Návrhy OZ TATRY smerujú do parlamentu

Autor: Rudolf Pado | 12.7.2013 o 11:16 | (upravené 12.7.2013 o 11:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  107x

OZ TATRY zaslalo poslancom NR SR návrhy na zmeny v zákone o odpadoch, zákone o správnom konaní a zákone o priestupkoch. Doterajšia podoba zákonov totiž zvýhodňujú páchateľov skutkov a povinné osoby, ktoré si nesplnia povinnosti určené príslušnými právnymi normami, pred ich oznamovateľmi. Všetky navrhované zmeny budú mať, podľa OZ TATRY,  významný pozitívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu a rozvoj občianskej spoločnosti. 


I.
 
Podľa doterajšieho znenia zákona o odpadoch majú oznamovaciu povinnosť nelegálnych skládok odpadov iba povinné osoby - vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktoré zistia, že na ich nehnuteľnostiach bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom.
Ak takéto oznámenie vykoná akákoľvek iná fyzická či právnická osoba, obvodný úrad životného prostredia koná z vlastného podnetu tzn. nemusí vo veci prijatého oznámenia konať vôbec.     

OZ TATRY navrhuje, aby takéto oznámenie mohla vykonať každá fyzická a právnická osoba, čím by sa ochrana životného prostredia stala efektívnejšou a prostriedky tejto ochrany by si mohol uplatniť široký okruh osôb.

Navyše, právnická osoba založená podľa osobitných predpisov – občianske združenie,  ktorej oblasťou činnosti najmenej jeden rok je ochrana životného prostredia a ktorá oznámi nezákonné uloženie odpadu, by podľa navrhovanej zmeny zákona mala postavenie účastníka konania. Takýto postup zaručí možnosť aktivity občianskych združení, ktoré nepochybne zefektívnia proces odstránenia, resp. zhodnotenia odpadu.

Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY, dodal:  "Súčasná úprava riešenia problematiky  nelegálnych skládok odpadov je neefektívna, neukladá príslušným orgánom konať promptne v určitých lehotách, ako aj nereaguje na vytvorenie aplikácie TrashOut (http://www.trashout.me). Táto aplikácia nemá oporu v zákone a aktivita mnohých občanov sa stretla s neochotou príslušných orgánov zaoberať sa jednotlivými oznámeniami, keďže v súčasnosti neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by im takúto povinnosť ukladalo. Dôsledkom uvedeného je skutočnosť, že príslušné orgány nekonajú a zároveň tým paradoxne neporušujú svoje zákonné povinnosti.“

Navrhované zmeny v zákone o odpadoch taktiež prenášajú časť zodpovednosti za nelegálne skládky odpadov na obce. Pado vysvetľuje: „Ak obvodný úrad životného prostredia rozhodne, že ide o komunálne alebo drobné stavebné odpady, je konanie podľa nasledujúcich ustanovení povinná bezodkladne vykonať obec. Tým sa odľahčia kapacity obvodných úradov životného prostredia a a zrýchlia sa konania.“

Návrh taktiež stanovuje spolupôsobenie Policajného zboru SR a upravuje konanie v prípade zistenia porušenia zákona o vodách či výskytu tzv. invázneho druhu rastliny na lokalite  s  nelegálne uloženým odpadom.

„Je nemysliteľné, aby pracovník štátnej správy odpadového hospodárstva ignoroval fakt, že na mieste skládky dochádza ku kontaminácii vodného recipientu, resp. sa tu vyskytuje invázny druh, a to len preto, že on má na starosti odpadové hospodárstvo. Podľa nami predloženej novely zákona bude musieť o tejto skutočnosti informovať svojich kolegov z príslušného oddelenia úradu životného prostredia alebo iný úrad špecializovanej štátnej správy. Je potrebné, aby sa prestal každý hrať na svojom piesočku a začali vznikať synergie, ktoré povedú k reálnej ochrane krajiny,“ dodal Pado.          

II.

Návrh zákona o správnom konaní reaguje na fakt, že typickými oznamovateľmi nelegálne uloženého odpadu sú aktívni občania a občianske združenia, ktorým však súčasná podoba zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nepriznáva účastníctvo v konaní.

