Nízkotatranská drancovačka verzus Nízkotatranská stíhačka

Autor: Rudolf Pado | 11.10.2013 o 14:50 | (upravené 11.10.2013 o 16:45) Karma článku: 14,96 | Prečítané:  4159x

Článok 12) ods. 1) Ústavy SR znie: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ Platí tento predpoklad aj pre práva jednotlivcov v  kontexte  ochrany a tvorby životného prostredia?

Chopok po dobe ľadovej a pred príchodom TMRChopok po dobe ľadovej a pred príchodom TMRRudolf Pado

Pamäť človeka selektuje a vytesňuje. Už máloktorý občan SR si spomenie na to, aké politické kroky a vyhlásenia nasledovali po veternej udalosti z dňa 19.11.2004, ktorá zasiahla nielen územie Tatranského národného parku.

A takmer nikto si už nespomenie na prvé zasadnutie Vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.12.2004, na ktorom bol za tajomníka zvolený Ivan Štefanec a do sveta išlo mediálne posolstvo, s ústredným motívom: „Kalamita v Tatrách nebude zneužitá na zmenšovanie rozlohy chránených území ... tam kde rástol les, bude les opäť.“

Na tomto mieste je azda zbytočné vymenovávať všetky projekty a zásahy do prírodného prostredia, kvantifikovať hektáre  a ich spoločenskú hodnotu, ktoré boli od novembra 2004, v územiach národných parkov, realizované, a dokumentujú zásadný rozpor medzi politickými deklaráciami a realitou.

Posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA) sa dá obhájiť akýkoľvek zámer, investičný projekt ... nakoľko žijeme vo svete záujmov a záujmy, často neznáme a dobre ukryté pred očami verejnosti, majú aj ľudia, ktorí pripravujú podklady, stanoviská a odborné štúdie pre proces hodnotenia.

Ide o nečitateľný reťazec prepojení medzi developermi, akademickou pôdou a orgánmi štátu, v ktorom každý niečo získava. Zisk nemusí mať iba podobu priamych finančných benefitov, ale aj podobu publikácií v karentovaných časopisoch, ktoré zabezpečia riešiteľovi kariérny rast, následného plateného výskumu „zmien“ či „monitoringu územia“, podobu pozvánky na rôzne, nič neriešiace, „chlebíčkové“ konferencie a pod.

Garantujem Vám, že v tejto krajine, plnej bývalých komunistických pohlavárov, udavačov a Štb-ákov, bude vždy dostatok ľudí, aj v rámci akademickej pôdy a tzv. odborných inštitúcií, ktorí pre prístup ku korytu a mľaskanie nad ním, sa podpíšu pod čokoľvek.

Aj preto bežný turista, pri ceste na Chopok, môže len nechápavo krútiť hlavou nad tým, ako je možné, že dva metre hlboká ryha pre zasnežovací systém v citlivom vysokohorskom substráte „nepredstavuje závažné poškodenie pôdneho krytu“, ale jeho pohyb mimo turistický chodník je priam hrdelným zločinom.

Páni a dámy, pod tento „neškodný“ zásah sa niekto podpísal, pravdepodobne niekto s titulom PhD., Doc., prof. ... a spochybniť jeho odbornosť by znamenalo spochybniť nastavenie celého systému odbornej spôsobilosti, samotné hodnotenie, ako aj zmysel celej EIA v tejto krajine.

Preto len konštatujem, že všetky zmeny, ktoré v uplynulých rokoch realizovali developeri, nielen v Tatrách, napriek ich tvrdeniam, sú nezvratné. Došlo a dochádza k ďalšej fragmentácii biotopov, vytváraniu nových porastových stien s potenciálom následného poškodenia vetrom a hmyzovými škodcami. A to je len malý výpočet dopadov.

To, že pri budovaní zasnežovacieho systému nedošlo k nezvratnému poškodeniu pôdneho krytu môže tvrdiť len niekto, kto nepozná dlhodobosť a genézu tvorby substrátov vo vysokohorskom prostredí.

