Krajina skládok

Autor: Rudolf Pado | 18.10.2013 o 16:00 | Karma článku: 8,44 | Prečítané:  486x

Napriek tomu, že v rokoch 2008 až 2011 sa priemerne až 77,4 % komunálnych odpadov zneškodňovalo ukladaním odpadu na skládky, čo je mimochodom v rozpore  s hierarchiou odpadového  hospodárstva SR, nový návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, z dielne Ministerstva životného prostredia SR, tento problém zásadne nerieši. 

Napriek tomu, že od 1. januára 2010 je každá obec povinná mať zavedený triedený zber komunálnych odpadov (papier, plasty, sklo a kovy) a od 1. januára 2013 je táto povinnosť rozšírená aj na biologicky rozložiteľné komunálne odpady, dodnes žiadny dokument neupravuje „čo môžeme pokladať za zavedený separovaný zber.“   Koľko je to nádob na jednotlivé komodity napr. na 100 obyvateľov, aká je to hustota siete, aký je to priemerný počet vývozov napr. za mesiac ...?  

A tak sa nečudujme tomu, že mnohé obce nielenže takýto zber nemajú zavedený, mnohé obce si uplatňujú výnimku na povinnosť triediť biologický rozložiteľné komunálne odpady, ktorú si SR dala do zákona o odpadoch (podľa časti právnikov v rozpore s príslušnou európskou smernicou), ale za zavedený separovaný zber je v mnohých prípadoch, kontrolnými orgánmi,  pokladané umiestnenie niekoľkých kontajnerov na vytriedené zložky na hornom či dolnom konci obce resp. pred miestny obchod.

Zákonná povinnosť bola splnená a čo tam potom, že obyvatelia takto zavedený systém, z pochopiteľných dôvodov, ignorujú.

Úsmevne preto vyznieva fakt, že podľa novelizovaného zákona obce môžu použiť príjmy z poplatkov za odpady aj na iný účel, ako je odpadové hospodárstvo obce. Môže ísť napríklad o zlepšenie životného prostredia v obci, no musia byť splnené ustanovené podmienky. Medzi ne patrí napríklad zavedený triedený zber komunálnych odpadov, biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, či prípad, keď má obec riešený systém zberu a zhodnocovania odpadu zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov.

Už z minulosti sú známe prípady zneužívania poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov, bez akejkoľvek trestnoprávnej dohry, nakoľko skutok „nie je trestným činom.“ 

Prvotné návrhy nového zákona o poplatkoch za ukladanie odpadov na skládky odpadov, ktoré predpokladali zásadné zvýšenie poplatkov za  uloženie 1 tony (z 5,00 na 26,00 eur /t), postupne vymäkli.

Prvou príčinou je lobing veľkých zahraničných firiem a ich vyhrážky typu „odchodu zo Slovenska“ a druhou príčinou neustále negativistické ťaženie voči akýmkoľvek progresívnym návrhom v odpadovom hospodárstve zo strany Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), reprezentovaným v oblasti odpadového hospodárstva predovšetkým Vierou Krakovskou, podpredsedníčkou ZMOS, predsedníčkou komory obcí a starostkou Brusna.   
        
Hlavný argument je nedostatok finančných prostriedkov v rozpočtoch miest a obcí. Je pozoruhodné, že hovoríme o obciach a mestách, ktoré bez ohľadu na akúkoľvek krízu dotujú miestne futbalové, hokejové ... kluby, nemalými sumami.

Mám za to, že úlohou miest a obcí nie je financovať šport, ale plniť úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení a iných právnych noriem t. j. zabezpečiť občanom kvalitné životné prostredie (pod týmto pojmom chápem riešenie otázok kvality a dostupnosti bývania, kvality verejných priestranstiev, zdravotníctva, školstva ...).        

ZMOS už akosi nerieši, že Slovenská republika  neustále čelí možným žaloby zo strany Európskej komisie a konania voči štátu zastavujeme vždy v ostatnej chvíli. Dovolím si ZMOSu pripomenúť, že do roku 2010 musí SR dosiahnuť mieru zhodnotenia komunálnych odpadov min. na úrovni 50 % a stavebných či demolačných odpadov na úrovni 70 % hmotnosti vzniknutých odpadov. A cesta obštrukcii a vyplakávania k dosiahnutiu tohto cieľu nevedie.

V SR boli vypracované analýzy dopadov  zvýšenia poplatkov za uloženie odpadov na rozpočty obcí, okrem toho, odpadové hospodárstvo je poskytovaná služba, kde práve cenová politika tej-ktorej obce môže „donútiť“ obyvateľov správať sa spôsobom, ktorý požaduje zákon.           

Novelizovaným zákonom opäť nejdeme riešiť problém, ale ideme sa hrať na to, že  problém riešime. V každej súkromnej firme by predstierané riešenie úlohy (problému) viedlo k okamžitej výpovedi zamestnanca, ako však vypovedať flákajúci sa štát?   

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?