Nepriznanie účastníctva má vplyv na možnosť účinnej kontroly napr. oznámených prípadov -  odvolanie sa voči rozhodnutiu správneho orgánu, poskytovanie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.  o slobodnom prístupe k informáciám, a pod. 

Obdobná situácia v účastníctve nastáva aj pri oznamovaní skutkov pri ochrane vôd (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov), pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny napr. šírenie inváznych druhov rastlín (zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).    

„Doterajšie znenie zákona o správnom konaní zvýhodňuje páchateľov a povinné osoby, ktoré si nesplnili povinnosti určené príslušnými právnymi predpismi, pred ich oznamovateľmi. Rozšírenie účastníctva poskytne možnosť ovplyvňovania správneho konania pre subjekty, ktoré majú záujem na riešení rôznych právnych vecí, na ktoré sa vzťahuje zákon o správnom konaní,“ uviedol Pado.

OZ TATRY taktiež navrhuje rozšíriť možnosti podania k správnemu orgánu a predkladá širší výklad verejného záujmu: "Podanie je možné urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami aj bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.  Každé podanie je dôvodom pre začatie správneho konania. Podanie môže byť aj anonymné. V prípade anonymného podania sa oznamovateľ vopred a dobrovoľne vzdáva možnosti byť účastníkom konania. Pod podaním sa rozumie aj akékoľvek oznámenie – anonymné či neanonymné – podané prostredníctvom verejnosťou akceptovaných a spoločensky vnímaných elektronických aplikácií (TrashOut, Odkaz pre starostu ...). V prípade, že oznamovateľ vystupuje v aplikácii ako identifikovateľná fyzická alebo právnická osoba, má práva účastníka konania. V prípade, že oznamovateľ  vystupuje ako anonymný  oznamovateľ,  vopred a dobrovoľne sa týmto vzdáva možnosti byť účastníkom konania.“   

Podľa OZ TATRY, podanie prostredníctvom elektronickej pošty s podmienkou zaručeného elektronického podpisu významným spôsobom zužuje počet oznamovateľov protiprávneho konania a nedôvodne zvyšuje ekonomické náklady aktívnych občanov, kladie nedôvodné prekážky ľuďom so záujmom o veci verejné a predlžuje reakčný čas od zistenia skutku po jeho doručenie správnemu orgánu. 

Podľa OZ TATRY by plánovaná reforma verejnej správy – ESO (Efektívna, Spoľahlivá, Otvorená) by mala sprístupňovať a zjednodušovať komunikáciu a procesné úkony realizované správnym orgánom a občanom.   


III.

Účelom navrhovaných zmien v zákone o priestupkoch je dôkladnejšia ochrana životného prostredia.

V zákone o priestupkoch navrhuje OZ TATRY účastníctvo rozšíriť na akéhokoľvek oznamovateľa, ktorý oznámil spáchanie priestupku na úseku ochrany životného prostredia (§ 45 zákona o priestupkoch).

Navrhovaná zmena umožňuje osobám, ktoré majú záujem na ochrane životného prostredia, oznámiť spáchanie priestupku na úseku životného prostredia a mať následne postavenie účastníka konania, aby tak mohli v správnom konaní uplatňovať príslušné práva účastníka konania a ovplyvňovať konanie o priestupku.  

Pri ochrane a tvorbe životného prostredia je úplne bežnou situácia, že oznamovateľ priestupku nie je poškodeným ani vlastníkom veci. Oznámenie priestupku  nevyplynulo z jeho majetkových či iných práv, ale len z jeho občianskeho záujmu o veci verejné a o ochranu životného prostredia. 

Doterajšie znenie zákona zvýhodňovalo páchateľov skutkov a povinné osoby, ktoré si nesplnili povinnosti určené príslušnými právnymi normami, pred ich oznamovateľmi. 

Návrh zákona je opätovne v súlade s cieľmi plánovanej reformy verejnej správy – ESO. 

Poznámka: Na zaslané návrhy reagovali 3 poslanci NR SR zo 150 členného parlamentu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?