Invázne druhy rastlín – štátom organizovaný chaos

Autor: Rudolf Pado | 13.5.2015 o 16:00 | Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1321x

Je tu jar. Vtáčiky spievajú, stromy pučia, kvety kvitnú ... a invázne druhy rastlín, pod dohľadom štátu, sa šíria ďalej. Je to jeden z typických slovenských príbehov o formálnosti zákonov a nevymáhateľnosti práva.     

Pozrime sa na niekoľko dôvodov, prečo je tomu tak.

I.  Politika, politika, politika ... 

Rovnako, ako napr. téma nelegálnych skládok odpadov, je aj téma inváznych druhov  rastlín viac témou politickou než odbornou.

Ministri životného prostredia prichádzajú a odchádzajú, čas plynie, a zaručené recepty na riešenie príslušnej problematiky prinášajú až potom, čo sa ocitnú mimo politickej funkcie. Ich riešenia sú skoro vždy mimo reality, vytrhnuté z kontextu a z rôznych dôvodov nevykonateľné alebo nevykonávané.

Napr. poslanec Mosta-Híd József Nagy, ktorý sa rozhodol aktívne bojovať proti alergiám, presadil novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá ukladá vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku v prípade rastliny ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisifolia) povinnosť ju odstrániť ešte pred rozkvitnutím, najneskôr do 1. júla bežného roka.  Okrem toho, že sa tak nedeje a nikto nenesie za nekonanie zodpovednosť, prečo práve ambrózia? Rovnako silnými alergénmi sú napr. všetky druhy zlatobyle a boľševník obrovský vás môže „obšťastniť“ ťažkými popáleninami kože.            

 

II. Nikto za nič nenesie zodpovednosť

V roku 2002 sme vtedajšej štátnej správe životného prostredia, po zmapovaní celého Liptova (81 k. ú., okres Liptovský Mikuláš a Ružomberok) oznámili výskyt inváznych rastlín (pohánkovec japonský a sachalínsky, zlatobyľ kanadská, boľševník obrovský a i.) na 90 lokalitách (Nižná Revúca, Liptovská Osada, Ružomberok, Likavka, Ľubochňa, Stankovany, Komjatná, Ludrová, Liptovská Štiavnica, Sliače, Lisková, Turík, Liptovská Teplá, Lúčky, Ižipovce, Prosiek, Kvačany, Liptovské Matiašovce, Gôtovany, Dúbrava, Ľubeľa, Partizánska Ľupča, Pavlova Ves, Liptovský Mikuláš, Demänová, Liptovský Ján, Jamník,  Dovalovo, Liptovská Kokava, Hybe).

Výsledok?

Lokality, ktoré v roku 2002 zaberali plochu 2 x2 m, dnes majú rozlohu 10 x 5 m.

Viac ako desať rokov času premrhali zodpovedné úrady a inštitúcie vzájomným dopisovaním si, prípravou metodík a usmernení, ako aj čakaním na rôzne novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny spojené s opätovnou prípravou metodík a usmernení. Obvodné pozemkové úrady dokonca akoby stáli mimo celej problematiky, pričom majú priamu zodpovednosť za ochranu poľnohospodárskej pôdy.      

Po ostatných novelizáciách zákona o ochrane prírody a krajiny sme oznámili niekoľko stoviek lokalít výskytu invázneho druhu v desiatkach okresoch, mimo iného aj rozrastajúce sa lokality z Liptova.

Výsledok?

Zistili sme, že nikto nečakal, že niekto bude invázne druhy rastlín riešiť a zastihli sme preto OÚ absolútne logistický nepripravené. Ich reakcie sú pestrou zmesou ignorovania oznámení a výhovoriek typu „kapacitných možností, priorít ...“. Iba niekoľko OÚ sa k veci postavilo s patričnou vážnosťou štátnej správy životného prostredia.  Mám za to, že malo ísť o formálnu novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorou sa len navodil dojem, že problém inváznych druhov niekoho zaujíma a niekto to aj bude riešiť.   

 

Upozornenia na výskyt inváznej rastliny (OÚ Košice)

Okresný úrad – odbor starostlivosti o životné prostredie Liptovský Mikuláš zaslal naše oznámenia ŠOP SR – Správe TANAPu a ŠOP SR – Správe NAPANTu a ako zistil kontrolný orgán, OÚ Liptovský Mikuláš vyše roka nevydal a nezaslal vlastníkom pozemkov upozornenie na výskyt inváznych  druhov rastlín na ich  pozemkoch. Za vrchol všetkého pokladám fakt, že ŠOP SR má mapovať (overovať) niečo čo je už zmapované a dokonca vyzýva oznamovateľov, ktorí nie sú platení  štátom, aby im opätovne ukázali lokality, ktoré už boli oznámené.

