Čo majú mestá ako Liptovský Hrádok, Šamorín,Vranov nad Topľou, Zlaté Moravce ... spoločné? Zjavili sa tu investiční nomádi.
Tie príbehy sú akoby cez kopirák.
Na internetovej stránke Enviroportál sa objaví „zámer“ o ktorom má samospráva ľahkú vedomosť a verejnosť o ňom ani netuší.
Za zámerom sa skrýva sročka, ktorá nielenže nemá žiadnych zamestnancov, majetok a ani obrat, ale často disponuje nulovými skúsenosťami z predmetnej oblasti napr. z oblasti zneškodňovania a zhodnocovania odpadov.
Ide len a len o mechanický transfer technológií alebo know-how, bez ich kritického poznania či hodnotenia, a bez garantovania budúcich záruk voči miestnej komunite. Tam, kde títo žraloci identifikujú problém, ponúkajú ihneď drahé riešenia. Kalné vody sú ich domovom.
Ten istý zámer, aj s faktografickými a pravopisnými chybami, argumentáciou ... je predkladaný, pod mierne upraveným názvom a s pozmeneným opisom miestnych reálií, pre viaceré umiestnenia v rámci Slovenska.
Ak sa o zámer, nedajbože, začne zaujímať verejnosť a zdvihne sa občiansky odpor, sú na utlmenie pozornosti ľudí nasadené PR agentúry a rôzni hovorcovia, ktorí častokrát vzišli z prostredia slovenských printových či elektronických médií a manipulovať s verejnosťou vedia dokonale. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že konečným vývinovým štádiom každého slovenského žurnalistu je pozícia hovorcu resp. miesto v PR agentúre. Peniaze nad všetko. V nezávislosť médií a novinárov, v akýsi ich nadčasový morálny svet, veria už iba rojkovia.
Konateľ sročky v pohode spravuje ďalších 20 firiem, z ktorých je niekoľko aktuálne v likvidácií a zaoberajú sa všetkým od predaja športových potrieb až po odpadové hospodárstvo. Vznikajú podľa potrieb t. j. podľa toho, kde sa práve objavia „voľné“ finančné zdroje, ktoré vie konateľ logistický a politický ošetriť.
Asi vás už neprekvapí fakt, že konateľom sročky, ktorá ponúka riešenia v oblasti odpadového hospodárstva, môže byť kľudne človek, ktorý spravuje krčmu. Akýto rozdiel oproti prehnaným nárokom personalistov na uchádzačov o zamestnanecké pracovné pozície – svet dokonalých štrukturovaných životopisov.
Konateľ sročky sa zásadne nezúčastňuje verejných stretnutí a zástupca PR agentúry, okrem naučeného slovného klišé a fráz, nedokáže odpovedať na zásadné technologické a logistické otázky predloženého zámeru. Úsmevné sú odpovede typu: „Ja sa tejto problematike venujem týždeň.“
Sporné veci v zámere sú vysvetľované ako „pisárske chyby“, napr. 240 tisíc ton odpadu namiesto 90 000 ton, pričom EIA hodnotí to, čo je napísané, nie to, čo zaznelo v kultúrnom dome.
Zástupcovi PR agentúry resp. inej poverenej osobe, počas verejného stretnutia, priam notorický nejdú základné matematické výpočty (napr. týkajúce sa dopravnej záťaže), odbočuje od témy a na priame otázky odpovedá neurčito.
Okrem iného, tento dobré vyškolený profesionál v manipulácii s verejnou mienkou, hneď na úvod stretnutia oznámi stovkám občanom, že nebude odpovedať na otázky týkajúce sa osoby konateľa, personálnych prepojení medzi firmami a možno aj miestnymi politikmi, atď.
Téma je týmto zúžená na dve oblasti: „čo nevie“ a „na čo neodpovedá.“
Výsledok je potom viac než rozpačitý: počas troch či štyroch hodín verejného stretnutia sa zúčastnení občania nedozvedia nič viac než to, čo si už mohli prečítať v samotnom texte zverejneného zámeru.
Všetky výhrady laickej či odbornej verejnosti v nasledujúcom procese, ktorý sa dá nazvať asymetrickou mediálnou vojnou – peniaze verzus záujem ľudí, sú bagatelizované.
