Environmentálna virtualita verzus realita

Autor: Rudolf Pado | 17.10.2013 o 11:20 | (upravené 17.10.2013 o 12:10) Karma článku: 9,46 | Prečítané:  699x

Svet mnohých ľudí sa čoraz viac presúva do polohy virtuality. V ňom sú všetky vzťahy jednoznačné, riešenia jednoduché a cesta k ním bezbolestná. Obrázky sú farebnejšie než realita a pocit, že drobčenie prstov na klávesnici zmení svet, príliš silný. A do rovnakej polohy, žiaľ, až na štatisticky bezvýznamné odchýlky, skĺzla aj environmentálna výchova.

B - Devínska Nová Ves / Kameňolom SrdceB - Devínska Nová Ves / Kameňolom SrdceInformačný systém environmentálnych záťaží / SAŽP

Nebudem analyzovať zmenu hodnotového sveta mladých ľudí často determinovanú bezhodnotovým svetom ich vlastných rodičov. Mám však za to, že na tejto zmene má zásadný podiel aj formálnosť a bezobsažnosť rôznych výchov - etickej, občianskej, environmentálnej ... , ako aj to, aké „produkty“ výchovno-vzdelávacieho pôsobenia deťom predkladáme.

Čoraz viac som presvedčený o tom, že výchovno – vzdelávacie pôsobenie rôznych štátnych vzdelávacích štruktúr je historický nastavené tak, aby bolo v každej dobe poplatné aktuálnej moci, vychovávalo ľudí k nekritickému akceptovaniu predkladaných faktov a tvrdení, k pocitu malosti, bezvýznamnosti a bezmocnosti. V dnešnej dobe je to prvoplánová výchova daňového poplatníka, ktorý so sklonenou hlavou platí dane a nepýta sa, nie angažovaného občana.

A pre takúto nivelizáciu občianskeho záujmu a  aktivizmu je svet virtuálnych ekohier vhodným nástrojom pre dosiahnutie odklonu záujmu občana od skutočných problémov životného prostredia, ich riešenia, najlepšie v jeho bezprostrednom okolí, do sveta ilúzie.

Najnovším vzdelávacím produktom Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), Centra tvorby krajiny, environmentálnej výchovy a vzdelávania,  je projekt Enviróza, ktorého názov radšej nebudem komentovať, a ktorý je zameraný na mapovanie environmentálnych záťaží na Slovensku. Podľa autorov projektu je jeho hlavným cieľom šíriť informácie a zvyšovať povedomie mladých ľudí o environmentálnych záťažiach.

V čom je problém?

Po prvé v tom, že Register environmentálnych záťaží už existuje, a nie je potrebné identifikovať, a to ešte prostredníctvom  mladých ľudí, niečo, čo už je identifikované.

SAŽP dokonca na identifikáciu environmentálnych záťaží získala (nemalé) finančné prostriedky aj z eurofondov:

- Dobudovanie informačného systému environmentálnych záťaží (2009 – 2013)

- Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje (regióny) (2008 – 2010)

- Projekt geologickej úlohy: Systematická identifikácia environmentálnych záťaží SR (2006 – 2008)

Po druhé preto, že základná definícia environmentálnej záťaže nie je vôbec poetická: „Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj  nesprávnym nakladaním s odpadom.“

Akákoľvek činnosť týkajúca sa environmentálnych záťaží predstavuje preto veľmi závažný odborný, ekologický a ekonomický problém, neriešiteľný akoukoľvek občianskou skupinou, nieto ešte deťmi.

Po tretie preto, že ja osobne pokladám tento projekt za pokus o odklon pozornosti ľudí od skutočného spoločenského problému, riešiteľného aj mladými ľuďmi, a to napr. od problematiky nelegálnych skládok odpadov, ktorých manažment upravuje platný zákon o odpadoch.

Spustenie projektu prebieha v čase, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR nevie vecne obhájiť fakt, že propagovalo aplikáciu TrashOut a zároveň poslalo obvodným  úradom životného prostredia usmernenie, aby takéto oznámenie občanov nepokladali za oznámenie vyvolávajúce účinky správneho konania.

V aplikácii TrashOut čaká vyše 2 000 nelegálnych skládok odpadov na to, kedy sa štátna správa odpadového hospodárstva v SR stane skutočne ESOvou.

1.JPG

B –  Predajná/ skládka PO Predajná 1
(Informačný systém environmentálnych záťaží / Slovenská agentúra životného prostredia)
Ideálne miesto pre „ekohry“?