Komunikácia OÚ Liptovský Mikuláš a ŠOP SR

Po ostatnej novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny  je obec povinná upozorniť vlastníkov pozemkov v zastavanom území obce na výskyt invázneho druhu na príslušných pozemkoch, a to na svojej úradnej tabuli a webovom sídle, alebo iným miestne obvyklým spôsobom. Náhodná vzorka internetových stránok obcí, v ktorých sa preukázateľne invázne druhy rastlín vyskytujú, ukazuje, že obce o takejto povinnosti ani netušia.

Možnosť obce odstrániť za vlastníka pozemku invázny druh a potom mu náklady takejto činnosti  fakturovať, mohla vzniknúť len v prostredí parlamentných teoretikov.  Žiadna obec nepôjde do dobrodružstva nevymáhateľných finančných nákladov obce.    

A vlastníci, správcovia či nájomcovia pozemkov? Z akého dôvodu by sa o pozemok mali starať ak kontrolné orgány nevyvíjajú dostatočnú aktivitu?       

         

III. Štát sa zbavil zodpovednosti

Predchádzajúca právna úprava manažmentu inváznych druhov rastlín ukladala štátu, a to prostredníctvom vtedajších obvodných úradov životného prostredia, saturovať  vlastníkom, správcom a nájomcom pozemkov náklady spojené  s odstraňovaním inváznych druhov. Jedinou výnimkou bolo odhalenie aktívneho šírenia invázneho druhu vlastníkom pozemku. V takomto prípade musel niesť náklady tejto činnosti na vlastných pleciach.

Toto ustanovenie zákona o ochrane prírody a krajiny bolo v rozpore s povinnosťou majiteľa pozemku „starať sa o pozemok“, ktorá vyplývala z iných právnych noriem, a bolo nevykonateľné.  

V rokoch 2006 a 2007 sme zistili, že štát nebol nielenže schopný saturovať náklady manažmentu inváznych druhov rastlín, ale dokonca „zabudol“ vytvoriť rozpočtovú kapitolu pre tento účel:

- Pre koho sú zákony?

- Invázne rastliny – fraška pokračuje

- Invázne rastliny – nekonečný príbeh

Bol to práve štát a jeho orgány a inštitúcie, ktoré dlhé roky ignorovali šírenie sa inváznych druhov nielen na pozemkoch s identifikovateľnými majetkovými pomermi, ale aj na pozemkoch, ktoré má samotný štát v dočasnej (pôda neznámych vlastníkov) či trvalej správe.

Minimálne pri ochrane poľnohospodárskej pôdy (zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) mohol štát dlhodobo chrániť pôdu pred jej devastáciou zaburinením vrátane šírenia inváznych druhov. 

Podľa predmetného zákona, každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí. 

Akým spôsobom si plnili svoju úlohu vtedajšie obvodné pozemkové úrady? A aká bola synergia práce týchto úradov so štátnou správou životného prostredia?

Realita je však taká, že od 1. januára 2014 sa značná časť zodpovednosti za invázne druhy rastlín ocitla na pleciach vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov. Ide stovky hektárov pôdy, tisíce lokalít rôznej veľkosti a neodhadnuteľné množstvo užívateľov pozemkov.   

 

IV. Problém „veľkých hráčov“

Železnice SR, Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest,  Slovenský vodohospodársky podnik ... sú spoločenskými mamutmi. Na jednej strane boli zriadené pre vykonávanie istej špecifickej činnosti, na strane druhej vstupujú do majetkových vzťahov k tisíckam parciel, pričom si veľmi selektívne plnia povinnosti vyplývajúce z platných zákonov SR.     

Každý priemerný botanik, pri bežnom pohľade okolo cestnej a železničnej infraštruktúry, okolo vodných tokov, zistí, že práve v tomto území sa veľmi dynamický šíria invázne druhy a práve z tohto územia sa tieto druhy šíria na ďalšie okolité parcely.

Mám za to, že ani jedna z týchto spoločnosti, nemá spracovanú žiadnu systematickú stratégiu súvisiacu s „bojom“ s inváznymi druhmi rastlín.  A nielen to.  Práve masívna výstavba infraštruktúry a s ňou spojená preprava desiatok tisíc ton zemných hmôt,  dopravné trasy atomizujúce kompaktné lesné celky a narúšajúce brehové porasty, sprietočňovanie korýt ... umocňujú dynamické šírenie inváznych druhov rastlín resp. generujú vznik nových a nových lokalít s výskytom týchto  druhov. Budovateľské plány akosi nie sú koordinované s ochranou biodiverzity.

