10 miliónov ako úplatok pre neporiadnych

Autor: Rudolf Pado | 27.4.2015 o 21:13 | Karma článku: 7,44 | Prečítané:  982x

Ministerstvo životného prostredia, opäť s veľkou slávou, po x-ty krát oznámilo, nové kolo boja s nelegálnymi skládkami odpadov. Ako vždy doposiaľ ide o mediálne zaujímavé a zároveň nesystémové riešenie, ktoré nás bude stáť 10 miliónov eur.   

1) Platenie za plnenie zákonných povinností 

Podľa platného zákona o odpadoch je obec zodpovedná za nakladanie s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi. 

Ak sa nezistí osoba zodpovedná za nelegálne uloženie odpadu a nepreukáže sa akýkoľvek majetkový či iný prospech z takto uloženého odpadu vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, je obec povinná skládku odstrániť. Opakujem: je to povinnosť obce, nie jej právo!

V právnom štáte je nemysliteľné, aby štát platil ľuďom či iným subjektom za plnenie si povinnosti, ktoré im ukladá zákon. 

Mimochodom, všetky náklady spojené s odstraňovaním nelegálnych skládok odpadov môže obec premietnuť do poplatkov za odpady  v nasledujúcom roku a tento fakt odkomunikovať obyvateľom. 

Garantujem Vám, že v momente, v ktorom sa náklady nelegálnych skládok dotknú peňaženiek všetkých občanov obce, páchatelia prestanú byť neznámi.  
        
2) Nepriame trestanie slušných

Počet lokalít s nelegálne uloženým odpadom v jednotlivých k. ú. obcí v SR sa diametrálne odlišuje a je výsledkom aj nastaveného systému odpadového hospodárstva v tej-ktorej obci, aktivít obce v oblasti osvety a represie. 

Aj v tejto chvíli desiatky slovenských obcí, okrem iného,  nemajú zavedené triedenie zo zákona povinných zložiek (papier, sklo, plasty, kovy), neorganizujú min. 2-krát ročne zber nebezpečného a objemného odpadu, nevedia hodnoverne preukázať nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom,  nemajú VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch a za takéto VZN s pokojom Angličana vydávajú VZN o miestnych daniach a poplatkoch za odpady ... A to sa dlhodobo deje pod „záštitou“ našej bezzubej štátnej správy životného prostredia.    
    
MŽP SR ide „balíčkom“  z Recyklačného fondu  financovať  dlhodobé nekonanie obcí, ktoré si neboli schopné plniť základné povinnosti obce resp. ustanovenia zákona o odpadoch vedomé a dlhodobo ignorujú. 

Je to také slovenské: gauneri budú napokon odmenení a slušní len nechápavo zízajú. 

3) Za čo ideme platiť?

Podľa mojej odbornej interpolácie sa v SR nachádza 8 až 12 000 nelegálnych skládok odpadov. V aplikácií TrashOut (http://www.trashout.me/statistics/slovakia) je v tejto chvíli nahlásených 3 934 lokalít.  

V tejto krajine máme štátnu správu životného prostredia, prenesený výkon kompetencií v oblasti odpadového hospodárstva na samosprávy,  ŠOP SR, SAŽP, všetky možné druhy stráže (lesnú, vodnú, ochrany prírody a krajiny, poľnú), SVP, NDS, SSC, Slovenský pozemkový fond  ... , zodpovednosť za pozemky sa okrem zákona o odpadoch týka aj zákona o vodách, zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy ... Ak by si všetky tieto subjekty a jednotlivci vážili krajinu okolo seba a plnili povinnosti, nie z osobnej ale úradnej povinnosti (!!!), problém by nikdy neprerástol do týchto rozmerov.    

Prax ukazuje, že obce nedokážu využívať ani „bezplatný“ potenciál nezamestnaných v rámci aktivačných prác, drobných obecných služieb ... (nielen) na systematické odstraňovanie nelegálnych skládok odpadu, aby sa tak zabránilo efektu „malá kopa pýta viac“. 

Je totálnym výsmechom práva, že množstvo neodstránených nelegálnych skládok odpadu sa nachádza práve v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti, a miestny „Matrix“ sa tvári, že o skládke nevedel.