Projekt Enviróza len nadviazal na iné virtuálne eurofondové projekty  SAŽP.

Ekologická stopa, virtuálna a ľahko spochybniteľná matematika, ktorou škola preukazuje svoj podiel na ničení našej planéty. 700 zapojených subjektov je zdanlivo impozantným číslom, ak pri troche námahy nezistíte, že ekologickú stopu školy si vyrátalo 84 škôl. Prečo? Dôvod je veľmi triviálny a opakujúci sa pri väčšine takýchto projektov. Kto by už odmietol bezplatné metodické materiály, plagáty ... , často v inflačnom množstve, ktoré škola vstupom do projektu získava (a mnohokrát nikdy nepoužije).

Projekt Na túru s Naturou bol spojený s rozsiahlou mediálnou kampaňou v regionálnych novinách. Jeho výsledkom je 135 prieskumných skupín, ktoré mapujú vybrané rastliny a živočíchy, patriace čiastočne medzi anexové druhy pre hodnotenie lokalít sústavy chránených území NATURA 2000. A potom ...

... si žiaci a pedagógovia školy akosi nevšímajú (nebudú všímať)  bagre, buldozéry, výstavbu vlekov, lanoviek protipožiarnych pásov ... v územiach s tými istými druhmi, ktorým sa v projekte venuje mimoriadna pozornosť.

Projekt Vodné plánovanie Vás naučí nevšímať si regulácie potokov a riek spôsobom, ktorý  je v príkrom rozpore s deklaráciami Rámcovej smernice o vode, nieto ešte vypúšťanie žúmp do potokov, porušovanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe či Nitrátovej direktívy.

A mohol by som pokračovať.

Centrum tvorby krajiny, environmentálnej výchovy a vzdelávania plní v zmysle štatútu Slovenskej agentúry životného prostredia  hlavné  úlohy  v odvetviach starostlivosti o mestské a vidiecke životné prostredie, krajinného plánovania, environmentálnej vedy, výchovy a rozvoja ekonomických nástrojov environmentálnej politiky. Autori tejto definície však zabudli podotknúť ako významne je táto inštitúcia napojená na čerpanie finančných prostriedkov z Operačného programu Životné prostredie. A aká je efektivita a udržateľnosť týchto projektov?

Verejnosť si už nespomenie na to, s akou slávou bola v SR budovaná sieť štátnych stredísk environmentálnej výchovy (SEV), aj za finančné prostriedky rôznych zahraničných súkromných a vládnych fondov. Opäť nebudem rozoberať geografickú umiestnenie týchto stredísk, dopravnú obslužnosť, nákladovosť v porovnaní s výnosmi ...

Aká je dnes realita?

SEV Drieňok - Teplý Vrch, SEV Regetovka, SEV SAŽP Harmónia - Modra,  SEV SAŽP Orlík -  Spišská Sobota boli zrušené resp. skončili v súkromných rukách ako rekreačné zariadenia.

Dnes existuje, či prežíva, už len SEV Dropie – Zemianska Oľča, kde však dropa  nehľadajte. Ten ostaný zahynul pred niekoľkými rokmi.

Zostávajúcim torzom SEV v SR, neštátneho charakteru, sú Ekocentrum SOSNA v Družstevnej pri Hornáde  a Vzdelávacie centrum Zaježová.

Mám za to, že environmentálna výchova  a vzdelávanie sú len ďalším ukážkovým  príkladom toho, že nad akýmkoľvek zmyslom či významom projektov pre občanov tejto krajiny, víťazí posadnutosť čerpania (nielen) európskych finančných zdrojov. A to za každú cenu. Aj za cenu manipulácie s realitou resp. vytvárania novej reality vo virtuálnom svete.

Chlieb a hry tu už nespočetne krát boli. A všetci vieme, ako to napokon dopadlo.


Niektoré súvisiace dokumenty:

-  Záverečná správa: Environmentálny výchova a vzdelávanie detí a mládeže aktuálna situácia na Slovensku

http://www.iuventa.sk/files/documents/7_vyskummladeze/vyskum/2012/z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1%20spr%C3%A1va.pdf

- Akčný plán na realizáciu Koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch škôl v SR a v systéme celoživotného vzdelávania

http://www.unece.org/fileadmin/DAM/env/esd/Implementation/NAP/SlovakiaNAP.Slovak.pdf

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?