Nelegálne skládky odpadu a legislatíva
Problematiku nelegálnych skládok odpadu upravuje § 18 ods. 7) a násl. zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov:
„Ak vlastník, správca, nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci ...“ Nesplnenie oznamovacej povinnosti je priestupkom.
Nelegálnu skládku odpadu môže oznámiť aj ktorýkoľvek iný občan či organizácia.
Ak sa nezistí pôvodca odpadu na skládke, a ani nedokáže zodpovednosť vlastníka pozemku za vznik skládky, tak odpad musí odstrániť:
obec (ak ide o komunálne a drobné stavebné odpady, a to na náklady obce),
obvodný úrad životného prostredia (ak ide o iné odpady, a to na náklady štátu).
Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyžaduje od každého vlastníka, správcu alebo nájomcu poľnohospodárskej pôdy vykonávanie činností, ktoré ochraňujú pôdu pred jej poškodením a degradáciou. Takáto degradácia môže mať povahu biologickú, chemickú alebo fyzikálnu. So všetkými podozreniami na degradáciu poľnohospodárskej pôdy je možné obrátiť sa na príslušné obvodné pozemkové úrady.
Podľa zákona NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) je zakázané: „Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku.“ Toto ustanovenie vodného zákona zakazuje akékoľvek ukladanie odpadu (materiálu) v prietočnom profile toku, na brehu alebo v inundačnom území, neoprávnenou osobou. So všetkými podozreniami na porušenie zákona je možno sa obrátiť na príslušného správcu toku (Slovenský vodohospodársky podnik) a OÚŽP – štátnu vodnú správu.
Poznámka: Dnes sú OÚŽP a Obvodné pozemkové úrady pretransformované do OÚ.
Nelegálne skládky odpadu a realita
Opakujem, zákon o odpadoch jednoznačne určuje vlastníkovi, nájomcovi alebo správcovi pozemku oznámiť nelegálnu skládku. Nerobí sa to ... Stovky vlastníkov pozemkov sa týmto dopúšťajú priestupkov, ktoré nikto nerieši.
Ak ste nepovinná osoba, bez majetkového vzťahu k pozemkom, môžete zmapovať celý okres, dať na dokumentáciu trebars aj mašličku ... a úrad, ktorého pracovníci nepohli zadkom, nemusí vôbec konať, lebo sám sa rozhoduje či bude konať z tzv. vlastného podnetu ...
Je priam pravidlom, že práve okresy, v ktorých pracovníci OÚ realizujú najviac obštrukcií voči oznamovateľom nelegálnych skládok odpadov, patria medzi špičku v ich počte a objeme. TOP rebríček, bez určenia poradia, je: Bratislava, Bardejov (len v k. ú. mesta UNESCO – Bardejov bolo vymapovaných vyše 100 nelegálnych skládok odpadov), Galanta, Malacky, Nitra a ďalšie okresy predovšetkým juhozápadného Slovenska.
Súčasná dikcia zákona o odpadoch tak šikanuje ľudí, ktorí si plnia občiansku povinnosť a protežuje v praktickom výkone ľudí (a právnické osoby) , ktorí sú páchateľmi činov proti životnému prostrediu resp. neplnia si zákonom určené povinností, napr. oznamovaciu povinnosť.
Pri monitoringu územia vám hrozí napr. napadnutie (inzultácia), aktivisti sú „predvolávaní“ na OcÚ, aby im bolo vysvetlené, že „čo si to dovoľujú ...“. Vyskytujú sa aj takéto príbehy aktivistov (výber z elektronickej pošty) :
„Vcera ked som monitoroval jednu obec, tak policajt v civile (podla nohavic som usudil) ma videl a poslal na mna svojich kolegov. No co mi uz len strazcovia zakona mohli povedat na monitorovanie nelegalnej cinnosti ? :) Este mi poprial pekny den :) Ale ten princip ma s prepacenim nasral ...“
Ak napokon podáte písomný podnet, ktorý vás stojí peniaze (v žiadnom prípade nezasielajte obyčajný list, lebo ten „sa stratí“), tak existuje množstvo X verzii (ne)konania obcí a úradov,
Skládku ste oznámili iba obci, a to neformálne (elektronickou poštou, telefonátom), obec nekoná alebo vám oznámi, aby ste dodržali postup podľa § 18 zákona o odpadoch.
Skládku ste oznámili iba obci, a to formálne (písomný podnet). Tu vznikajú možností:
- obec na podnet nereaguje (nič nerobí),
- obec skládku odstráni,
- obec skládku zasype hlinou a bez mihnutia oka tvrdí, že skládka bola odstránená (po čase si tento pozemok niekto kúpi ako stavebnú parcelu a v 80 cm hĺbke ho čaká bonus ...),
- obec skládku zapáli („... niekto ju zapálil ...“) .
Každé vyššie uvedené riešenie môže byť spojené s telefonátom, v ktorom sa Vám starosta obce pokúsi vysvetliť, často veľmi šťavnato, čo si o vašom aktivizme myslí.
Skládku ste oznámili okresnému úradu (dnes je to odbor starostlivosti o životné prostredie). Tu vznikajú možností:
- okresný úrad nekoná a ani s vami nekomunikuje nakoľko nie ste povinnými osobami,
- pracovník okresného úradu telefonický kontaktuje príslušnú obec a oznámi starostovi (s ktorým si väčšinou tyká – spolužiak zo školy, člen toho istého poľovníckeho združenia ... ) niečo v tomto zmysle: „ ... urob si tam poriadok, lebo akýsi k ... poslal podnet a bude do toho strkať nos ...“, žiadny oficiálny postup podľa zákona o odpadoch,
- pracovník okresného úradu odstúpi podnet obci nakoľko „za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je zodpovedná obec“, úrad nerealizuje žiadne zisťovacie konanie ako mu to ukladá zákon o odpadoch, niekedy sa tým spustí nekonečná korešpondencia medzi obcou a úradom na tému „zodpovednosti“ ...,
- pracovník okresného úradu začne konanie podľa § 18 zákona o odpadoch ... (a vtedy sa často ozve obec, ktorá dovtedy nekonala, že „ ... prečo postupujeme takto ... nezastavíme sa porozprávať ...“, v priebehu konania sa ešte vyskytujú situácie, ktoré sa dajú rozčleniť nasledovne: úrad ohlásenú skládku našiel a konanie pokračuje, úrad predmetnú skládku nenašiel nakoľko ju obec medzitým odstránila, bola zasýpaná, spálená, nevedia ju stotožniť podľa GPS polohy ...
Z ohláseniami prostredníctvom TrashOut je to ešte 10-krát zložitejšie nakoľko to nie je písomné podanie a skoro všetci hľadajú dôvody „prečo nekonať“, nie spôsoby „ako konať“.
Súvis s článkami:
