Farizeji pod Hájom

Autor: Rudolf Pado | 10.11.2015 o 13:23 | (upravené 11.12.2015 o 12:49) Karma článku: 5,25 | Prečítané:  838x

Každý v regióne Liptova, s otvorenými alebo skrytými politickými či ekonomickými záujmami, sa prvého mája tohto roku, otŕčal s premiérom Robertom Ficom na Háji – Nicovô. Dnes tým istým ľuďom absolútne nevadí, 

že širšie okolie miesta posledného odpočinku 1 386 vojakov sa mení na kôlňu na drevo.

Potom, čo sa o situáciu nad mikulášskym sídliskom Podbreziny, začali zaujímať  niektorí občania, radnica vydala strohé oznámenie -  všetko je v súlade so zákonom. Čo tam potom, že v danej chvíli ešte neexistoval relevantný dokument – protokol z realizovaného štátneho dozoru.   

Následný článok z regionálnych novín - „Výrub stromov na  Háji majiteľ pozemkov nechce komentovať“  - paradoxne generoval viac otázok než odpovedí.     

Z článku je zrejme len to, že zo zdevastovaných lesov Kysúc sa nám na Liptov premiestnil  nový zemepán Ján Čierňava, ktorý necíti potrebu spovedať sa dotknutým obyvateľom mesta Liptovský Mikuláš a ktorého prvou obeťou je minimálne 6 ha krovín a 38 stromov.  

Zrejme je aj to, že mikulášska radnica nie je v celej situácii nevinne,  nakoľko  bola povoľovacím orgánom časti výrubu a jej pracovník určil náhradnú výsadbu, podľa môjho osobného názoru, v mizernom  rozsahu 50 ks smrekovcov opadavých.

Tragikomický je aj fakt, že radnica komunikuje voči občanom,  v „Programe sociálneho a hospodárskeho rozvoja mesta na roky 2015 – 2022“, priestor Háj – Nicovô ako rekreačno – oddychovú zónu s bežeckými chodníčkami, vyhliadkovou vežou ... , ale v prípade novodobého  nekrvavého boja o túto kótu sa zmôže iba na alibistické „všetko je v súlade so zákonom.“

V tieni masívu Háj si v pohode driemu poslanci za m. č. Podbreziny (a v podstate poslanci za celé mesto), v Komisii životného prostredia  a zdravia pri MsZ Liptovský Mikuláš dokážu za tento pietny priestor zabojovať  len nominanti občanov – Júdová, Šiculiak ... , ale títo sú v ťažkej defenzíve voči tlaku skúsených a cynických politických pardálov  a alibistov z MsÚ.

 „Cui bono?,“  sa logický pýta každý normálne uvažujúci obyvateľ mesta ...

... a nikto triezvo uvažujúci, v prostredí utajovania a neodpovedania na základné otázky, neuverí tvrdeniu, že tento biznis skončí pri predaji dreva, drevnej štiepky a pasení oviec nad mikulášskym sídliskom.

Kóta Háj je jediným slušnejším kopcom nad mestom Liptovský  Mikuláš, s impozantným pohľadom na mesto , časť Liptovskej kotliny a masív Nízkych Tatier.  V bezprostrednej blízkosti dotknutých pozemkov dôjde v najbližších rokoch k zrušeniu železničnej trate a jej presunu na juh od mesta, odstránením hlukovej záťaže sa zvýši developerská hodnota pozemkov ...

... a my, konšpirátori, už uvažujeme, že niekde a niekým bola dohodnutá investičná  schéma  „Jaguár XY“, kde každý z hráčov má vopred stanovenú rolu a podiel na budúcich výnosoch.

Z pasenia oviec môže byť cez zmenu územného plánu (realizovanú za jeden večer jedným hlasovaním) , premenu klasifikácie pozemkov zo sadov a záhrad na zastavané plochy, vytvorené lukratívne stavebné parcely a luxusné domy postavené na kľúč  ...  dosiahnutý želaný rozdiel medzi vstupnými investičnými (a politickými) nákladmi a konečnou cenou.           

A ako účastníci podobného zájazdu vysmiato hovoria v jednom amatérskom, verejnosti dobre známom,  videu:  „... bude na autíčko, na dovolenku ...“

Zatiaľ je však potrebné trochu popásť občanov.

