Ako sa spravuje zeleň v Liptovskom Mikuláši II.

Autor: Rudolf Pado | 1.7.2015 o 16:54 | (upravené 18.11.2015 o 11:50) Karma článku: 11,78 | Prečítané:  5126x

Už počas roka 2011 som poukázal na to, akým spôsobom  sa v Liptovskom Mikuláši spravuje verejná zeleň. Čo sa odvtedy zmenilo? Nič. Vyrúbali sa desiatky statných stromov a na ich miesto sa zasadila paródia na dreviny.     

Zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje udeľovať súhlas na výrub drevín vo výnimočných prípadoch napr. z dôvodu ohrozovania  majetku, zdravia či života ľudí. Ako dôvod na výrub zákon nepozná napr. padanie lístia, čo je častá trauma slovenských občanov, z ktorých 26 % trpí zároveň obezitou.   

Dôvody na výrub je potrebné exaktne dokázať  a mám za to, že žiadny povoľovací orgán nemôže reagovať len na emocionálne dôvody žiadateľov o výrub, ich vyhrážky  -„budeme strom polievať kyselinou“ -  a petície často organizované neurotickým nájomníkom bytového domu.

Tento orgán by mal v prvom rade skúmať, v prípade poškodenia stromu či jeho choroby, z akých dôvodov zanedbal majiteľ či správca pozemku starostlivosť o drevinu, ktorú mu ukladá zákon. V SR sa však sankcie za zanedbanú starostlivosť o dreviny udeľujú len sporadický. Veď ide len o stromy.

Zákon o ochrane prírody a krajiny ukladá povoľujúcemu orgánu povinnosť udeliť žiadateľovi o výrub, v prípade kladného rozhodnutia o výrube, uskutočnenie  náhradnej výsadby. Náhradná výsadba by mala aspoň minimálne reflektovať spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín, sadenice by mali mať primeranú výšku a hrúbku kmienka, oporu a ako zákon ukladá, malo by ísť o pôvodné druhy (žiadna juhovýchodná Ázia typu tuji).

Zákonom je taktiež určená 3-ročná povinná starostlivosť o vysadené dreviny a povinnosť ich nahradiť v prípade vyschnutia.  Náhradná  výsadba nemusí byť určená v lokalite bydliská žiadateľa o výrub, ale môže byť predpísaná úplne v inej časti mesta.

A tu nastáva problém.

V Liptovskom Mikuláši sa namiesto využívania nástroja „náhradných výsadieb“ pre  kvalitné a vopred plánované dopĺňanie verejnej zelene (od rekonštrukcie parkov cez vytváranie nových kvalitných verejných priestranstiev vo vnútroblokoch sídlisk  a zákutiach centrálnej časti mesta)  ustupuje tlaku žiadateľov o výrub a predpisuje sa lacná druhovo a výškovo nevhodná výsadba. Pritom kvalitná náhradná výsadba dlhovekých drevín, s pravidelnými výchovnými rezmi a ošetrovaním, môže pri niektorých druhoch stromov bez problémov atakovať vek 250 – 300 rokov. Práve  vďaka zodpovednosti predchádzajúcich generácií máme aj dnes v mestách 200-ročné stromy.   

Notoricky sa určujú pre výsadbu smreky, ktoré sú síce lacné, ale sú to nevhodné dreviny pre mestskú zástavbu z dôvodu ich citlivosti na moč spoločenských zvierat, sucho spôsobené  drenážovaním mestského prostredia a smog, a to v perspektíve dynamicky sa meniacej klímy, ktorej dôsledky veľmi významne zasiahnu  mestské prostredie. O tujach, cypruštekoch ...  , ktoré tu druhovo nepatria, je škoda písať. Sekundárne vznikajú smutno-smiešne paradoxy, že napr. na Brezovej ul. už nenájdete brezu.    

V mestskom prostredí nemajú žiadny význam sadenice o výške 30 – 50 cm, za niekoľko eur,  ktoré budú onedlho zošľapané, spálené slnkom a močom spoločenských zvierat alebo rovno vykosené počas ´“údržby zelene“. Žiaľ, práve takéto náhradné výsadby sú v tomto meste pravidelne predpisované  a akceptované.

Je pozoruhodné, že tento prístup neuplatňuje MsÚ Liptovský  Mikuláš pri projektoch platených zo zdrojov nadácií, kde napr. v prípade Zelenej oázy pri vode, sme museli rešpektovať  výškovú a hrúbkovú kvalitu sadeníc.

Osobitou kapitolou je kontrola náhradných výsadieb z hľadiska 3-ročnej starostlivosti o tieto porasty. 

