámci Analýzy odpadového hospodárstva v obciach Košického kraja, zistilo, že o aplikácii nemajú vedomosť ani obce, ktoré, podľa ministerstva životného prostredia, majú byť taktiež zainteresované na riešení problematiky nelegálnych skládok odpadov. „Zistili sme, že  aplikáciu TrashOut nepozná 75 % obcí v okrese Gelnica, 69,39 % v okrese Košice – okolie, 87,88 % v okrese Michalovce, 90,2 % v okrese Rožňava, 26,19 % v okrese Sobrance, 73,33 % v okrese Spišská  Nová Ves a 80 % obcí v okrese Trebišov. O aplikácii nemá vedomosť ani krajské mesto Košice,“  dodal Pado.                  
       

Situácia dospela do štádia, že OZ TATRY zvažuje iniciovanie stretnutia s predstaviteľmi Európskej komisie, aby poukázalo na to, že SR síce má v zákone o odpadoch teoreticky upravený postup riešenia problematiky nelegálnych skládok odpadov, ale v praktickej rovine sa tu realizujú rôzne obštrukcie. „Máme za to, že mnohé ustanovenia v zákone o odpadoch sú kodifikované len preto, aby sa zalepili oči predstaviteľom EÚ a aby SR nečelila rôznym žalobám. Konanie štátu je však neúprimné a špekulatívne,“ dodal Pado.

OZ TATRY sa taktiež  domnieva, že je potrebné uskutočniť zásadné zmeny v zákone o odpadoch, zákone o správnom konaní a zákone o priestupkoch. Pado pre vysvetlenie uviedol: „Dnes nie je oznamovateľ nelegálnej skládky odpadu, ak nie je vlastníkom, správcom alebo nájomcom pozemku, účastníkom konania. Úrad životného prostredia, ktorý sa dozvedel  o skládke odpadu od aktívneho občana či iného subjektu, zvažuje či vôbec začne vo veci konať, a paradoxne, podľa terminológie zákona o odpadoch, koná z vlastného podnetu, aj keď sa o zistenie skládky absolútne nepričinil vlastnou prácou v teréne. Tento systém umožňuje sedieť úradníkom v kanceláriách, čakať na podnety občanov a v teple úradu sa rozhodovať, či konanie začne alebo nie. Pripomína to skôr časy Rímskej ríše, nie 21. storočie. V prípade zákona o priestupkoch, ak nie ste poškodený či páchateľ, ak nie sú dotknuté vaše záujmy, taktiež vám neprináležia práva účastníka konania, aj keď ste nelegálne uloženie odpadu oznámili. Všetky tieto skutočnosti majú následne vplyv na možnosť odvolať sa či žiadať informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V SR majú v súčasnosti väčšie práva páchatelia skutkov proti životnému prostrediu, ľudia, ktorí si neplnia zákonné povinnosti, než aktívni občania, ktorým záleží na ich bezprostrednom okolí.“

OZ TATRY preto pripravuje paragrafový návrh zmien vo všetkých troch zákonoch, ktoré následne zašle poslancom NR SR aj s príslušným zdôvodnením  a doložkami vybraných vplyvov.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?