 

    

Doplnené dňa 12.11.2015: Mesto Liptovský Mikuláš zverejnilo dňa 11.11.2015 na internetovej stránke www.mikulas.sk tento dokument.   

 

Doplnené dňa 13.11.2015:

RNDr. Jana Júdová, PhD.,  členka Komisie životného prostredia a zdravia pri MsZ  Liptovský Mikuláš a Ing. Matej Šiculiak člen odbornej rady tej istej komisie požiadali začiatkom novembra, počas rokovania komisie, o zaslanie rozhodnutia v predmetnom výrube.   Do dnešného dňa (13.11.2015) im oskenovaná kópia dokumentu nebola zaslaná.

Počas rokovania komisie sa časť jej členov, vrátane Ing. Róberta Smitku – referenta oddelenia ŽP a poľnohospodárstva  odvolávala na výsledky „štátneho dozoru“, ktorý bol na mieste výrubu vykonaný.  Ing. Smitka však akosi opomenul uviesť, že tzv. štátny dozor  vykonával on sám tzn., že orgán, ktorý vydal rozhodnutie o výrube stromov a krovín na parcelách v masíve Háj – Nicovô, kontroloval sám seba.  Aká hra sa tu rozohrala?   

 A výrub na kóte háj – Nicovô nadobúda každým dňom  obludnejšie rozmery.  Došlo k zničeniu veľmi cennej remízky (nelesnej drevinovej vegetácie) tiahnucej na sever od pamätníka až po cestnú odbočku na Smrečany.

Podľa § 2 ods. 2) písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny môžeme pritom nelesnú drevinovú vegetáciu pokladať za významný krajinný prvok prispievajúci k ekologickej stabilite krajiny. Podľa citovaného  ustanovenia    významný krajinný prvok taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza.    

Doplnené dňa 27.11.2015:  

Príloha tohto doplnenia – Rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš z dňa 24.11.2015 pod č. ŽP-2015/06352-02/Smt je nepriamym dôkazom toho, že oddelenie životného prostredia  a poľnohospodárstva Mesta Liptovský Mikuláš nerozhoduje o náhradných výsadbách s odbornou starostlivosťou, nakoľko pri udeľovaní súhlasov na výrub drevín nešpecifikuje výpočtom spoločenské hodnotu vyrúbaných drevín a týmto neudeľuje náhradné výsadby v adekvátnej spoločenskej hodnote a v primeranej starostlivosti.

Doplnené dňa 11.12.2015

Listom z dňa 11.11.2015 som, okrem iného, požiadal Mesto Liptovský Mikuláš o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Jednou z informácií, ktorú som požadoval bolo poskytnutie:

Zoskenovanej kópie dokumentu, ktorým Mesto Liptovský Mikuláš verifikuje spôsob ekonomického výpočtu náhradnej výsadby (50 ks smrekovca opadavého) vo vzťahu k spoločenskej hodnote drevín, ktorých výrub bol schválený povoľujúcim orgánom – Mestom Liptovský Mikuláš.    

Predmetnú informáciu som od Mesta Liptovský Mikuláš nedostal, a to ani na základe odvolania voči neposkytnutiu informácií (list z dňa 25.11.2015). 

Podľa môjho názoru, mesto absolútne nesprávne argumentuje, že spoločenská hodnota drevín sa vypočítavá iba v prípade uloženia finančnej náhrady za vyrúbané dreviny.

Mám za to, že tento právny výklad je nesprávny. Orgán ochrany prírody pre stanovenie primeranej náhradnej výsadby potrebuje vedieť výšku spoločenskej hodnoty drevín ku ktorým sa vzťahuje povolenie na výrub (v danom prípade ide o 38 ks drevín a 5,9 ha krovín), aby určil náhradnú výsadbu z odbornou starostlivosťou, a to v primeranej spoločenskej hodnote.

50 ks smrekovca opadavého nepokladám za primeranú náhradnú výsadbu vzťahovanú k predmetnému výrubu.

Napr. podľa cenník Semenolesu (http://www.semenoles.sk/cennik/cennik-okras-drevin.pdf) je cena smrekovca opadavého o výške 100 – 125 cm 3,00 € tzn., že za výrub 38 ks drevín a 5,9 ha krovín v lokalite Háj – Nicovô bola udelená náhradná výsadba v hodnote 150,00 €.    

Takto udeľované náhradné výsadby nepokladám za primerané v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?