Lídri občianskeho odporu, autori oponentúr k zámeru, sú označovaní rôznymi prívlastkami, aby sa ich vnímanie bežnou a nerozhľadenou verejnosťou marginalizovalo.
Regionálne média sú zaplavené inzerciou, platenými článkami, vloženými PR materiálmi ... až si v istej chvíli prestanú uvedomovať – vedomé či nevedomé, že aj ich bežná publicistika, z hľadiska vyvážeností materiálov a zverejňovaných faktov, je už na strane investora či predkladateľa zámeru a má veľmi ďaleko od objektivity.
Sú realizované prieskumy verejnej mienky so sugestívne položenými otázkami. O tieto prieskumy sa následne opiera argumentácia investora voči ešte váhajúcej verejnosti.
Vznikne internetová stránka obhajujúca zámer, ktorá v časti „najčastejšie otázky“ odpovedá na otázky, ktoré položil predkladateľ zámeru sám sebe a nie na pochybnosti a odborné výhrady, ktoré obsahuje oponentúra.
Voči občianskemu združeniu či občianskej iniciatíve vytvorí investor „nezávislé“ občianske združenie, ktoré zámer obhajuje. Jeho skryté financovanie investorom či predkladateľom zámeru sa stratí v nepriehľadnej spleti rôznych finančných transakcií.
Pri stanovovaní rozsahu hodnotenia na MŽP SR sa zúčastnia stretnutia zástupcovia investora či predkladateľa zámeru, spolu so zástupcom PR agentúry, hovorcom zámeru ... , v ťažkej presile voči oponentom, aby tým demonštrovali svoju moc. Samotní predstavitelia ministerstva sú na rokovaní v trvalej defenzíve a niekedy naozaj netušíte, koho záujmy vlastne zastupujú.
EIA platí investor a preto nie je v jeho záujme, aby záverečné hodnotenie bolo negatívne. V SR existuje, v mnohých prípadoch, hmatateľné prepojenie medzi predkladateľmi zámeru resp. investorom, firmou , ktorá vypracováva EIA a vedeckou obcou (externí spolupracovníci danej firmy z rôznych ústavov a vysokých škôl, ktorí sa chcú tiež finančne „vyhojiť“). Ide o spoločenský negatívne win-win.
Pri kladnom záverečnom hodnotení a vydaní územného rozhodnutia, predkladateľ zámeru má možnosť investíciu za finančnú úhradu odstúpiť inej spoločnosti, často mimo územie SR, a sročka zanikne. Od tejto chvíle už negarantuje nič.
Pri zápornom výsledku záverečného hodnotenia, zámer mierne prepracujú, a posunú ho do nového hodnotenia, k inému mestu či dedine. Možno práve k vášmu domu ...
Investiční nomádi nemôžu prehrať. Ich produkcia zámerov a „geniálnych riešení“ je ohromná a veľmi slabou občianskou spoločnosťou praktický nekontrolovateľná.
Len preštudovanie zámeru a vypracovanie pripomienok k nemu vyžaduje min. 2 pracovné dní. Kto to, za všetkých slušných ľudí, všetky tie upratovačky, sústružníkov, predavačky ... bude robiť? A priznajte si, kto z Vás navštevujú Enviroportál, sleduje elektronickú „úradnú tabuľu“ obce či mesta ...?
Investiční nomádi tiahnu krajinou v podobe rôznych vzájomne poprepájaných sročiek bez majetku, zamestnancov, histórie, skúseností a referencií ... , nafázovaný na skryté záujmy regionálnych politikov a PR agentúry.
A prečo to robia?
V Operačnom programe Životné prostredie bolo pre programové obdobie rokov 2007 – 2013 elokovaných 1,82 mld. €, v programovom období rokov 2014 – 2020 už pôjde o 3,138 mld. €.
Nehrá sa o fazuľky ...
... vezmite si napr. „transfer technológie“ pri Liptovskom Hrádku za cca 66 mil. eur (cca dve miliardy v starej mene) a ak je provízia len 10 % ...
... fakt sa oplatí kočovať krajinou a plniť si vlastné sny. A investiční nomádi majú sny luxusné.