Situácia v kapacite vodných zásob sa ukáže až časom (treba si len prečítať Územnú štúdiu Slovenska, časť týkajúcu sa predpokladaného vývoja kapacity vodných zásob v kryštalinických pohoriach v dôsledku klimatických zmien).

Situácia v tatranských osadách, či v Jasnej a na Donovaloch už dávno prekročila rámce udržateľného cestovného ruchu a z pokojných dolín a osád urobila lunaparky a chrámy konzumu. Architektúra bez mierky, znásilňujúca okolité prírodné prostredie, cudzorodá ako neželaná návšteva vo vašom byte.  Porovnávať Alpy s Tatrami, pre večných mudrlantov,  je ako porovnávať Liptovskú Maru so sudom na vodu. Úplne iná mierka.

Situácia v chránených územiach SR dospela do štádia, že existuje dôvodné podozrenie, že o činnostiach v nich už nerozhodujú odborné organizácie a orgány štátu, ale niekto v pozadí.

Paradoxne, to čo sa dovolí novozbohatlíkom sa následne kompenzuje na obyčajných ľuďoch.

Štátna ochrana prírody prísne reguluje účasť na športových podujatiach, napr. na Nízkotatranskej stíhačke (49 dvojíc a následná redukcia na 25 párov pokračujúcich za sedlom Čertovica). Mám za to, že pokiaľ hrebeň Nízkych Tatier znesie buldozéry, tak znesie aj 500 bežcov.

Ďalší príklad? Podnikatelia z Telgartu mali záujem v opustených priestoroch vysielača na Kráľovej holi otvoriť útulňu pre cca 20 ľudí s malým bufetom, a to bez realizácie akejkoľvek stavebnej činnosti. Podmienky štátnych ochranárov, podľa informácií, ktoré mám k dispozícii,  boli však také, že tento podnikateľský zámer sa nedal realizovať pre jeho ekonomickú neudržateľnosť. V tej istej chvíli sa však, zatiaľ v náznakoch, hovorí o lanovke na Kráľovu hoľu, ktorá by mala pomôcť „trvalo udržateľnému cestovnému ruchu.“

V obcí Telgárt vidíte, v letnom období,  700 metrový rad predajcov čučoriedok a húb, pritom tu nevidíte zásah polície, štátnej ochrany prírody ... nikoho. Podľa môjho názoru sa denne vynesú z tohto územia desiatky kilogramov lesných plodov, ktoré tvoria významnú potravnú bázu napr. medveďov.

A takýchto príkladov rozporuplnosti slovenskej ochrany prírody a krajiny počúvam od miestnych ľudí, po celom Slovensku,  desiatky.

Štát a jeho inštitúcie šikanujú a obmedzujú v pohybe bežkárov, cyklistov, jazdcov na koňoch, bežcov ...  a neustále ustupujú finančným oligarchom.

Na mieste je preto niekoľko otázok:

Akými právami disponuje v tejto krajine jednotlivec a akými rôzne lobistické skupiny napojené na politické strany a rôzne finančné skupiny?

Akým právom Ministerstvo životného prostredia SR a jeho inštitúcie bránia slobodným ľuďom v slobodnej krajine, bez akéhokoľvek deštruktívneho úmyslu, v slobodnom pohybe?

A nedozrel náhodou čas, aby sme si slobodný pohyb v horách, vynútili masívnym ignorovaním pamfletu s názvom Zákon o ochrane prírody a krajiny?

Mám za to, že ak môže existovať tieňová vláda, môže existovať aj tieňová Nízkotatranská stíhačka, Veľkofatranská rozbíjačka, Malokarpatská cyklistická drkotačka ...  – náhodné stretnutie ľudí, ktorí sa nikdy predtým nevideli, len tak si bežia či točia pedálmi krajinou ... , a to úplne neorganizovane.

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.


Príloha – Odpoveď ministra životného prostredia SR Ing. Petra Žigu, Phd.  na otázky poslanca NR SR prof. RNDr. Mikuláša Hubu, CSc.

1.jpg

2.jpg

3.jpg

4.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?