Výstavba diaľnic = organizovaná nezákonnosť

Autor: Rudolf Pado | 27.5.2015 o 10:46 | Karma článku: 12,74 | Prečítané:  530x

Nikto nepochybuje o potrebe budovania diaľničnej siete v SR, málokto si však uvedomuje fakt, že snaď žiadny segment stavebníctva nie je spojený s tak vysokou mierou porušovania platných zákonov. 

Mám za to, že hlavným dôvodom tohto stavu je fakt, že žiadna oblasť stavebníctva nie je tak významne ovplyvnená politickým zasahovaním do odbornej problematiky, spojená s rôznymi budovateľskými heslami a sľubmi, ako práve výstavba cestnej a železničnej infraštruktúry.

Slovenské diaľnice to nie sú len pochybné tendre spojené s vyraďovaním politický nevhodných uchádzačov o zákazku,  prepracovaní, podvedení a nezaplatení živnostníci,  pre bežnú verejnosť nepostrehnuteľné problémy s trasovaním diaľnic z dôvodu neustáleho pretláčania variant výhodných pre technokratov, ale nie pre zabezpečenie ochrany prírody a krajiny,  odfláknutý geologický prieskum v následnej podobe rôznych zosuvov či výverov spodných vôd, ktoré následne stavbu predražujú, ale značná svojvôľa pri rešpektovaní majetkových práv k stavbou – priamo či nepriamo – dotknutých pozemkov.      

Len nedávno sa v médiách objavila správa o tom, že Slovensko by malo zvýšiť monitorovanie poškodenej pôdy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v správe konštatoval, že pôda sa nielenže neustále znehodnocuje napr. vyvolanou eróziou, ale poukázal aj na úbytok 46 307 ha poľnohospodárskej pôdy od roku 1990.

To zjavne nevadí budovateľom D1 Hubová – Ivachnová, ktorý od jesene 2014, v k. ú. obce Lisková,  na rozlohe cca 5 ha, realizujú povrchovú ťažbu štrku, a to bez vyňatia príslušnej parcely z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a bez povolenia na ťažbu banským úradom.

Pre menej chápavých: v tejto krajine je možné, že ktokoľvek nabehne s buldozérmi, bagrami a tatrovkami na váš pozemok, zhrnie ornicu a začne ťažiť  štrky a piesky, ktoré následne ekonomický zhodnocuje pri výstavbe diaľnice. Ten niekto sa ani neunúva zabezpečiť si platné povolenia od orgánov a inštitúcií tejto krajiny.

Po skončení ťažby vám na pozemku ostane spodnou vodou zatopené štrkovisko, aké môžete pozorovať napr. medzi Vrútkami a svahmi Malej Fatry, v okolí železničnej trate Košice - Žilina. Samozrejme, že je technologický možné nežiaduce umelé jazero zasypať, ale ako sa ukázalo v Turčianskej kotline, vyvstanú dva problémy: bude to stáť niekoľko miliónov eur a odkiaľ vziať tak obrovské množstvo materiálu na vyplnenie odťaženého priestoru. Predpokladám, že nikto nechce mať za domom, v bezprostrednom kontakte s hladinou spodnej vody a aktívnym vodným recipientom, skládku pochybného stavebného či iného odpadu.   

Jediným vhodným  a ekonomický priateľným variantom  sa preto ukazuje revitalizácia územia  do podoby zaujímavého krajinného prvku resp. pre účely rekreácie či aktívneho oddychu  (zníženie sklonu brehov, úprava dna, výsadba stromov a krovín ...).

Akékoľvek pozitívne veci však nie je možné realizovať na nezákonnom právnom základe.

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?