Skládky – krátke postrehy z reálneho života I.

Autor: Rudolf Pado | 28.4.2015 o 11:46 | Karma článku: 4,02 | Prečítané:  457x

Na margo toho, že ministerstvo životného prostredia  vyhlásilo ďalšie kolo „veľkého upratovania“ Slovenska, tento krát za 10 miliónov eur, uvediem niekoľko postrehov z praxe, ktoré budú dokumentovať „ako to tu funguje“. 

Skládky vznikajú z niekoľkých dôvodov:

  • zlé nastavené systémy zberu v obci – logistika (málo kontajnerov na triedenie odpadov – štát dodnes nezadefinoval „čo je to zavedený triedený zber“ a tak ak obec rozmiestni 1 ks kontajnera na každú komoditu formálne tým splnila literu zákona),
  • nekvalitné VZN a min. vzdelanie pracovníkov OcÚ v tejto oblasti,
  • minimálna osvetová činnosť,
  • formálna resp. žiadna represívna činnosť,      
  • žiadne motivačné nástroje pre podporu triedenia odpadov na úkor ich zneškodňovania,
  • nízke poplatky za odpady: zákon určuje, že musia pokrývať reálne náklady na odpadové hospodárstvo v obci,  poplatky sú nízke a potom sa buď dotujú z rozpočtu obce (a obec vzdychá, že nemá na rozvoj)  alebo sa jednoducho neplnia niektoré ustanovenia zákona o odpadoch,
  • kamarátstvo medzi vedeniami obcí  a štátnou správou ŽP (nízky tlak OÚ na zmeny v obciach, nulová represia a formálna kontrolná činnosť ...)       

Obec, okrem iného, musí:

  • Mať aktuálne VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch (nemôže ho nahradiť VZN o miestnych daniach a poplatkoch za odpady).

Bežne sa stáva, že obec sa takéto VZN „bez mihnutia oka“ vydáva VZN o miestnych daniach a poplatkoch za odpady. Každý prokurátor na tento nezmysel obec upozorní.

VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch v kontexte s ustanoveniami zákona o odpadoch určuje v tej-ktorej obci (meste), vzhľadom k miestnym podmienkam „kto, čo, ako, kedy a prečo  musí robiť“ (rozsah služby).

VZN o miestnych daniach a poplatkoch za  odpad určí „koľko to stojí“ (cenu tejto služby).        

VZN by malo jasne stanoviť: toto je základný rozsah služby za takú a takú cenu  (štandard pre všetkých)  a toto je oficiálny cenník za „nadštandard“ (staviam dom = pristavenie VOKu, odvoz vytriedeného odpadu od podnikateľa ....) . 

  • Mať zavedený  triedený zber papiera, plastov, kovov a skla

V SR na miestnej úrovni mnohokrát funguje takto: tri kontajneri na hornom konci, 3 na dolnom a 3 pred miestnou  Jednotou. Je toto zavedený funkčný systém triedenia odpadov? Asi ťažko! Bude niekto nosiť v 10 km obci vytriedený odpad 3 km ku kontajneru? Asi ťažko.

Obrovské množstvo obcí dokonca netriedi všetky komodity, ktoré sú povinné zo zákona. Argumenty napr. naši občania papier pália. Zákon sa však nepýta či niekto odpad páli, ale určuje, že musí byť zavedený triedený zber príslušnej komodity.      

  • Nesmie zneškodňovať (spaľovať, skládkovať) tzv. zelený odpad. Od 1.1.2013 sa musí riadiť Stratégiou obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov.

Čo potom horí okolo našich dedín?  Čo je potom súčasťou nelegálnych skládok? Všetci vidia realitu, iba OÚ a samosprávy nie.

Zákon o odpadoch, ktorý platí  v súčasnosti, umožnil obciam v 3 prípadoch  uplatniť si výnimku na zber a zhodnocovanie BRO. Jednou z uplatniteľných výnimiek je ak min. 50 % domácností v obcí BRO kompostuje? Skúste mi v SR ukázať takúto obec? Jednoducho ide o formálne deklarácie, ktoré nekontroluje samospráva a samosprávu nekontroluje OÚ.      

  • Min. 2-krát ročne organizovať zber nebezpečných a objemných odpadov

V mnohých obciach sa vôbec nerealizuje.

V iných obciach dokonca samospráva propaguje nelegálny zber takýchto komodít tým, že vyhlasuje  prítomnosť rôznych „zberačov“ z Maďarska, rómskych „firiem“ ... v obecnom rozhlase. Nečudujme sa potom, že „vykuchané“ spotrebiče nachádzame v k. ú. obce – čo sa dalo predať zberači vyberú, ostatné odhodia.  

  • Pri predchádzaní vzniku nelegálnych skládok odpadov vyžadovať od vlastníkov, správcov a nájomcov nehnuteľnosti plnenie si oznamovacej povinnosti (pri zistení výskytu nelegálnej skládky odpadov na svojom pozemku, má občan –nositeľ majetkových práv k pozemku - povinnosť ohlásiť túto skutočnosť obci a miestne príslušnému obvodnému úradu životného prostredia, a to neodkladne).         

 

Aká je realita  odpadového hospodárstva v slovenských obciach?

Tu sú napr. výsledky prieskumu v obciach Košického kraja (niektoré čísla o vysokej miere triedenia je potrebné brať s rezervou nakoľko starostovia nevedeli vyplniť ani jednoduchú tabuľku), čo je štatistická vzorka vyše 400 subjektov:

Trebišov

Spišská nová Ves

Sobrance

Rožňava

Michalovce

Košice - okolie

Košice I. – IV

Gelnica

 

Poznáte Program odpadového hospodárstva SR na roky 2011 – 2015 (POH).  Čo z toho sa podľa vás splnilo?

 

Občan, okrem iného, musí:

  • Zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov.
  • Užívať zberné nádoby (vrecia) zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci.
  • Ukladať komunálne odpady alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady za účelom ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob (vriec) zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci. 

A vo Vašej obci to ako funguje?

 

Súvis s článkami:

10 miliónov ako úplatok pre neporiadnych

Môj príbeh TrashOut

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?