Ešte v roku 2008 sa prezentoval pod sloganom "Myslíte, teda sme" a redakcia samu seba charakterizovala pod prívlastkami sme drzí, sme neústupčiví, sme netolerantní, sme ostrí, sme dotieraví, sme drsní.
Prešiel čas ...
... nedala sa nevšimnúť bulvarizácia obsahu denníka, vzrastajúca povrchnosť mediálnych výstupov a rast početnosti preberaných agentúrnych správ s následnými redakčnými doplnkami. Dalo by sa to pochopiť ako hľadanie rovnováhy medzi nákladmi a výnosmi, na čo má súkromné periodikum plné právo.
Čo sa však pochopiť nedá, je vzrastajúca cenzúra, vznešene obkecaná.
Začalo to jedným dvoma článkami týždenne, pokračovalo trvalým vyradením príspevkov týkajúcich sa rómskej problematiky z diskusie a prerástlo to do nebývalej manipulácie s témou migrácie a utečencov.
Nielenže prakticky pod žiadnym spravodajským článkom, ktorý sa týka predmetnej témy, sa nedá v súčasnosti diskutovať, ale na pôde Sme vznikol nový fenomén: chránený a nedotknuteľný druh prispievateľa.
Peter Schutz, Tom Nicholson, Michal Havran, Matúš Krčmárik ... môžu byť majstrami pera, ale pokiaľ vo svojich príspevkoch vyčítajú občanom tejto krajiny či jej politikom strach, nedostatok odvahy či zmyslu pre európske hodnoty a zároveň sa skrývajú pred názormi vlastných čitateľov, nie sú spôsobilými o strachu a odvahe hovoriť a nieto ešte písať.
Svet zamknutých diskusií a mediálne protežovaných názorov je svetom umelým. Rovnako ako vo váze naaranžovaná kvetinová umelina nie je kvetom sprostredkujúcim všetky pôžitky, ktoré prináša živý kvet, zamknuté diskusie a starostlivo preosievané články neprinášajú reálny a pravdivý obraz o spoločnosti, náladách v nej prevládajúcich a pod.
Ak myšlienke neumožníme zaznieť, neznamená to, že neexistuje.
Čeliť vyhrážkam, vulgarizmom, výzvam k likvidácii ... je emocionálne náročné a mám s tým osobné skúsenosti, ale mám za to, že to nie je dôvod na zamknutie iných kultivovanejších názorov do trezoru mediálnej inkvizície.
Nielen Sme, ale médiá vôbec sa vydali na cestu, ktorú často vyčítajú predstaviteľom politických strán. Aký rozdiel je medzi stranami, ktoré nás potrebujú iba k voľbám a potom z vysoká kašlú na každodenné problémy ľudí a médiami, ktoré od nás chcú iba to, aby sme ich kupovali a nekefrali do ich obsahu?
Mediálne prostredie Slovenska ešte nie je úplnou nocou, tmavou a bezútešnou, bez hviezd a nádeje blízkeho svitania. Súmrak to však už je.
Ak sme mysleli a boli ste, tak vám garantujem, že myslíme naďalej ...
... a práve preto, že myslíme, že vnímame realitu, že máme vlastné názory a sny, ako aj predstavy o svete v ktorom chceme žiť, hlboko nás uráža nový message denníka – „Sme žiadna diskusia“.
Môže sa totiž stať, že počet čitateľov denníka bude časom totožný s počtom jeho elitných prispievateľov. A to by, poznajúc genézu denníka, bola veľká škoda.