Špecifické postavenie v systéme  „veľkých hráčov“  má Slovenský pozemkový fond, ktorý dočasne spravuje pôdu neznámych vlastníkov a reštituentov.  Aj tento subjekt je povinný, vo vzťahu k pozemkom,  dodržiavať všetky zákony tejto krajiny. Pri pohľade na takéto pozemky, máte pocit, že sa tak deje?    

Problém „veľkých hráčov“  je v tom, že pokiaľ chceme vyriešiť problematiku inváznych druhov rastlín na drobných parcelách fyzických osôb, orgány štátnej správy životného prostredia  musia predovšetkým vyriešiť plnenie si povinností zo strany subjektov, ktoré majú na vlastníckych listoch tisíce hektárov pozemkov a sú často napojené na samotný štát.                        

V. ROEP a rozdrobenosť vlastníckych vzťahov

Na značnej časti pozemkov v SR momentálne prebieha spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).  Zákonodarcovia nerátali s tým, že na značnej časti parciel môže byť proces „boja“ s inváznymi druhmi práve z tohto dôvodu pozastavený a to na vopred neodhadnuteľný čas. Medzitým môže šírenie invázneho druhu nerušene pokračovať.     

Nekonanie z dôvodu ROEP (OÚ Košice)

Rozdrobenosť vlastníckych vzťahov  spôsobuje, že výskyt invázneho druhu na parcele môže byť spojený s vydaním rozhodnutia, ktoré  sa dotýka niekoľkých desiatok užívateľov pozemku. Osobne si neviem dosť dobre predstaviť, akým spôsobom s napr.  57 vlastníkov pozemku dohodne na odstránení invázneho druhu. Bude to robiť každý sám na svojich pár metroch štvorcových alebo sa „zhodnú“ na jednej osobe? Kto tento postup bude koordinovať? Budú takúto činnosť realizovať  pravidelne alebo jednorázovo? Budú orgány štátnej správy životného prostredia vykonanie opatrení kontrolovať?              

Rozhodnutie, ktorým je dotknutých 57 vlastníkov pozemku (OÚ Košice)  

VI. Efektivita práce úradov a inštitúcií alebo neobjavujme Ameriku

Dňa 28.04.2014 sme všetkým pracovníkom ŠOP SR zaslali elektronickou poštou nasledovný list:

„V súvislosti s novelizovaným znením zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny platným od 01.01.2014 došlo v § 7b k zmene zodpovednosti za odstraňovanie inváznych druhov z príslušných pozemkov.

Máme za to, že okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie, by mali vydávať rozhodnutia  k jednotlivým parcelám s výskytom inváznych druhov.

Občianske združenie TATRY preto zasiela všetky podklady monitoringu, získané vlastnou činnosťou, príslušným okresným úradom. 

Touto cestou si dovoľujeme požiadať pracovníkov ŠOP SR, aby zaslali na okresné úrady podklady z vlastného dlhodobého monitoringu a zaviazali tak štátnu správu životného prostredia ku konaniu.

Máme za to, že žiadny monitoring, ani monitoring inváznych druhov nemá byť samoúčelný, len ako súčasť výskumov, GIS vrstiev vo virtuálnych mapách, naháňania citácií v karentovaných časopisoch ..., ale má predovšetkým generovať opatrenia, ktoré významným spôsobom zlepšia stav životného prostredia v SR.“

Tento list ostal bez akejkoľvek odozvy.

ŠOP SR po celé roky, za peniaze daňových poplatníkov  SR či EÚ, zhromaždila obrovské množstvo informácií z rôznych monitoringov a preto pokladám za prirodzené, že tieto informácie by mali byť ad hoc poskytnuté štátnej správe životného prostredia.

Pri SAŽP dlhé roky fungovala akási „subkomisia“ pre invázne druhy, ktorá predpokladám  taktiež disponuje relevantnými údajmi o výskyte týchto druhov.

Do monitoringu inváznych druhov rastlín je možné zapojiť  dobrovoľných strážcov ochrany prírody, správcov vodných rokov, lesnú a vodnú stráž ... a vo veľmi rýchlom čase získať  dostatok strategických informácií, ktoré umožnia riešiť problematiku systematický a dynamický.         

Pokladám za nevyhnutné, aby ESO štátna  správa (E – Efektívna, S – Spoľahlivá, O – Otvorená) mala každý deň v teréne jedného človeka, dostatočne technický vybaveného  (tablet s pripojením na internet, prepojením na katastrálne mapy ...) a odborne zdatného, ktorý by podľa vopred určeného plánu ročného monitoringu príslušného okresu, realizoval synergický monitoring  (invázne druhy rastlín, nelegálne skládky odpadov, nelegálne výruby drevín, porušovanie zákon o vodách ...) a spracované údaje okamžite zasielal na „centrálu“ OÚ. Štátnu správu životného prostredia potrebujeme mať v teréne, nie v kanceláriách.