SIŽP si počas kontroly náhodne vybrala 5 náhradných výsadieb v meste. Čo zistila? V jednom prípade žiadateľ o výrub náhradnú výsadbu nerealizoval a v troch prípadoch je časť sadeníc vyschnutých, a to ešte v ochrannej dobe povinnej 3-ročnej starostlivosti.

V Liptovskom Mikuláši sa teda nielenže desiatky stromov ročne vyrúbu, ale značná časť náhradnej výsadby sa nikdy nedožije dospelého veku, a to bez akýchkoľvek sankčných konzekvencií voči zodpovedným osobám. Za čo berú pracovníci MsÚ v Liptovskom Mikuláši plat, nech si každý zodpovie sám. 

Ak k tomu prirátame fakt, že dreviny sa v meste  poškodzujú nevhodným spôsobom orezávania, ktorý často nerešpektuje príslušnú STN (nikdy na svete nerobia údržbu zelene majitelia motorovej píly, ale vždy arboristi),  ničia sa pri kosení napr. vytváraním kmeňových rán pri päte stromu do ktorých vnikajú patogénne  organizmy spôsobujúce  hniloby, ktoré v podstatnej miere  skracujú vek dožitia stromu a vo vyššom veku znižujú jeho stabilitu (opäť dôvod na výrub) ..., tak situácia je alarmujúca.

Celé roky sa tu pritom verejnosť balamutí pripravovaným Generelom zelene, Programom starostlivosti o zeleň ... 

V SR existujú mestá – Trnava, Piešťany  –  v ktorých  národné správy o zmene klímy rešpektujú ako relevantné  odborné dokumenty a vplyv klimatických zmien  na mestské prostredie nepodceňujú. Žiaľ, mesto Liptovský Mikuláš medzi mestá s trvaloudržateľnou víziou nepatrí.  

 

Nelegálny výrub drevín priamo na sídl. Podbreziny: všetci zodpovední najprv tvrdili, že všetko je v súlade so zákonom     

Náhradná výsadba pri štadióne MFK Liptovský Mikuláš: hodnota výsadby  a starostlivosť o dreviny je zrejmá

Náhradná výsadba na Opavskej ul:  posledný vyschýnajúci mohykán pôvodnej výsadby, po upozornení bol suché sadenice odstránené, bez akejkoľvek náhrady  

Náhradná výsadba medzi ul. Kemi a Domovom sociálnych služieb – rok 2014: výsledok zodpovedá kvalite výsadby, boli vykopané nedostatočne veľké jamy  a namiesto výmeny zeminy sa koreňový bal zahádzal štrkom a kameňmi, nikto z mesta na túto skutočnosť nereagoval

Náhradná výsadba medzi ul. Kemi a Domovom sociálnych služieb – rok 2014: počas prvej kosby strom spolovice vykosený VPS Liptovský Mikuláš, potom zastrihnutý a dnes definitívne poriešený

Náhradná výsadba medzi ul. Kemi a Domovom sociálnych služieb – rok 2014: trojnožka šup k potoku

Zelená oáza pri vode: 2 roky suchý buk lesný, všetci okolo chodia, nikto nevidí ... a o jeho výmene ani nikto nezauvažoval     

Zelená oáza pri vode – pešia zóna: suchá lipa, ktorá nevie hovoriť ...

Zelená oáza pri vode: dva roky suché porasty „spiraea“, ktoré správca zelene nie je schopný dosadiť ...

Sídl. Podbreziny: a ako by to všetko nestačilo, vandalizmus pod dohľadom ničnevidiacej kamery (uskutočnil sa pokus o záchranu stromu) ...    

 

Doplnené dňa 18.11.2015 – Liptovský Mikuláš verzus Trnava

  • V roku 2015 pre tento účel vyčlenili  100 000 eur (1 000 stromov)  = 1 strom za 100 eur (za sto eur sa už dajú vysadiť zaujímavá  sortimenty, a to aj z hľadiska ich výškových a hrúbkových parametrov), stačí si pozrieť niektoré cenníky:  

http://www.semenoles.sk/cennik/cennik-okras-drevin.pdf

http://www.greenland.sk/Green_Land/O_nas.html

http://www.dreviny.sk/  

Tomu sa hovorí adaptácia  na zmenu klímy v mestskom prostredí.

V Liptovskom Mikuláši zatiaľ márne hľadáme tých 200 ks sľúbených stromov:  

http://www.mikulas.sk/files/noviny/05-15.pdf

 

 

 

     

          

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?