Zákonná povinnosť v konflikte s občianskym záujmom

Autor: Rudolf Pado | 6.2.2014 o 11:10 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  882x

Predstavte si situáciu, že Vaša nehnuteľnosť susedí s pozemkom na ktorom neznáme osoby dlhodobo ukladajú odpad a majiteľovi pozemku, napriek zákonom určenej oznamovacej povinnosti, je to jedno. Ak oznámite skutok Vy, nielenže úrad nemusí začať konať, lebo k tejto povinnosti ho zaväzuje len oznámenie vlastníka, správcu alebo nájomcu pozemku, ale nemáte ani žiadne práva účastníka konania – právo nazerať do spisu, byť informovaný o spôsobe vedenia konania, o jeho výsledkoch ... Zdá sa Vám to nenormálne? No a čo? Verejná ochrankyňa práv, JUDr. Jana Dubovcová, po piatich mesiacoch bádania, pokladá tento stav za zákonný a v súlade s Ústavou SR.


Podľa § 18 ods. 7) zákona odpadoch  ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne  obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza. 

Podľa § 18 ods. 8)  zákona o odpadoch obvodný úrad životného prostredia na základe oznámenia podľa odseku 7, z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu štátnej správy alebo obce začne konanie o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom; takto zistená osoba je povinná zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zistená osoba je povinná na vlastné náklady zabezpečiť ich zhodnotenie alebo zneškodnenie osobou, ktorá má na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 39 ods. 10, alebo obcou, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama. 

„Analýza riešenia problematiky nelegálnych skládok odpadov obvodnými úradmi životného prostredia v rokoch 2004 – 2008“, ktorú vypracovalo Občianske združenie TATRY (OZ TATRY)  konštatuje, že v rokoch 2004 až 2008 prijali obvodné úrady životného prostredia 1 616 oznámení o nelegálnom uložení odpadov od tzv. povinných osôb (vlastníkov, správcov, nájomcov).

Pre porovnanie:

OZ TATRY,  len v roku 2009, oznámilo úradom 500 lokalít s nelegálne uloženým odpadom.

V aplikácii TrashOut, ktorej poskytlo mediálny priestor aj Ministerstvo životného prostredia SR a zároveň, bez uvedomenia si vlastnej schizofrénie, rozposlalo štátnej správe životného prostredia „usmernenie“, v ktorom jej oznamuje, že „aplikácia TrashOut negeneruje podania, ktoré je možné pokladať za podania v zmysle správneho poriadku“, sa v tejto chvíli nachádza vyše 2 600 oznámení nelegálneho uloženia odpadu od občanov SR, bez postavenia povinnej osoby.      

Verejná ochrankyňa práv, v odpovedi na podnet, cituje právne normy, z môjho pohľadu absolútne chaoticky,  žiaľ iba tie, ktoré podporujú jej rozhodnutie vo veci nekonať.

Tá istá Ústava SR, na ktorú sa odvoláva, mi (nám) v Čl. 12 ods. 1) garantuje slobodu a rovnosť  v dôstojnosti a právach a v Čl. 44 dokonca  právo na priaznivé  životné prostredie a určuje všetkým povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.    

Čím iným je oznamovanie lokalít s nelegálne uloženým odpadom, akoukoľvek osobou či inštitúciou bez postavenia povinnej osoby, než uplatňovaním práva na priaznivé životné prostredie?

Životné prostredie nepozná hranice, parcelné, katastrálne či štátne, a nikto nikdy nezistí aký vplyv – reálny či potenciálny – má konkrétna nelegálna skládka odpadu na okolité životné prostredie a zdravie ľudí, na kvalitu susediacich pozemkov a ich ekonomickú hodnotu.     

Akým spôsobom je garantovaná sloboda a rovnosť v dôstojnosti a právach pri občanoch, bez postavenia tzv. povinnej osoby v zmysle zákona o odpadoch, ktorých podnetmi sa orgány štátnej správy nemusia vôbec zaoberať? Konanie z vlastného podnetu je totiž v mnohých prípadoch štátom garantované nekonanie.

Dovolím si tvrdiť, že verejná ochrankyňa práv je mentálne úplne mimo praxe odpadového hospodárstva.

Tisíce povinných osôb si neplnia zákonom dané povinností, a to nielen determinované zákonom o odpadoch, bez akéhokoľvek významnejšieho záujmu zo strany štátnej správy životného prostredia, polície a prokuratúr.

Namiesto toho, aby sa orgány a inštitúcie štátu venovali osobám a subjektom, ktoré sú nositeľmi práv a povinností, ktoré si neplnia, venujú sa obštrukciám, ignorovaniu a šikanovaniu občanov a organizácií, ktoré nemajú zákonne povinnosti determinované napr. v zákone o odpadoch, splnili si len (naivne) občiansku povinnosť.

Pre verejnú ochrankyňu práv je asi akceptovateľným faktom skutočnosť, že štátnej správe životného prostredia zaslané výsledky niekoľkotýždňového monitoringu nelegálnych skládok odpadu môžu skončiť len ako spisová značka v knihe došlej pošty.    

Úrad verejnej ochrankyne práv si akosi nevšimol, že vlastníctvo v SR zakladá nielen práva, ale aj povinnosti.

Podľa Čl. 20 ods. 3)  Ústavy SR „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“

Ako intenzívne sa zaoberajú úrady a inštitúcie neplnením oznamovacej povinnosti tzv. povinnými osobami v zákone o odpadoch?

Z analýzy OZ TATRY je zrejmé, že v rokoch 2004 až 2008 obvodné úrady životného prostredia zistili iba 152 prípadov nesplnenia oznamovacej povinnosti tzv. povinnými osobami a udelili 9 sankčných postihov v úhrnnej výške 28 000 SKK.

Predmetný výsledok práce obvodných úradov životného prostredia poukazoval už vtedy na veľmi nízku aktivitu úradov pri realizácii represívnych úkonov. JUDr. Vieru Binková, prokurátorka OP Liptovský Mikuláš, v tom čase uviedla: „... Súhlasím s Vašim názorom, že pri nezisťovaní, kto je zodpovedný za „nelegálne skládky“ sa neuplatňuje dôsledne preventívna a ani represívna funkcia účelu zákona o odpadoch ...“. 

V tejto krajine úrady nemusia konať, prokuratúry majú rôzne názory na tú istú vec, parlamentu je legitimizácia občianskeho aktivizmu v zákone o odpadoch úplne ukradnutá, ľudia môžu brať peniaze za ničnerobenie ... a to všetko je samozrejme v súlade so zákonom.

Práva tých, ktorí porušujú zákony, sme nadradili nad práva občanov, ktorí sa aj s rizikom fyzického či psychického ataku, rozhodli chrániť a ovplyvňovať to, čo dobré platení politici, najmä pred komunálnymi či celoštátnymi voľbami, tak ochotne nazývajú verejným záujmom.    

1.jpg

2.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?