 

VII.  Voľná krajina je všetkým ukradnutá   

Žiadny systém ochrany prírody a krajiny neochráni krajinu pred vyše 5 miliónmi ľahostajných občanov.

Slovenská krajina nie sú len národné parky, chránené krajinné oblasti či maloplošné chránené územia. Je to aj miestny potok, roľa za humnom,  lúka nad dedinou, remízka pri ceste ... Ak bude tzv. voľná krajina ľuďom ukradnutá, to čo vidíme okolo seba, sa nikdy nezmení.

Rovnako ako každý z nás môže zabrániť vypaľovaniu trávy, oznámiť vytvorenú nelegálnu skládku odpadu či nelegálny výrub drevín, môže oznámiť aj výskyt inváznych druhov rastlín v k. ú. obce v ktorej žije. Tých pár druhov dokáže rozoznať každý.

Apropo, ak by výskyt inváznych druhov rastlín oznamovali len slovenskí alergici, tak už dávno máme po probléme. To množstvo podaní a tlak na štátnu správu životného prostredia by spôsobili, že invázne druhy  rastlín by sa stali vážnou témou.               

Veľký priestor taktiež vidím v zadávaní tém bakalárskych a diplomových prác, ktoré sú spojené s praktickou činnosťou v teréne a ich výstupy sú automaticky zaslané štátnej správe životného prostredia, na ďalšie riešenie. Prečo by tisíce študentov z odborov nesúcich prívlastok „eko“ či „enviro“ nemohli prispieť k zmene vizuálu slovenskej krajiny.       

 

VIII. Neinformovanosť ľudí

Vyhláška MŽP SR č. 158/2014 v prílohe č. 2a  obsahuje Zoznam  inváznych druhov rastlín a spôsoby ich odstraňovania, ktorá 7 bylinných druhov  a 4 dreviny.  Zo zoznamu vypadla, zrejme pod tlakom pestovateľov, slnečnica hľuznatá, ktorá s tak úspešne šíri okolo vodných tokov južného Slovenska.      

Kto o tejto vyhláške vôbec tuší?

Kto tuší, že rastlinu, ktorú pestuje za svojim plotom, vôbec nemôže pestovať a ďalej šíriť?  

SR, nielen v problematike inváznych druhov, nie je schopná pripraviť žiadne  kvalitné informačné kampane v oblasti tvorby a ochrany životného  prostredia, ktoré by zasiahli širšie cieľové skupiny. Kampane sú formálne, informácie sa šíria prostredníctvom odborných podujatí, kde sa informujú už informovaní, využívajú sa  metódy a nosiče, ktoré sú nedostupné a nezrozumiteľné pre starších ľudí a menej chápavých občanov.           

Neznalosť zákon síce neospravedlňuje, ale ...

Niekoľko informačných zdrojov:

- Príručka na určovanie

- Usmernenie na odstraňovanie inváznych druhov rastlín

- Likvidácia biomasy z odstraňovania inváznych druhov rastlín

- Poučenie k používaniu ochranných pomôcok

- Informácie k inváznym druhom rastlín (ŠOP SR)

- Informácie k inváznym druhom rastlín (OZ TATRY
 

IX. Chemizácia krajiny

Problém boja s inváznymi druhmi je aj problémom filozofickým. Má byť riešením jedného problému životného prostredia – invázne druhy rastlín, vytváranie iného problému – chemizácia životného prostredia prostredníctvom masívneho používania herbicídu Roundup?       

Niekoľko rokov som viedol pomerne rozsiahlu korešpondenciu s bývalým ministrom životného prostredia Lászlom Miklósom.

Argumentoval som, že zákon o ochrane prírody a krajiny v časti týkajúcej  sa inváznych druhov rastlín je nevykonateľný, invázne druhy rastlín sú súčasťou nášho sveta, rovnako ako boli dinosaury a cena „boja“  s inváznymi druhmi je príliš vysoká vzhľadom k terajším výsledkom a možným budúcim dopadom.   

Pán minister oponoval. Hrozí masívne šírenie týchto druhov do chránených území (čo sa mimochodom aj tak deje), za niekoľko desaťročí by došlo k významnej strate biodiverzity (čo sa mimochodom tiež deje aj pod tlakom iných „impaktov“), že je našou povinnosťou ...

... áno, povinnosťou ...

... v tom je ten problém. Povinnosť, ktorú si plní promile ľudí a ktorú nikto nekontroluje, sa stáva fraškou a štátom organizovaným  chaosom. Invázne druhy rastlín sú tu a ja odpovede na mnohé otázky nepoznám. Poznám len realitu.  

       

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?