1 100 ľudí celé mesiace upratuje Jarovnice, ktoré však vyzerajú stále rovnako. Štát a daňoví poplatníci tam mesačne pritom „spláchnu“ cez 60 000 eur. To však nevadí žiadnym kontrolným orgánom. Koľko takýchto Jarovníc máme v slovenských mestách a obciach, kde sa práca len predstiera a vykazuje? 

Mimochodom, samosprávy pri výsluchoch bežne uvádzajú pred vyšetrovateľom, že nemali žiadne náklady  na odstránenie nelegálnej skládky, smerom k médiám a MŽP SR však komunikujú niečo iné. 
Strach z toho, že pri dosiahnutí spoločenských nákladov 266 eur, sa popri vyšetrovania prečinu neopravného nakladania s odpadmi príde v obcí aj na niečo iné, je obrovský.          

4) Kto to skontroluje?

Takto nastavený systém úhrad je veľmi náchylný na podvody. Existuje reálne riziko v tom, že obce budú vykazovať odpad z bežného odpadového hospodárstva obce ako odpad z nelegálnych skládok odpadu, a znižovať si náklady odpadového hospodárstva obce cez saturáciu nákladov prostredníctvom účelového fondu. 

V Bratislave existuje  dlhodobá polemika medzi aktivistami venujúcimi sa praktickému odstraňovaniu skládok (Zelená hliadka/Matúš Čupka) a mestom, kde aktivista spochybnil množstva odstránených a fakturovaných odpadov odpadovou spoločnosťou porovnávaním fotografií z lokalít a faktúr.

5) Efekt urazeného dieťaťa

Dotácia z príslušného fondu je nenárokovateľná. 

Existuje dôvodné riziko, že obce, ktoré dotáciu nedostanú pridelenú, použijú tento argument pre nečinnosť v oblasti odstraňovania nelegálnych skládok odpadu, a to aj napriek tomu, že im to zákon o odpadoch jednoznačne určuje.

Okrem toho, už v minulosti Environmentálny fond  rozdeľoval finančné prostriedky  obciam podľa politickej príslušnosti ministra. Mám za to, že toto riziko nie je 100%-ne zažehnané, ani v prípade „skládkového fondu“.  

6) TrashOut = ukážkové zlyhanie štátu 

Slovensko má reálne skúseností s už raz zahájeným bojom s nelegálnymi skládkami odpadov.  

V minulosti práve Ministerstvo životného prostredia SR s veľkou slávou predstavovalo mobilnú aplikáciu TrashOut, ktorá mala zjednodušiť ohlasovanie nelegálnych skládok odpadov občanmi a niekoľkokrát sľúbilo, že každou skládkou sa budú zaoberať orgány štátnej správy životného prostredia. 

Bol som praktický jediný človek, ktorý poukázal na riziká aplikácie a čas mi dal za pravdu. 

V momente, keď ľudia začali aplikáciu intenzívnejšie využívať, samotné ministerstvo ju označilo za súkromný podnikateľský projekt, ktorého výstupy nespĺňajú požiadavky na vedenie správneho konania, a  usmernenie v tomto zmysle rozoslalo vtedajším  OÚŽP. 

Osobne som venoval „spriechodneniu“ aplikácie TrashOut  2 roky života a narazil som na totálnu ľahostajnosť všetkých zainteresovaných „hráčoch“ v problematike  a obrovskú naivitu až nechuť niečo zmeniť na strane jej autorov.  

7) Deň potom ... 

Problémom nelegálnych skládok odpadov nie je nedostatok finančných prostriedkov ale nedostatok právneho štátu.   

Bez toho, aby sme pochopili, že všetky funkčné systémy, sú založené na osvetovo-represívnych kombináciách, sa nikam nepohneme. Občania SRN, Rakúska ... nie sú lepší ľudia, len sú si vedomí toho, že každý ich čin niekto alebo niečo zaznamená. Cena fotopascí je zanedbateľná oproti nákladom na odstraňovanie nelegálnych skládok. 

Iba ak tento systém nekonania je úmyselným, nakoľko byť zvolený je dôležitejšie než stotožnenie páchateľa. 

  
     

   
        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?