200 miliónov eur v európskom koši

Autor: Rudolf Pado | 29.9.2015 o 10:52 | Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1619x

A tak tu máme verziu 5.0, pani Müllerová, skonštatoval by poťahujúc z fajky Švejk. A pani Müllerová by len nechápavo vyvalila oči. 

Máme september 2015, niekoľko mesiacov do ukončenia možnosti čerpania finančných prostriedkov z Operačného programu Životné prostredie (OPŽP) z programového obdobia 2007 – 2013, a „na stole“ sa objavila Revízia Operačného programu Životné prostredie na verziu 5.0 s cieľom dočerpania jeho zdrojov.“    

Zo správy a zdrojov, ktoré si neželajú byť menované, sa dozvedáme:  Napriek tomu, že je nakontrahovaných až 103% z OP ŽP, súčasné čerpanie je na úrovni iba 63%, čo znamená, že do konca tohto do konca by bolo treba minúť cca 700 mil. €. Existuje predpoklad, že nevyčerpaných by malo reálne ostať 200 mil. €. Dôvody na nečerpanie, podľa riadiaceho orgánu,  sú najmä: meškanie veľkých projektov (hlavne vodovody a kanalizácie) hlavne pre opakovanie alebo naťahovanie procesov verejného obstarávania, prípadne odkladanie začatia verejného obstarávania,  úspory pri verejnom obstarávaní a odpor obyvateľov proti budovaniu spaľovní nebezpečného odpadu.“

Odhliadnuc  od  kŕčovitej snahy riadiaceho orgánu vyčerpať  európske finančné zdroje za akúkoľvek cenu a na akékoľvek   nezmyselné zámery či projekty, uvedené dôvody nečerpania finančných prostriedkov, nielen z OP ŽP, sú  groteskne.

Mám za to, že v prípade OP ŽP, nielen v programovom období rokov 2007 – 2013, ale aj v období nasledujúcom, sú dôvody tohto zúfalstva úplne iné. Operačný program je nastavený na podporu megalomanských projektov, ktoré sú presadzované často v rozpore s potrebami a predstavami miestnych ľudí (MVE, zariadenia na zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu ...) a zastrešené akože transparentným a odborným hodnotením dopadov na životné prostredie (EIA). Ďalej, oprávnenými žiadateľmi sú predovšetkým rezortné organizácie MŽP SR, bez akéhokoľvek reálneho záujmu riadiaceho orgánu sprístupniť európske finančné zdroje širšej škále oprávnených žiadateľov, napr. mimovládnym organizáciám, miestnym akčným skupinám ...       

V celom OP ŽP praktický nenájdete možnosť pre financovanie menších projektov na úrovni miestnej komunity v ktorých by boli oprávnenými žiadateľmi občianske združenia a iniciatívy.

Participácia, zapojenie ľudí do veci verejných, Miestna agenda 21, myslí globálne – konaj lokálne ... sa stali buď frázami alebo formálnymi procesmi, povinnou jazdou, počas ktorej sa urobí všetko preto, aby sa čo najmenej ľudí, dozvedelo, zapojilo a čo najviac dokonalé znechutilo.   

Rozhodovacie a finančné nástroje miestnych komunít sú okliešťované a ich postavenie voči MŽP SR, developerom, rôznym úradom ... sa vyznačuje ukážkovou asymetriou. 

Eurofondy sa rozdeľujú pod neformálnym sloganom: buď potečú finančné zdroje k našim, alebo k nikomu. 

Nielen SR ale EÚ sa touto totálnou megalomániou vo všetkých oblastiach spoločenského života, projektovou byrokraciou, asymetrickým postavením občanov voči inštitúciám a úradom, formálnosťou zapájania ľudí do veci verejných ...  neustále vzdiaľuje od bežných ľudí.          

Ako hovorí kamarát, Brusel vám radšej dá 250 tisíc eur na konferencie, workshopy, semináre, tréningy ... , na ktorých sa budú dva roky delegáti rozprávať napr. o „kompostovaní“, než aby podporil niekoho kto vyrobí a rozdá ľuďom napr. 10 000 domácich kompostérov.

A presne na tomto princípe funguje aj OP ŽP.

Cieľom eurofondov sa stalo „čerpať“, nie niečo pozitívne a užitočné pre ľudí vytvoriť.

Dokonca v tomto Babylone je možné, že jeden OP podporí zničenie vodného recipientu napr. výstavbou MVE a iný podporí projekt jeho revitalizácie. Švejk by mal radosť.

Stovky miestnych komunít a tisíce realizovaných projektov zo súkromných nadačných zdrojov sú dôkazom toho, čo dokážu vytvoriť ľudia, ak sa im poskytne finančná a morálna podpora, výhovorkami, podceňovaním a byrokraciou sa neuhasí ich nadšenie a iniciatíva.

 

Apropo, pred časom rozdelilo MŽP SR prostredníctvom Environmentálneho fondu 10 miliónov eur na odstránenie nelegálnych skládok odpadov vo vyše 200 obciach. Odhliadnuc od toho, že autor  tohto blogu si myslí, že ide o úplatok pre neporiadnych, naivne sa zároveň pýta, koľko skládok by mohlo byť odstránených za 200 miliónov eur, ktoré pravdepodobne vyhodíme do európskeho finančného koša?      

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?